Súčasná situácia roztrieskala na márne kúsky sny o prosperite a vo večnom raste kapitalistickej ekonomiky v globálnom svete. Zatiaľ čo donedávna sa mnohí v súčasnosti aktívni „špičkoví ekonómovia“ i na Slovensku skôr už posmievali „kmeťovi“ slovenskej ekonomickej vedy, nazývali jeho úvahy a tvrdenia ako „zastaralé“ a „patriace do minulého storočia“, dnes to tak vyzerá, že minulé storočie sa k nám vrátilo v tom najhoršom – vojnou. Ale to len preto, že sme sa nepoučili a nepočúvali hlas starešinu v ekonómii Slovenska, profesora ekonómie Jaroslava Husára, ktorý túto úvahu zverejnil 6.apríla aj na webstránke Slovenské Slovo.
Národohospodári Slovenska ju zverejňujú sem s úvodnou poznámkou dňa 11.4.2022.
Profesor J.Husár „udrel klinec po hlavičke“ (komentár k úvahe)
Ani si neuvedomujeme, aká hlboká je v tejto úvahe pravda. Ako hlboko klesla dnes mravnosť ku dnu, keď sa „nacifikuje“ Európa a Spojené štáty americké bojom „proti Rusom“( všade, nielen v Ruskej federácii). Aj to je problém národnostných vzťahov v ekonomike, dokonca za horúca v globálnej ekonomike. V ekonomike oblastí v Európe je „nacifikácia“ spojená s prvotným „hriechom“ a teda vzbĺknutým konfliktom napríklad po kyjevskom „majdane“ 2014, keď sa ostro ukrajinská „nácia“ vyhranila voči ruskej národnosti až tak, že to vyústilo do občianskej vojny od marca 2014 a do horúcej vojny od 24.februára 2022. Tým je uzavretý argument, či má alebo nemá aktuálne význam hovoriť o ekonomickej teórii národnostnej otázky. Máme to na stole každý deň 24 hodín, sedem dní v týždni. Profesor J.Husár „udrel klinec po hlavičke“.
Úvaha Čo potrebujeme
Teóriu a prosperitu ekonomiky. Ekonómovia nevystačia iba s teóriou fiskálnej politiky. Nemôžem nezačať inak ako tým, že v dobe plnej rozporov, všeobecnej depresie, ktorá dokáže otriasť aj najsilnejšími povahami, náš „bezstarostný“ život sa rozsypal ako domček z karát, hlavne keď začala zúriť u nášho suseda vojna. Ekonómovia EÚ a aj naši za 30 rokov nedokázali, aby náš ekonomický systém bol „kraslicou“ ako Febergého vajíčka.
Téma vyjadrená nadpisom je veľmi náročná, zvlášť ak si uvedomíme taký rôznorodý komplex krajín akým je EÚ, predovšetkým národnostne. Mňa však zaujal nadpis v SME (4/4/2022) a to „Zmení ruská vojna na Ukrajine britský či holandský systém schránkových firiem?“ Ozaj to musí urobiť vojna? Píše sa tam: „Británia nevie, kto vlastní paláce vo štvrtiach Kensington alebo Belgravia.“ O súčasných problémoch kapitalizmu píše aj dielo The Parisien Regulation Approach, Crises of Capitalism, and a Critic od Baris Güvena.
U nás máme aj zákon, že keby Strabag neuviedol svoju skutočnú vlastnícku štruktúru a získal by kontrakt od štátu na 300 mil. eur na stavbu diaľnic, mohli by o celých 300 miliónov prísť.
To však nie je ekonomické, úplné a komplexné riešenie problémov. Preto sa zamýšľam nad otázkami hlbšie, opierajúc sa nielen o svoje poznatky. Uvedené fakty hovoria o dnešnom deformovaní vlastníctva. Ľudia by mali dôkladne vnímať obsah tohto tvrdenia a aj obsah pojmu nadpisu, teda čo potrebujeme – medzištátne ekonomické vyrovnávanie a prosperitu ekonomiky.
To som čakal po roku 1990 po akceptovaní Maastrichtských kritérií. Hlavne zato, že ten problém sme v ČSSR riešili už v rokoch 1965-68. Teda boli skúsenosti.
Trochu si pomôžem Bariso Güvenom. Jeho dielo pozostáva z 2 častí. Prvá hovorí o PRA a kríze modelov vývoja kapitalizmu a druhá o teóriách nadmerného akumulovania a kritike. Analogicky je to s mojou dnešnou témou. Má dve časti. Lebo aj ekonomika má „stavebné prvky“. Musím sa nad nimi pozastaviť. Núti ma k tomu ekonomický vývoj v EÚ, keďže pozostáva z 27 krajín a bez teórie. Aký stavebný prvok nebol v EÚ doriešený; teda dva.
