Túto pripomienku je potrebné zverejniť najmä preto, lebo súčasní politici i verejnosť akosi prirýchlo „zabúda“ na to, že každá zmena k lepšiemu sa rodí dlho-dlho predtým a má hlavne materiálne a hospodárske potreby, ktorými je potrebné vyplniť ideu. Dnes žijeme akosi akoby vo virtuálnej realite, kde stačí „kliknúť“ a už budeme v inej dobe. Detinskosť. Článok podobného obsahu už tu vyšiel dvakrát: raz bol vymazaný spolu s webstránkou Národohospodári SK v auguste 2019, minulý rok tento článok vyšiel znova. Nájdete ho v linku tu v článku. Česť a sláva slovenským národohospodárom! Peter Zajac-Vanka, 27.8.2021

Ilustračná snímka: Pancierové vlaky v Slovenskom národnom povstaní 1944. Tvoria symboliku vyspelého a pripraveného hospodárskeho zázemia pre ozbrojené vystúpenie slovenského ľudu proti fašizmu. V tom čase pre suchozemskú armádu predstavovali niečo ako bojové lode a dnes lietadlové lode v boji. Znamenali, že armáda disponuje železničnými spojeniami po celej krajine, má vyspelú technológiu, vycvičené posádky a hospodárske zázemie. V Slovenskom národnom povstaní boli tri pancierové vlaky nasadené urýchlene od polovice septembre 1944 aj kvôli nedostatku tankov, ktoré zostali v obsadených slovenských divíziách. Buďme na túto vysoko priemyselnú zostavu hrdí, predstavuje pre súčasníkov symbol, že SNP, TO NEBOLO LEN „NEJAKÉ TO“ vopred prehraté dobrodružstvo…Ing.Peter Zajac-Vanka

Už 77 rokov si Slovensko pripomína najvýznamnejšie vystúpenie slovenského národa proti okupantom, kolonizátorom a uzurpátorom vtedajšej moci. A stále nie je jednotné v názore, že to pomohlo najmä Slovensku a obete predovšetkým vlastencov boli základom pre budúci rozvoj Slovenska ako takého. My národohospodári len skromne pripomíname každoročne, že bez dlhodobej práce stoviek vtedajších ľudí, národohospodárov a hlavne tých, čo sa obetovali, ktorí tvorili nezištne hospodárske zázemie pre ozbrojený boj a vojenské vystúpenie národa v Slovenskom národnom povstaní v roku 1944, by sa vlastne ťažko mohlo rozvinúť SNP do takej mohutnosti, ako sa stalo. Politici a ani verejnosť si to neuvedomujú ani ako poučenie do súčasnej koloniálnej situácie na Slovensku, čo je skutočná tragédia.

Dodnes nedocenený podiel slovenských národohospodárov pri príprave zázemia Slovenského národného povstania v 1944

Celý už druhýkrát opakovaný a doplnený článok nájdete na našom webe Narodohospodari SK v linku https://narodohospodari.sk/2021/07/11/dodnes-nedoceneny-podiel-slovenskych-narodohospodarov-pri-priprave-zazemia-slovenskeho-narodneho-povstania-v-1944/ a tu hlavne zvýrazním niektoré fakty a hodnotenia významu hospodárskej prípravy Slovenského národného povstania v roku 1944.

Zdanlivo o Slovenskom národnom povstaní z 29.augusta 1944 vieme už všetko. Dokonca z rôznych pohľadov a politických názorov. Zistili sme ale, že z neznámych dôvodov sa akosi nehovorí a takmer sa bagatelizuje obrovský prínos slovenských ekonómov – skutočne sme vtedy mali národohospodárov Slovenska – pri utváraní vhodných hospodárskych podmienok a zázemia pre povstanie slovenského ľudu proti fašizmu – a to v čase dlho pred samotným Povstaním.

