Článok už vyšiel na webstránke Slovenská Iskra 2.10.2020 a tu ho uvádzame, pretože v nedeľu bude minister J.Mičovský prezenovať a obhajovať svoje kroky pred TV v poludňajších besedách.

Od nového ministra vlády v rezorte poľnohospodárstva Slovenska po voľbách 2020 sa očakávalo predovšetkým riešenie oživenia slovenského poľnohospodárstva, snaha o  potravinovú sebestačnosť a razantné riadenie rezortu smerom k oživeniu živočíšnej a rastlinnej výroby. Nestalo sa. Mnohí ľudia z agrorezortu hovoria, že pán minister už „premlel“ toľko prázdnych slov, koľko sa pliev dlhé roky v mlynoch premlieť nepodarilo.

Minister Ján Mičovský sa bráni: „Hlasy smerom k rezortu pôdohospodárstva sú v posledných dňoch veľmi kritické,” píše sa v článku „Ministerstvo pôdohospodárstva bude pre pomoc agrosektoru pýtať z fondu obnovy 2,4 miliardy eur“ (SITA). Tamtiež: „Podporené majú byť projekty ako digitalizácia, rizikový fond, potravinový sektor, dodávatelia a odberatelia potravín, prírode blízke hospodárenie v lesoch, laboratóriá, závlahy, odvodňovacie kanály a iné aktivity.“

Neriešia sa základné problémy v agrorezorte

Situácia dospela tak ďaleko, že aj Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora (SPPK) sa listom predsedu SPPK Emila Macha dňa 28. septembra obrátila na predsedu vlády SR, aby nepriaznivý stav urýchlene riešil. „Súčasné vedenie agrorezortu totiž podľa SPPK nevie priniesť relevantné a konkrétne riešenia,“ píše sa v správe SITA. “Naopak, svojimi prezentovanými vyjadreniami o forme a spôsobe zmien poľnohospodársku a potravinársku verejnosť rozdeľuje a vnáša medzi ňu zbytočnú nervozitu.”

„Vedeniu ministerstva pôdohospodárstva na čele s ministrom Jánom Mičovským slovenskí agropotravinári združení v SPPK vyčítajú neriešenie zásadných tém, ktoré sa dotýkajú celého slovenského agrokomplexu. Veľkým problémom je podľa SPPK slabé zapájanie poľnohospodárov a potravinárov do jednotlivých procesov a minimum informácií o plánovaných opatreniach ministerstva.“ (SITA)

Komentujem: Ako sa hovorí, neschopní manažéri sa spoliehajú práve na „nalievanie peňazí“ viac ako na svoju schopnosť efektívne riadiť organizačné procesy svojho podniku a v tomto prípade celého poľnohospodárskeho a potravinárskeho rezortu Slovenska. Vyzerá to, že namiesto vytvorenia atmosféry spolupráce a dohodnutie spoločných postupov je tu opäť snaha len slabošsky prisľúbiť čo najviac peňazí, ktoré však vôbec nemusia prísť.

Dôverujme skúsenostiam a zostaňme „pri zemi“

V apríli 2020 mi bývalý minister poľnohospodárstva SR Pavel Koncoš poslal pre potreby osvety a v snahe dať možnosť ostatným zorientovať sa materiál s názvom „Slovenské poľnohospodárstvo a potravinová bezpečnosť štátu”. Z tohto rozsiahleho zásadného a erudovaného materiálu mi tu dovoľte citovať túto časť:

 „Nazdávam sa, že vývoj vo svete aj na Slovensku dospel v poslednom čase k nevyhnutnosti zásadných zmien a k prechodu od pravicového liberalizmu a globalizácii k posilňovaniu národného a štátneho riadenia ekonomík.

V tomto duchu sa treba opäť vrátiť aj k pojmu potravinová bezpečnosť štátu a jej dosiahnutie, pričom  ju môžeme definovať ako stav, kedy majú všetci obyvatelia štátu zabezpečený trvalý fyzický a ekonomický prístup k dostatočnej, bezpečnej a výživnej potrave, ktorá spĺňa ich výživové potreby pre aktívny a zdravý život.

