Dobre čítate. Áno, je to mora. Nočná mora, čo nás čaká ak budeme ako ovce len capotať za našimi politickými elitami a poslúchať takzvané európske elity a masmédiá. Ale toto je takmer súkromná úvaha autora a nie politické varovanie. Aj keď, varovať už môžem ako starší pán, ktorý už vyhadzoval ako šrot všeličo použiteľné vo svojom živote a teraz sa zamýšľa, či to bolo potrebné vyhodiť a prečo sa potom toľko hysteričí na tému ničenia svetových zdrojov stále rýchlejšou spotrebou, šialenejším konzumom. Zamyslenie napísal Peter Zajac-Vanka, dňa 5.apríla 2022.

Ilustračná snímka z úspešného československého priemyselného výrobku pre domácnosť v 20.storočí. Sporáky MORA vyrábané vo vlastnej produkcii čs.priemyslu slúžili ako hlavné koncové zariadenie do domácností a boli istotou teplej stravy, varenia i pečenia v rodinách – a často aj tepla idúceho spolu s vôňou z kuchyní bytov a rodinných domov. Plynofikácia tu u koncového spotrebiteľa končila, ale plynové rúry sa ťahali v byte i do kúpeľní k prietokovým i kúpeľným bojlerom na vodu, často v rodinných domoch i do pivníc ku plynovým kotlom vyhrievajúcim celý „môj dom – môj hrad“. A ešte si pamätám z 50.rokov (to som mal tak do päť rokov), že existovali i prípojné prenosné plynové vyhrievacie piecky, dokonca v bohatších domácnostiach Bratislavy domáce plynové lampy a aj – chladničky. Nehovoriac o čarovnom svetle plynových pouličných lámp.

Nič donedávna nenaznačovalo, že sa éra plynu ako média „pre všetko“tak rýchlo skončí

Vôbec si nemyslím, že príčinou je súčasná vojna na Ukrajine a politické embargovanie Ruska. To všetko predsa už začalo dávno predtým, keď environmentálna švédska pubertálna fanatička Grétka kričala na pôde OSN až tak, že sa v Európe vytvorilo hnutie a potom politický program „gríndílu“ znamenajúci drastické obmedzenie používania fosílnych palív. Ak niekto nevie tak áno, aj zemný plyn je fosílnym palivom. Zo zeme. Z organických ostatkov miliónov rokov minulosti Zeme.

Dnes je to iba dôsledok a pokračovanie v tom tzv. Overtonovom okne (viď psychológiu zmýšľania spoločnosti), že ak teda chceme obmedziť spotrebu plynu, najlepšie je začať zákazom jeho importu od najväčšieho ťažiara ( áno, aj plyn sa ťaží ako surovina) na svete, ktorý zhodou okolností je dnes v nemilosti. A práve tí „najväčší závisláci“ na ruskom plyne ako predseda vlády SR Heger a nemecká i talianska a ďalšie vlády trvajú na okamžitom zastavení dovozu ruského plynu. No, ušlo by to ak by bolo hneď ten plyn čím nahradiť. Pár kontajnerových lodí so stlačeným kvapalným plynom z USA totiž neutiahnu celú európsku spotrebu plynu. Ani ak by denne pristávalo tisíc lodí a boli by už dobudované kontajnerové prekladiská a infraštruktúra na premenu skvapalneného plynu. Zatiaľ niet iných médií namiesto plynu. Dobre, Taliansko a Nemecko už v prístavoch môžu čerpať, ale čo ostatné krajiny, napríklad suchozemské Slovensko?

Ešte aj po vzniku samostatnej Slovenskej republiky naplno bežal program plynofikácie Slovenska. Okrem ropovodu Družba sme z minulosti mali cez naše územie a aj s terminálom vybudovanú infraštruktúru pre zemný plyn a plynovod Sojuz. Štátny podnik, neskôr privatizovaný, stále s názvom Slovenský plynárenský priemysel, bol mohutným infraštruktúrnym priemyselným podnikom, ktorý naďalej v obciach dobudovával plynové prípojky a propagoval aj v trhovej ekonomike „modré svetlo a teplo“ do domácností. Už nehovoriac o tom, že plyn je médiom pre výrobu celého chemického i agrochemického priemyslu na Slovensku. A aj médiom pre výrobu veľkopriemyselného tepla a pre produkciu mnohých priemyselných odvetví kde slúži ako tepelné a energetické médium ( len príklad – sklárstvo, cementárne, oceliarne, hutníctvo…) a dokonca naň stavil budúcnosť dopravy i súčasný minister hospodárstva SR ( isteže, vodík je iný plyn, ale autobusy a autá na plyn sú prvostupňovým vykročením tým smerom).