“Dejiny sa píšu pre súčasníkov“, tvrdí profesor histórie Matúš Kučera: Tak si pripomeňme našich skromných a vynikajúcich národohospodárov – organizátorov hospodárskeho života Slovenska v období druhej svetovej vojny za Slovenského štátu, bez ohľadu na ich politické pozadiie. A veľmi sa mi chce doplniť: Také osobnosti dnes nemáme a ani sme žiadne nevychovali. Preto sme v roku 2021 hospodárskou kolóniou Západu.   

Budeme hovoriť o slovenských národohospodároch Imrichovi Karvašovi, Petrovi Zaťkovi a patrí sem i minister hospodárstva a Predseda Komitétu hospodárskych ministrov Slovenskej republiky Gejza Medrický, to oni traja boli tí národohospodári, ktorí sa Slovensku obetovali…

Imrich Karvaš a Peter Zaťko sa podieľali na prípravách ozbrojeného povstania proti Nemcom. Išlo hlavne o zabezpečenie materiálu a financií. Spočiatku boli obrysy povstania nejasné, svedčí o tom viackoľajnosť jeho príprav, pričom jedna vážna alternatíva hovorila o vzopretí sa Nemcom podľa plánu ministra národnej obrany F.Čatloša. Vývoj v auguste a septembri 1944 naznačuje, že realizovaný scenár nebol podľa predstáv ani jedného z ekonómov. I.Karvaš sa politicky neangažoval, zato P.Zaťko bol aj jedným zo signatárov Vianočnej dohody z Vianoc roku 1943. Aktívne pôsobil na povstaleckom území a zapojil sa do politického diania na sklonku vojny v Demokratickej strane.  Karvaša zatklo gestapo, vynieslo nad ním trest smrti, ale nevykonalo ho. Karvaš sa po vojne vrátil zo zajatia na Slovensko.“ …Ako sa cesty troch národohospodárov v roku 1944 rozdelili, potom sa zasa stretli – už nie v jednom komitéte, ale symbolicky v povojnovom žalári. G.Medrický bol odsúdený v retribučných povojnových procesoch. Zaťko a Karvaš po roku 1948 v kolotoči komunistických procesov 50.rokov. “ to bolo citovanie z knihy Jozefa Hajku Nezrelá republika (Slovensko v rokoch 1939 – 1945)  

„Majstrovstvo a predvídavosť guvernéra Slovenskej národnej banky I. Karvaša sa azda najlepšie ukazuje na jeho schopnosti uchrániť slovenské menové zlato pred jeho využitím nemeckou stranou, resp. ľudáckymi radikálmi koncom vojny. Imrich Karvaš so svojimi spolupracovníkmi rast objemu zlatého pokladu utajoval, či skôr ukrýval presunmi v bilančných položkách. Oficiálne vykazovali iba zlaté rezervy pochádzajúce z banskej ťažby, zatiaľ čo menové zlato, čerpané z devízových transakcií, utajovali v bilančnej položke pod označením rôzne aktíva.

V danom prípade však manažéri Slovenskej národnej banky utajovali hospodárske ukazovatele najmä pred najvyššími predstaviteľmi vlastnej krajiny, lebo im stále menej dôverovali. 

Opodstatnenosť uvedených opatrení sa prejavila na sklonku existencie vládneho režimu, keď jeho exponenti tlačili na uvoľnenie veľkých hodnôt centrálnej banky pre potreby budúceho (t. j. ľudáckeho) exilu.