Osobitne zdôrazňujem:

dostatočnosť potravín vyrobených na Slovensku a v jeho jednotlivých regiónoch
a kvalitu potravín spojených s ich nutričnou hodnotou.”

„Ešte v roku 2002, napriek výraznému poklesu objemu poľnohospodárskej produkcie v prvej poprevratovej dekáde oproti roku 1989 bol podiel vybratých výrobkov slovenského pôvodu v obchodnej sieti Slovenska väčšinou nad 90 percent (napr. v percentách hovädzie mäso 95, bravčové mäso 84, mäsové výrobky 97, hydinové mäso 87, mlieko a smotany 99, syry a tvarohy 90, maslo mliekarenské 98, mlynárske výrobky 96, rastlinné oleje 100 percent). Problémy už v tom čase boli s výrobou zeleniny, ovocia a odvodených výrobkov, s podielom cestovín, trvanlivého pečiva, alkoholických a nealkoholických nápojov, cukroviniek a pod. I tak bol podiel potravín slovenského pôvodu v obchodnej sieti Slovenska v roku 2002 nad 72 percent. V roku 2012 to bolo už iba 49 percent a dnes nie je slovenských potravín v domácej obchodnej sieti viac ako 35 percent.“

„Medzi podnikmi v dodávateľsko-odberateľskom reťazci od prvovýroby cez spracovanie po obchod sa prejavujú výrazné rozdiely v kapitálovej sile jednotlivých subjektov a miera koncentrácie v prospech maloobchodu. Z hľadiska horizontálnych vzťahov je nízka úroveň spolupráce a organizovanosti medzi prvovýrobcami, a tým aj ich slabá vyjednávacia pozícia vo vzťahu k spracovateľom a obchodu. Zdôrazňujem, že väčšina obchodu s potravinami je aj na Slovensku ovládaná zahraničným kapitálom, ktorý je sústredený v niekoľkých firmách. Aj preto je potravinová bezpečnosť Slovenska veľmi, veľmi citlivá a ohrozená. Náprava tohto kritického stavu je nevyhnutná, ale chcem zdôrazniť, že je možná, iba ak sa prijmú zásadné zmeny v politickom a ekonomicko-sociálnom riadení štátu, výrobu potravín nevynímajúc.“

„Ak chceme však previesť poľnohospodársko-potravinársky komplex na trajektóriu rozvoja, musíme nápravu začať od usporiadania vlastníctva pôdy a legislatívy upravujúcej ochranu pôdneho fondu. Ešte stále máme tisíce hektárov s neusporiadaným vlastníctvom k pozemkom, parcely sú na jednej strane rozdrobené, na druhej strane, najmä v poslednom období investovali do nákupu pôdy finanční oligarchovia, čo sa prejavilo aj na zvýšení ceny pôdy.“

Náprava vlastníctva pôdy je možná viacerými spôsobmi

„Pôdu neznámych vlastníkov by mal ako odúmrť (majetok, ktorý zomrelý v závete nikomu nezanechal, pozn. red.) prevziať do svojho vlastníctva štát. Túto alternatívu, ktorú sme navrhovali už v roku 1999, však Ústavný súd SR zamietol, pokladajúc takýto krok za „neoprávnené vyvlastnenie“. Preto dnes navrhujem, aby štát takúto pôdu odkúpil za symbolickú cenu a výnosy z predaja uložil na depozitné účty, najlepšie v Národnej banke Slovenska. Po určitom čase, napr. o desať rokov, by prostriedky na depozitných účtoch mali prepadnúť v prospech štátu. Tak či tak, po tridsiatich rokoch od prevratu sa dnes ťažko nájde niekto, kto sa k vlastníctvu tejto pôdy prihlási.