Môžeme zabudnúť…

Samozrejme, neskončí to „mávnutím ruky“ ( aj keď predseda vlády SR Heger a prezident republiky Čaputová tou rukou už mávli…) Príde to postupne: Najprv domácnosti. Rekonštrukcie teplární. Skvapalnený plyn má iné vlastnosti aj po splynovaní, inak „horí“.Viem, čo to robí v bytovkách – po rekonštrukcii v kotolniach rekonštrukcie u koncových odberateľov v bytoch – iné kotle, sporáky, bojlery…pár mesiacov rekonštrukcií, zadĺženie domových rozpočtov v už i tak napätom hospodárení. No tak teplo vypneme. Budeme vykurovať individuálne, každú izbičku ´, američania iste niečo už vyrábajú a dodajú, niečo ako term-box. Či?

No a v kuchyniach a v kúpelniach – načim vyhodiť „staré či už morálne zastaralé tie rôzne Mory, Gorenja, a ponakupovať všetko nové, kompatibilné. Bude to stáť veľa. Tak ako kedysi zatepľovania budov a najnovšie fotovoltické strechy. Alebo v osobnej doprave elektromobily za 40 tisíc Eur so životnosťou batérie tak dve sezóny.

.

Aj keď by sa hneď začal používať z dovozu skvapalnený plyn a aj keby hneď bola celá infraštruktúra dodania až do domácnosti už hotová, obyvatelia Slovenska sa nedoplatia. Plynofikácia Slovenska trvala tri desaťročia. A boli to štátne financie a štátne celospoločenské prostriedky. Rekonštrukcia príde viacnásobne draho a bude to len a len z vrecák budúcich užívateľov – domácností. Nehovoriac o cene „kubíka“ plynu, ktorá bude odvodzovaná mesačne z ceny na svetových burzách a bude možno i desaťkrát vyššia ako súčasná cena, stabilizovaná fungujúcimi rúrami a už zavedenou infraštruktúrou transportu, staníc, atď. A to ešte nebude isté, či nebudú dodávky skvapalneného plynu „haprovať“ idúc cez tri kritické miesta: jeho ťažbu z amerických bridlicových podloží, jeho skvapalňovanie – transport do európskych prístavov – jeho premenu do plynného stavu a distribúciu. Vlastne ide o päť kritických bodov pri zásobovaní. Jediný bod v poruche a odstaví všetko…

Tu sa ani nezmienim o obrovských investíciách v priemysle a ekonomike vôbec. Isteže, ten biznis má „vybavené“ prosperovanie na desaťročia, ale bude to stáť…. Ak malo dostať Slovensko z Plánu obnovy EÚ za šesť rokov do 2027 do 6 miliárd Eur a to len miliardu každoročne na vznešené ciele, celá transformácia plynosústavy pôjde do desiatok miliárd Eur a to možno ročne. Zabudnite na báječnú budúcnosť Slovenska. Možno cudzí investori zainvestujú, ale štát na to mať nebude. Môžeme zabudnúť!….

Návrat do počiatkov…

Myslím si, že to bude návrat do počiatkov nielen o storočie späť a nielen pre štát a spoločnosť. Takisto to bude pár poschodí pád späť v domácnostiach a pri individuálnej spotrebe. Už dnes sa niektoré krajiny (Poliaci, Česi) rozpamätávajú, kde majú uholné sloje a v akom stave je baníctvo. Rumuni už hľadajú svoje lesy, ktoré budú musieť využiť ako za Ceaušeska. A my na Slovensku? Máme elektrárne, mohli by sme transformovať na varenie a vykurovanie elektrickou energiou. Ale ajhľa, vlastníctvo energetiky je v rukách zahraničných investorov: tu to vyrobia elektrinu, „preženú“ cenu svetovou burzou a platiť budeme podľa svetových cien na burzách… teda draho, pridraho. Čo príde na rad? Vyrubovanie lesov, vrátia sa piecky na drevo a uhlie, obnoví sa ťažká profesia „uhliar“ čo vyrába drevenné uhlie pálením dreva. Koniec „gríndílu“ na Slovensku. A všade chudoba, nesmierna chudoba…aj bez vojenských zážitkov.

A spoločnosť na Slovensku, už i tak silno príjmovo diverzifikovaná, sa rozčesne ešte viac. Na jednej strane „uhlobaróni“ a boháči, ktorí si budú môcť dovoliť čerpať z infraštruktúry pôvodne skvapalneného a znova splynovaného plynu na podnikanie, na kúrenie, na vyhrievanie bazénov, na varenie…a milióny chudákov v energetickej chudobe: tí budú platiť nielen pokuty za znečisťovanie a používanie nelegálnych vykurovaní a zariadení na varenie, ale budú mať piecky, pece, kotolne na tuhú palivo… kam sa to Slovensko prepracuje?