V poslednom období výkonu funkcie guvernéra zabezpečil Karvaš v obavách pred zneužitím a pred blížiacim sa frontom ťažko získané zlaté rezervy Slovenska ich presunom do zahraničia. Menové zlato s celkovou hmotnosťou viac než 7,3 t nechal deponovať vo Švajčiarskej národnej banke a v Banke pre medzinárodné platby v Berne. Do švajčiarskych bánk smerovalo aj zlato z Kremnice v objeme 1,4 t, ale v máji 1944 uviazlo po útoku spojeneckého letectva vo Viedni v depozitoch Ríšskej banky. Tá poskytla SNB adekvátnu náhradu zo svojich rezerv vo Švajčiarsku. Tak sa stalo, že hodnoty vytvorené slovenskou ekonomikou počas vojnovej konjunktúry, prevedené na menové zlato, sa v rokoch 1944/1945 nedostali do rúk nacistom, ani neboli zneužité na povojnové aktivity ľudáckych utečencov typu Ferdinanda Ďurčanského, snažiaceho sa o obnovenie slovenského štátu, ale mohli byť neskôr použité na hospodársku obnovu Slovenska, resp. Československa.“

 z prameňa, ktorý napísal Marek Syrný

„Financmajster“ odboja Imrich Karvaš

„V roku 1944 sa začala úplne nová éra života Prof.JUDr. Imricha Karvaša( * 25.02.1903 , Varšany (dnes Kalinčiakovo,Levice ) – † 20.02.1981, Bratislava ) bol slovenský národohospodár,právnik , vysokoškolský pedagóg, prvý guvernér Slovenskej národnej banky.. (fotografie uvidíte v linku pôvodného článku) Po úlohe popredného národohospodára medzivojnového Československa a vedúcej osobnosti kreujúcej ekonomiku slovenského štátu, sa Imrich Karvaš stáva aj dôležitým „financmajstrom“ odboja a najmä jeho vrcholnej aktivity – Slovenského národného povstania.

 Čiastočne na základe strohých informácií, ktoré o vzniku zastrešujúcej Slovenskej národnej rady pripravujúcej povstanie mal, čiastočne na základe rozhovorov so zainteresovaným Petrom Zaťkom, ale výrazne iba vďaka svojej intuícii, začal Imrich Karvaš v rámci svojich kompetencií presúvať na stredné Slovensko množstvo financií, surovín a tovarov, pre budúce potreby povstaleckého štátu.

Ďalekosiahle presuny obeživa, potravín, obuvi, pohonných hmôt a podobne boli pritom možné bez väčšieho vzrušenia na nemeckej strane či u ľudáckych predstaviteľov režimu realizovať najmä preto, lebo mohli byť kryté ako vynútené „upratanie“ zásob do zázemia krajiny, kde boli menej ohrozené blízkosťou východného frontu (východné Slovensko), resp. príležitostným angloamerickým bombardovaním (západné Slovensko a najmä Bratislava). Ďalším rozhodujúcim faktorom bola tiež skutočnosť, že na čele Karvašových podriadených aj ďalších hospodárskych inštitúcií a korporácii stáli účastníci odboja alebo osoby protinemecky zamerané a s Karvašom prepojenéZa týchto podmienok stačilo vydať náležité inštrukcie a celý mechanizmus hospodárskych príprav povstania sa rozbehol.

Prvoradou úlohou Imricha Karvaša v pozícii guvernéra Slovenskej národnej banky bolo finančné zabezpečenie budúceho povstania presunom peňažných prostriedkov na stredné Slovensko. Na jeho pokyn sa preto už začiatkom marca 1944 deponovali do filiálok národnej banky v Banskej Bystrici a čiastočne aj v Ružomberku a v Žiline približne dve tretiny celkovej hodnoty obeživa na Slovensku. Z pozície šéfa Najvyššieho úradu pre zásobovanie vydával potom Karvaš príkazy na redislokovanie mnohých nedostatkových komodít, ktorých distribúciu riadil štát. Distribúciu pohonných látok na stredné Slovensko urýchlili nálety na rafinériu Apollo v júni 1944. Komitét hospodárskych ministrov podporil dislokovanie ropných produktov z rafinérie v Dubovej do Zemianskych Kostolian, na Oravu a na rôzne miesta Pohronia.