Náprava takéhoto nelogického stavu sa dá zvládnuť iba zásadnými zmenami v dotačnej politike, zrušením dotácií na hektár pôdy a prechod ku „kontrole korunou“, teda viazaním výplaty dotácií na reálnu poľnohospodársku výrobu a čisté tržby z nej. A to diferencovane podľa prírodných podmienok a druhu výroby, v tejto etape s dôrazom na rozvoj chovu hospodárskych zvierat. Zatiaľ sme v poľnohospodárstve nevymysleli účinnejší spôsob štátnej podpory, ako bola výplata diferenciálnych príplatkov za socializmu, viazaná na 100 korún čistých tržieb z poľnohospodárstva podľa pôdno-ekologických jednotiek a prírodných podmienok. Všetky ostatné spôsoby sú len mrhaním peňazí platcov daní, a teda väčšiny občanov štátu.“

„Štát musí v každom potravinárskom odvetví vybudovať primerané spracovateľské kapacity a vytvoriť priestor na domáci odbyt poľnohospodárskej výroby. Nie je ani ekonomicky únosné, aby sme pri dostatočnej výrobe potravinárskeho obilia dovážali múku alebo aby sme vyvážali živé zvieratá a zo zahraničia dovážali mäso a mäsové výrobky. Preto je to úloha štátu, lebo samotní poľnohospodári či potravinári nemajú na novú výstavbu dostatočný finančný kapitál a takisto slovenská produkcia negarantuje konkurencieschopnosť takýchto podnikov proti mnohokrát nadnárodným gigantom, ktorí ovládajú trh v niekoľkých krajinách. Nemusíme sa tohto kroku báť, pretože napr. na porážku celého množstva vyprodukovaných ošípaných stačí dnes na Slovensku jeden bitúnok, od ktorého budú nakupovať jatočné polovičky ošípaných ďalší spracovatelia mäsa a výrobcovia mäsových výrobkov. Na doplnenie máme dostatok malých bitúnkov a malých výrobní mäsových výrobkov. Ani z hľadiska nárokov na štátny rozpočet nevidím žiadny problém, pretože v prvom rade treba riešiť spomínané problémy pri porážkach jatočných zvierat a kapacity na spracovanie obilia (a pri mlynoch máme asi tiež dostatočnú kapacitu, pôjde iba o ich využitie).“

„Myslím, že meniace sa politické, ekonomické a sociálne podmienky vo vývoji sveta a ľudskej spoločnosti nás nabádajú, aby sme posilňovali našu krajinu, náš štát aj cez návrat ekonomickej sily poľnohospodársko-potravinárskeho komplexu a ekonomickej zdatnosti jednotlivých regiónov Slovenska.“

Toľko časť od bývalého ministra poľnohospodárstva SR Pavla Koncoša. Dovolím si napísať, že len v tomto úryvku je konkrétnych opatrení a riešení, ktoré by mohli doniesť slovenskému agrorezortu viac ako tých vysnívaných 2,4 miliardy eur, ktoré, trúfam si odhadnúť – nebudú…

zverejnené v https://www.slovenskaiskra.sk/pomoze-polnohospodarstvu-nalievanie-miliard/

...a dodatočné informácie: dnes už minister hovorí iba o jednej miliarde, rokoval so Slovenskou poľnohospodárskou a potravinárskou komisiou, ktorej členovia vstúpili do štrajkovej pohotovosti.

Členovia Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory – teda slovenskí chovatelia zvierat /chovatelia hovädzieho dobytka, oviec, kôz, ošípaných, hydiny…/, pestovatelia, zeleninári, ovocinári, vinohradníci – vstupujú do štrajkovej pohotovosti. Pripája sa k nim aj široké spektrum potravinárov, ktorí rovnako mimoriadne kriticky vnímajú situáciu v našom rezorte: slovenskí pekári, mliekari, mlynári, výrobcovia cukru, výrobcovia sladu a piva, liehovarníci a zástupcovia ďalších potravinárskych spracovateľských odvetví.

Rozhodli tak 6. októbra na 33. Valnom zhromaždení Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory.

z článku Agropotravinárstvo sa nedostalo medzi prioritné oblasti Plánu obnovy EÚ link https://www.slovenskaiskra.sk/agropotravinarstvo-sa-nedostalo-medzi-prioritne-oblasti-planu-obnovy-eu/

Peter Zajac-Vanka