„Prepíjame“ si zas dedičstvo?

Stačí vyhlásiť štátnicky, že zachovanie toku plynu a ropy existujúcimi kanálmi ( ropovodom a plynovodom) – to je náš národný záujem Slovenskej republiky.

Po elektrifikácii Slovenska, počas rokov investovania spoločnej republiky ČSSR do výstavby ropovodu a plynovodu a ich koncových priemyselných objektov i tranzitu ďalej na Západ ( z čoho sme až donedávna mali trvalé a stabilné zisky), po masívnej plynofikácii hospodárstva a domácností, vyzerá to tak, že jediným hlúpym politickým rozhodnutím si prepíjame dedičstvo svojich dedov a otcov. Existuje hlúpejší národ ako sú Slováci? Kde sme stratili pocit sebaúcty,pud sebazáchovy? Ešte aj dolu na juhu Maďari zmúdreli a nepodriadili sa hlúpemu bruselskému diktátu. Pretože politika je záležitosť veľmi vratká…a možno už o rok to rozhodovanie o stupnutí plynu a ropy bude slovenskú spoločnosť veľmi mrzieť.

A stačí tak málo…povedať NIE!

Stačí vyhlásiť štátnicky, že zachovanie toku plynu a ropy existujúcimi kanálmi ( ropovodom a plynovodom) – to je náš národný záujem Slovenskej republiky. Vo všetko inom, čert vezmi, nech je to politika, ale tu už je to o zachovaní životnej úrovne slovenského obyvateľstva.

A stačí, aby minister hospodárstva a minister financií Slovenskej republiky dali suverénny pokyn v záujme štátu Slovenská republika, na nákup rubľa len a len za účelom pravidelných platieb za plyn a v budúcnosti za ropu. Je to iba a iba technicko-obchodné rozhodnutie v zmysle národného hospodárstva Slovenska. Nič nié v tom neviďme, lebo ak nie, tak potom viďme, že nám vládnu blázni, amatéri, nesvojprávni jedinci, ktorých by normálne nebolo možné pustiť ani za volant tragáča, nie ešte do rozhodovacích funkcií v štáte!

Čo by sme mali urobiť, aby sme to odvrátili

Veľmi podrobne som si preskúmal tú podmienku Gazpromu a zákonné nariadenie prezidenta Ruskej federácie. Koná v obchodnom zmysle podľa postupov „vis major“, ak chcete, force major, teda po slovensky vyššej moci. Jednou z týchto príčin vis major je vojna, alebo politické rozhodovanie na strane jednej zo strán kontraktu. Vtedy môže druhá strana bez sankcií odstúpiť od kontraktu ( to môžu urobiť Rusi a nám zostanú nasadené „somárske uši“ debilných diletantov, pretož Brusel i náš premiér kričali niečo o okamžitom stopnutí dodávok), alebo si v tom prípade môžu za dodávku stanoviť isté podmienky. Napríklad zmenu dodacích termínov, zmenu platobných podmienok…a áno – to sa deje. Ak má ruský dodávateľ embargovaný prístup k eurám a dolárom, tak potom si férovo požiada o vyplatenie za plnenie v mene, ktorú používa. V ruských rubľoch. U ministra hospodárstva Sulíka v ten jeden deň mu to svitlo, ale potom sa nechal ukameňovať politicky a masmediálne…nuž, čakajú nás časy: čaká nás cesta do praveku slovenskej civilizácie…

Posledný odstavec som písal v plnej odbornosti inžiniera v zahraničnom obchode, podmienky vis major boli mojim denným chlebíčkom v kontraktoch …

Ing.Peter Zajac-Vanka, 1955

Prišlo mailom: „Prvá dodávka plynu pre Európu z Quataru“…asi tak to bude…

Dňa 17.marca 2022 v relácii TA3 „Tak takto“ zazneli tieto varovné slová od praktika, výrobcu spracúvajúceho plyn ako surovinu pre výrobu hnojív a agrochemikálií, okrem iného i známeho prídavku ku automobilovému palivu ADBlue, generálneho riaditeľa Duslo Šaľa, p.Blahu viď audiozáznam:

Plus poznámka z diskusie:

Nie je isté, či budú vlastnosti LNG plynu iné ako zemného plynu pritekajúceho plynovodom. Pretože je rozdiel medzi „skvapalneným“ plynom ako LNG a medzi :kvapalným“ plynom ako propán-bután.“Odpoveďou pre diskutujúceho je, že ak sa toho bojí generálny riaditeľ veľkého chemického podniku, asi bude ten plyn trochu inak „horieť“ a možno bude mať iné vlastnosti. To posúdiť nevieme, ale konzument v domácnosti pocíti určite neistotu vyplývajúcu z iného paliva ako toho, čo bolo doteraz.