Nálety urýchlili aj distribúciu ostatných surovín, materiálov a potravín. Pre uvedené potreby však nebol na strednom Slovensku dostatok moderných skladov. Začali ich síce urýchlene budovať, ale na zásobenie obyvateľstva potravinami by ich výstavbu v dohľadnom čase neboli stihli. Preto sa aj vďaka Karvašovi podarilo presadiť návrh, aby sa zásoby potravín na tri mesiace vopred distribuovali priamo obyvateľstvu. Išlo o predvídavý krok, umožňujúci nielen výživu obyvateľov povstaleckého územia, ale aj zásobovanie partizánov. Jednou z priamych podpôr ekonomickej báze odboja bolo 300-tisíc korún slovenských, ktoré odovzdal Karvaš prostredníctvom Jána Ursínyho ilegálnej Slovenskej národnej rade v auguste 1944, pričom financie zabezpečil od podnikateľa Františka Micheru.“

Prameň: Napísal  Marek Syrný . https://historyweb.dennikn.sk/clanky/detail/imrich-karvas-uchranil-pred-nacistami-slovenske-zlato-potom-pomohol-snp

Hrdinstvo a obeť slovenského národohospodára Petra Zaťka

Dr. Ing. Peter Zaťko (* 17.10.1903 Vavrišovo  – † 10.01.1978, Bratislava ),ako významný hospodársky odborník sa zúčastňoval na formovaní hospodárskej politiky Slovenského štátu. Usiloval sa, aby slovenské hospodárstvo nebolo závislé od nemeckého, vystupoval proti prerušeniu obchodných stykov s Čechmi a snažil sa nadviazať hospodárske vzťahy so Švajčiarskom.

 Keďže mal prístup k mnohým vysokým funkcionárom Slovenského štátu, často intervenoval za politických väzňov. V čase neľudských deportácií židovského obyvateľstva do koncentračných táborov presadil aspoň výnimky pre pracovníkov slovenského priemyslu a ich rodiny.

Na protest proti vojne so Sovietskym zväzom sa vzdal funkcie generálneho rozpočtového spravodajcu Slovenského snemu, keď predtým pod zámienkou, že nie je schopný dodať 50-tisíc párov vojenskej obuvi, zabránil zvýšeniu počtu slovenských vojakov na východnom fronte. 

Spolu s Imrichom Karvašom a ďalšími ilegálnymi pracovníkmi napríklad falšovali štatistiky alebo vytvárali tieňové účtovníctvo. Pred Nemcami tak zatajovali tovary, aby sa nemuseli vyviezť do Nemecka, ale slúžili domácim potrebám.

O svojej činnosti hovoril Peter Zaťko v Československom rozhlase v roku 1969:

„Členom SNR ilegálnej stal som sa koncom roku 1943 a v januári 1944 už bola prvá porada o ekonomickom zabezpečení Povstania… Na tejto porade, ktorá bola na byte Jozefa Joska a na ktorej sa zúčastnili Dr. Husák, Ladislav Novomeský a Lettrich, sme hovorili o tom, čo všetko bude treba zabezpečiť pre Povstanie v hospodárskom sektore a ako toto zabezpečovať.

