Blog profesora ekonómie Jaroslava Husára vhodne dopĺňa súčasnú situáciu Slovenska, uverejnené 28.2.2020

Dnes som dostal mail, v ktorom bol tento vtip. „Hlavný hygienik zakázal Matovičovi podať demisiu. Obáva sa obrovských osláv a následného nekontrolovateľného šírenia vírusu“.

Koniec srandy: nám sa rúca ekonomika!

Neviem, ako to bude s demisiou, ale nám sa rúca ekonomika. Prečo?

Po roku 1989 sme nemali na čele  ministerstva financií, na čele ministerstva hospodárstva, na čele NBS a predsedu vlády, ľudí, ktorí by do hĺbky poznali základy ekonomickej vedy. Pánovi Sulíkovi som napísal, že vyššie uvedené funkcie by mali skladať skúšku z makroekonómie, a niektorí aj z mikroekonómie.

Ekonomické zákony musia byť zrozumiteľné pre uvedené funkcie a to aj v matematickej podobe, tie umožňujú vidieť hlbiny fungovania ekonomiky. Aj R. Sulíkovi aj ministrovi práce M. Krajniakovi som poslal otvorené listy a v nich východiskový ekonomický zákon pohybu ekonomiky, ktorý má takýto matematický tvar X = ( I – A)-1Y, ktorému nemusí rozumieť ani ho chápať čitateľ, ekonomickí ministri áno. Obom som opísal aj príslušnú ekonomickú tabuľku, v ktorej som uviedol im potrebnú databázu, napr. ministrovi práce o profesiách v odvetviach, pretože v tom čase sa riešila otázka, ktoré profesie postihne koronavírus, a aké budú dôsledky pre profesie ekonomiky. Moja požiadavka na vedomosti politikov nie je nič mimoriadne. Ako píše J. Haubelt v knihe Mikuláš Kopernik: „Kopernik sa ďalej znamenitým spôsobom uplatnil pri posudzovaní problematiky obehu mince v Prusku …. . Za episkopátu Watzenrodova sprevádzal vždy svojho strýca na rokovania generálneho pruského sejmu, kde sa o problémoch  mince pravidelne rokovalo“.  O monetárnych otázkach hovoril Kopernik 21. marca 1523 na sejme v Grudziaku a jeho rozprava  O oceňovaní mince bola zaznamenaná v protokole stavovského rokovania. Vidíme, že už pred 500 rokmi sa o kolobeh peňazí zaujímal vtedajší parlament. Prečo to nerobí náš? Prečo náš predseda vlády, minister financií a guvernér NBS nemajú celkom konkrétne požiadavky na ECB, hlavne na guvernéra M. Draghiho, ktorý mesačne vtláčal do ekonomík EÚ hodnotu peňazí na úrovni nášho ročného HDP. V Prusku boli vo vnútornom obehu  poľské kráľovské mince, mince litovské, uhorské aj české.  Rôzne druhy mincí mali rôznu hodnotu, zrno, a preto bolo v praxi veľmi obtiažne  stanoviť, v akom pomere sa majú vymieňať. Vyriešil to Kopernik. EÚ má euro, Poliaci poľský zlotý, či Maďari maďarský forint a Draghiho to netrápilo. Boli mu zrozumiteľné zákony dnešné kolobehu peňazí?  Podľa Kopernika „hlavne rozkvitajú tie krajiny, ktoré majú dobrú mincu, upadajú zase a hynú tie, ktoré majú mince špatné...“. Verím, že aj čitateľ cíti, že nemám naozaj zložité vedecké výzvy na ľudí, ktorí ma zastupujú, či vládnu. Dnes máme výrazne „zdokonalené ekonomické ďalekohľady“, ktoré nám umožňujú lepšie poznanie pomerov ekonomiky. Zákon množstva peňazí má inú podobu, ako čo ju určil I. Fisher v jeho rovnici, a hlavne dnes už netrpíme nedostatkom ekonomických dát, potrebných pre ovplyvňovanie kolobehu. Máme však iba kreslových ekonomických teoretikov. A preto naši spomenutí vrcholoví politici presadzujú v riadení ekonomiky iba vlastné „predtuchy“ nie vedecké poznatky a nehľadajú nové pravidelnosti vo fungovaní ekonomiky. Renomovaní ekonomickí vedci pritom cítia, že ďalší pokrok si vyžiada  „mohutnejšie ekonomické ďalekohľady“ a výkonnejšie počítače, umožňujúce realistickejšie simulácie fungovania ekonomiky. Zostáva tu však fundamentálne výzva – vláda musí pochopiť zrozumiteľné ekonomické zákony a nepripúšťať monopoly a korupciu. Alebo inak, širšie, prehĺbiť dnešné vnímanie fungovania ekonomického priestoru, jeho záhad, častokrát vyvolaných boháčmi, či už u nás a či v EÚ. Pochopenie by však, ako sme zistili, nemalo presahovať mentálne schopnosti tých, čo volíme. Ekonómia je ozaj v pozícii, v postavení „fundamentálnej“ vedy pre riadenie ekonomiky. Hovoria o tom knihy.

Názornejšie by som problémy, ktoré som spomenul ilustroval tak, že nech si čitateľ predstaví, že sa pozerá na hru šachistov. Nech nie je znalec pravidiel šachu. Iba na základe pozorovania niekoľkých partií by mal dokázať odvodiť pravidlá šachu. Aj v ekonomike by mali byť pravidlá. V pozadí jej fungovania, pri existencii voľného trhu, aj sú, iba politika ich naschvál zahmlieva. Mala by ich pochopiť. Ako som však uviedol vyššie, brzdou nepochopenia fungovania ekonomicky je neznalosť ekonometrie, matematiky, diferenciálnych rovníc a lineárnej algebry. Ale spletitosť ekonomiky si tú znalosť žiada.  Aj ekonomická rozmanitosť ekonomiky si to žiada. Ekonomický vedec dnes musí vyladiť pohyb a rýchlosť ekonomických javov, čo opisuje napríklad Keynesov model o 6 rovniciach.

Na záver si dovolím, v duchu nadpisu mojej úvahy –  a čo je mojim prianím do nového roku – čitateľovi pripomenúť nášho velikána, vedca aj radcu M. Terézie Mateja Belu, že svojim životom a prácou otvoril našu krajinu svetu. Napísal to V. Leksa – Pichanič. Neviem, či bude niekto tak hrdý a napr. o 300 rokov napíše, že slovenskí politici v roku 2020 otvorili našu krajinu svetu. Oni ju otvorili, ale, bohužiaľ, dvere sa volajú korupcia, rozkrádanieneznalosť. Dvere „ekonomické zákony“ zostali zatvorené.

Prof. J. Husár

Bratislava 28/12/2020.