Uvedomili sme si, že bude treba zabezpečiť hospodársky nielen armádu, ale aj civilné obyvateľstvo na príslušné obdobie Povstania. Povedali sme si, že pôjde o tri veľké skupiny tovarov, ktoré bude treba koncentrovať do trojuholníka Banská Bystrica, Zvolen, Brezno, predpokladalo sa, že toto bude centrum Povstania a že v tomto trojuholníku vojenské akcie najdlhšie vydržia. Išlo o produkty živočíšnej výroby, rastlinnej výroby a priemyselnej výroby. Pri zabezpečení produktov živočíšnej výroby sme nenarážali na nijaké zvláštne ťažkosti, pretože tento kraj bol prebytkovým v chove dobytka, takže bolo z čoho zásobovať armádu i civilné obyvateľstvo priamo na mieste. Rovnako zvláštne ťažkosti neboli pri zabezpečovaní produktov rastlinnej výroby, pretože najväčšiu časť tých produktov obhospodarovala vtedy monopolná obilná spoločnosť, takže z jedného miesta bolo možno disponovať tieto tovary do povstaleckého územia. No veľmi dôležitou otázkou bolo zabezpečenie príslušného množstva peňazí pre Povstanie. Ale ani tu sme nenarážali na zvláštne ťažkosti, pretože zásoby peňazí opatrovala Slovenská národná banka v Bratislave, išlo teda len o presun peňazí z Bratislavy do jej filiálky v Banskej Bystrici. …Nebola to ľahká vec, pretože bolo treba zachovať všetky tieto veci v tajnosti. Ale podarilo sa mi to pomerne ľahko, pretože príslušní predstavitelia podnikov, ktorí tieto tovary vyrábali, boli mojimi osobnými známymi, a tak som sa vedel dohodnúť s nimi bez toho, že by sa dozvedeli, o aký účel ide, proste rešpektovali, tak by som povedal moje želanie.“ napísal v Pravde Ján Bábik 12.8.2019

  https://zurnal.pravda.sk/portret/clanok/522239-hrdinstvo-a-obet-narodohospodara-petra-zatka/

Dr. Gejza Medrický bol štátnik, politik, publicista  – ale wikipedia úplne „zabudla“, že sa zaradil svojou činnosťou medzi významných národohospodárov

Dr. Gejza Medrický (* 12.11.1901 B,Bystrica – Radvaň  – †  2.03.1989 Bratislava), bol štátnik, politik, publicista  – ale wikipedia úplne „zabudla“, že sa zaradil svojou činnosťou medzi významných národohospodárov. Počas Slovenského štátu (1939 – 1945) bol funkcionárom HSĽS, poslancom Slovenského snemu, ministrom hospodárstva a predsedom Komitétu hospodárskych ministrov Slovenského štátuHlavný organizátor hospodárskeho života. Po oslobodení perzekvovaný a väznený pre svoju politickú príslušnosť.

Zmieňme sa ešte o osobe a úlohe ministra hospodárstva Gejzu Medrického. Napriek jeho hlbokému vnútornému osobnému presvedčeniu, že koná na hranici svojich síl v prospech Slovenska, vyzeral ako nacistický prisluhovač. Nemenilo to však nič na veci, že navonok zo strany Medrického išlo o kolaboráciu.

Jeho snahy a činy zostali zabudnuté: Napríklad sa konkrétne spomína, že jemu a jeho spolupracovníkom sa podarilo vo vojnovom ruchu dostať do bezpečia vzácne kone zo žrebčína v Motešiciach a Topoľčiankach, či strojné zariadenie z novej preglejky v Žarnovici…“

„…najsilnejší tlak zo strany ríše nastal po septembri 1944, keď Slovensko obsadili vojensky Nemci. Karvaš bol už v tom čase v žalári gestapa. Zaťko bol na povstaleckom území alebo mimo dosahu Nemcov, takže táto najťažšia tortúra zostala na pleciach Medrického. On sám si kládol otázku, či má zotrvať vo funkcii, ale Tiso ho presvedčil, aby zostal. Vláda žiadala od Nemcov aspoň určité pravidlá, aby nenastalo bezbrehé vojnové rabovanie. Nemecko podpísalo so Slovenskom dohodu o zásobovaní nemeckej armády na Slovensku, ktorá bola ešte ponižujúcejšia než Zmluva o ochrane z roku 1939.

Vďaka Medrického úsiliu sa však podarilo zmluvu upraviť tak, aby Nemci neplatili ríšskymi markami, namiesto toho dostali okupujúce vojská od vlády k dispozícii nekryté slovenské koruny, ktoré sa stali predmetom dlhu splatného Nemeckom po vojne. No po viacnásobnom vyplatení peňazí Nemcom a po uvoľnení povstaleckých peňazí prevezených na stredné Slovensko Karvašom, už slovenská vláda znehodnoteniu domácej meny nezabránila, a tak sa snažila ratovať majetok, čo sa jej sčasti darilo…“ prameň: Z knihy Jozefa Hajku Nezrelá republika (Slovensko v rokoch 1939 -1945)

Mať takých národohospodárov dnes!

 a záverom: Trojica, ktorá rozhodovala o hospodárení celého štátu, neovplývala po skončení pôsobenia v najvyšších funkciách žiadnym väčším majetkom. Namiesto toho sa napriek tvrdým povojnovým podmienkam a podlomenému zdraviu v ústraní všetci dožili vysokého veku.

Vďaka vám, naši národohospodári…vidíme, že „chlebík národohospodára“ je ťažký… – a nevďačný: je to rehoľa možno taká, ako kedysi prislúchala rytierom Templárom...

Máme tu v histórii vzory, ktoré sú následovaniahodné …a preto si vás vážime a ctíme.

Tisíce pracovitých rúk obyvateľov Slovenska a tisíce obyčajných vlastencov, ktorí vystúpili proti fašizmu

Bolo by to na veľa hodín a na stovky strán. Tak len výberom o ktorých sa nehovorilo: Partizánska skupina Pavel, zorganizovaná z Baťovian (po vojne preto Partizánske) pod vedením Grznára, J.Trojana. Dodnes veľmi kontroverzné hodnotenie a pritom z Baťovian sa regrutovali robotníci z Baťových závodov, ktoré už počas 1944 na pokyn Hospodárskeho komitétu disponovali vojenskú obuv, ktorú Baťa vyrábal pre nemeckú armádu, na dislokácie budúceho povstaleckého územia. O činnosti samotnej partizánskej skupiny viac

v linku https://www.batovany.sk/jozef-trojan-kontroverzny-hrdina-batovian-3/. A týchto rôznych skupín vlastencov bolo veľa.

Skutočné vlastenecké vystúpenie slovenského ľudu – vo fašistickom obkľúčení a pred obsadením dvoch slovenských divízií na Východe .Tie farebné plochy zvnútra hranic Slovenska – obsadené územia obilnice Slovenska, industriálneho Považia na pravom brehu Váhu v smere toku rieky a žirnej Východoslovenskej nížiny.

Organizátori Slovenského národného povstania urobili všetko pre to, aby sa v skladoch a posádkach stredného Slovenska nachádzalo maximum materiálu a výzbroje, ktoré mala slovenská armáda v tom čase k dispozícii. S ťažkými zbraňami sa toho však veľa urobiť nedalo. Jadro slovenských obrnených síl tvorili v roku 1944 tanky, ktorých vývoj siahal ešte do čias prvej Československej republiky.

link https://www.postoj.sk/60302/nemali-tanky-postavili-pancierove-vlaky od A.Žiarovského Postoj

Pancierové vlaky – ťažká bojová sila Slovenského národného povstania vyrobená zvnútra Slovenska

viď ilustračné foto. Link článku z ktorého sa čerpá:https://www.rail.sk/arp/slovakia/rolstock/pvlak5.htm

Do slávnej histórie SNP sa zvolenskí železničiari nezmazateľne zapí­sali predovšetkým výstavbou troch pancierových vlakov – Štefánik, Hurban a Masaryk v Železničných dielňach vo Zvolene a priamou účasťou v bo­jových akciách týchto vlakov.
Je známe, že povstalci v bojoch s presilou nepriateľa zápasili najmä s nedostatkom ťažkých zbraní. Chý­bali predovšetkým tanky a delostre­lectvo. Preto velenie armády hľada­lo spôsob, ako chýbajúcu bojovú techniku nahradiť. Dnes už ťažko zistiť, kto prišiel s myšlienkou po­staviť pancierový vlak a použiť ho v bojových akciách. No treba pove­dať, že to bola dobrá myšlienka a bojové úspechy troch pancierových vlakov plne potvrdili jej opodstatne­nosť. Veď stredné Slovensko so svojimi horami, železnicami v les­ných údoliach, množstvom tunelov, bolo skutočne vhodným na využitie pancierových vlakov.

Železné päste údernej sily SNP 1944

Do dnešných dní sa zachovali dva vagóny. Jeden z nich, guľomet­ný, stojí v areáli Múzea SNP v Ban­skej Bystrici a druhý, tankový, je na nádvorí Železničných opravovní a strojární vo Zvolene. ( denník Práca, 12.8.1994)

Štefánik

   Prvý pancierový vlak, ktorý do­stal meno Štefánik, začali stavať vo zvolenských železničných dielňach 4. septembra 1944.

Vlak bol hotový 25. septembra 1944. Nasadený bol na tratiach Hronská Dúbrava – Žiar nad Hronom a Banská Bystrica – Brezno – Heľpa. Jeho hlavný úsek bol B. Bystrica – Diviaky, kde operoval od 3. októbra až do 25. októbra 1944. Popoludní 4. októbra ho nasadili do bojov pri Banskej Bystrici, do ktorej sa chceli dostať Nemci cez Malý Sturec. Jeho úlohou bolo zastaviť postup nepriateľa, vytlačiť ho z obranného postavenia a zničiť veliteľsko-pozorovacie stanovisko – hájovňu – asi 800 metrov severozápadne od stanice Čremošné, a tak umožniť vlastným jednotkám obnoviť pôvodné obranné postavenie.

Také boli osudy troch pancierových vlakov bojujúcich po boku povstaleckých jednotiek na frontoch stredného Slovenska. Boli významnou posilou v boji s oveľa lepšie vyzbrojeným nepriateľom. Všetky tri boli zhotovené za 5 týždňov. Na ich výstavbe a oprave, keď sa poškodené vracali z ťažkých bojov, sa pracovalo za veľmi ťažkých podmienok. Prácu však neprerušilo ani časté bombardovanie a nálety nepriateľského letectva. Pracovalo sa vo dne – v noci, aby vlaky mohli čím skôr zasiahnuť do bojov. Z troch pancierových vlakov sa zachovali dva vozne.

Dodatok autora pripomienky:

Prosím, uvedomme si konečne, že Slováci na svojom území, nech boli akokoľvek bití, podrobení, zotročovaní, vždy sa vedeli pozviechať a znovu a znovu vystúpiť za svoju slobodu, svojbytnosť, ale aj hospodárske a sociálne povznesenie. Aj v dobách Avarskej invázie, aj po rozpade Veľkomoravskej ríše a nájazdoch Tatárov, Osmanov, v 20.storočí tzv.Teutónov a ďalších. Vždy vedeli využiť prostredie, technické zázemie bárs i protivníka, zamaskovať utajene svoje prípravy a vlastenecky udrieť ak k tomu dozrela spoločenská i medzinárodná situácia. Žiadne výhovorky typu „my nemáme“, „my nič nezmôžeme“, „nám nedajú“ akých sú dnes plné politické sklady slovenských vlád už 27 rokov. Dnes sme sa len a len vlastnou vinou ocitli v situácii hospodárskej kolónie, z ktorej ťažia globálne korporácie a cudzie spoločnosti cez domáce ich filiálky milióny ba až miliardy Eur ročne – a my s tým nič nerobíme, Nechávame sa zadlžovať, zotročovať, sme opäť ako v 2.svetovej vojne zaiahnutí do svetovládnych koalícií „za vznešené ciele“ cudzích mocností a naša nládež je mohutne odnárodňovaná svetoobčianstvom. Nedokážeme už poučiť sa z dejín?

Ing.Peter Zajac-Vanka. Ak máte chuť diskutovať prosím, klub.narodohospodarov@gmail.com