Prvým je teória ekonomického riešenia národnej a národnostnej otázky v podmienkach dnešnej EÚ (Katalánci, Baskovia,….).
Druhým je problém atribútov medzinárodného (medzioblastného) ekonomického vyrovnávania, ktoré treba vidieť cez, či inak, musia byť opreté o príznaky, atribúty.
Atribútom chápem podstatnú, charakteristickú, základnú vlastnosť fungovania ekonomiky, ba priam podstatnú a nenahraditeľnú vlastnosť ekonomiky, menovite dnes, konkrétne podľa mňa, musíme utvoriť rovnocenné podmienky realizácie pracovnej sily krajín EÚ. Významný atribút! Musíme ozaj hlboko vnímať potrebu obsiahnuť vedeckou teóriou, vedecko-teoreticky spracovať bohatosť vzťahov, súvislostí a javov spoločensko-ekonomického vývoja SR.
Musíme vyriešiť protirečenia medzi spoločensky – ekonomickou realitou a vedeckou ekonomickou teóriou.
Musíme hovoriť o celom rade „slabých miest“, o otvorených a nedoriešených problémoch. Pred nami (ekonómami EÚ aj SR) je úloha, plynúca z nadpisu úvahy, formulovať jeden z hlavných problémov, vymedziť jeho teoretické kontúry, ukázať jeho vnútornú obsahovú náplň, čo by malo tvoriť a malo vyústiť do náčrtu ekonomickej teórie vzťahov národov a národností v EÚ, teda riešenia národnostných otázok v EÚ.
Teória štátu venuje týmto problémom značnú pozornosť, nie z pozície ekonomickej vedy. Kvalitatívne zmeny v spoločensko-ekonomických vzťahoch v 21. storočí nastolili nové problémy v oblasti národnostných vzťahov, menovite v našom prípade so vznikom EÚ.
Vieme, že základné atribúty sú dané spomenutou teóriu štátu a práva. Iste aj čitateľ vie, že je viacero vedeckých prác, ktoré sa venujú národnostnej problematike v mnohonárodnej krajine.
Potrebujeme však všeobecnú ekonomickú teóriu národnostnej otázky.
Splnomocnenec úradu vlády pre národnostné menšiny v rámci svojich kompetencií vymedzených štatútom pripravuje, navrhuje a realizuje v spolupráci krátkodobé, strednodobé a dlhodobé opatrenia v oblasti zachovania, rozvoja a podpory práv príslušníkov národnostných menšín s Úradom vlády Slovenskej republiky, ministerstvami a ostatnými ústrednými orgánmi štátnej správy.
Uvádzanie jednotlivých faktorov a skutočností v uvedenom materiáli, ako aj uvádzanie najrozmanitejších opatrení uskutočnených štátom v záujme rozvoja národnopolitickej oblasti nemožno stotožňovať s ekonomickou teóriou súčasného riešenia národnostnej otázky. A tobôž už nemožno touto metódou oslabovať význam alebo priamo spomaľovať rozvoj ekonomickej teórie súčasného riešenia národnostnej otázky v EÚ.
Objavili sa už úvahy o rozpade Európskej Únie.
Riešenie národnostnej otázky je podmienené komplexom hľadísk medzinárodného a aj medzioblastného vývoja, národohospodárskych, sociálnych, kultúrnych a politických. Ekonomické podmienky pôsobia primárne – sem patria predovšetkým otázky výroby, akumulácie a distribúcie outputu spoločnosti, prosperity ekonomiky. Aj z hľadiska národnostných vzťahov, vzťahov medzi národmi a národnosťami v EÚ vo vzťahu k jednej ale aj viacerým krajinám. Citát zo SME indikuje, že sa žiada zmena neudiala, vlastníctvo sa znetvorilo a tak sa využíva Belize a schránkové firmy, či iné na skrývanie bohatstva.
V dnešnej etape vývoja sa mi ako čiastočné riešenie ukazuje spomenuté, stáva plne reálnym akceptovanie atribútu: rovnocenné podmienky realizácie pracovnej sily bez ohľadu na národnú príslušnosť v EÚ a SR. Ale predovšetkým sa žiada riešiť otázku chápania procesov medzinárodného, medzioblastného ekonomického, sociálneho a kultúrneho vyrovnávania
a ich miesta pri dnešnom stupni vývoja spoločnosti. Realizáciu pracovnej sily v tejto úvahe chápeme nie ako úzko ekonomický problém (prosté fungovanie v procese výroby), ale širšie, ako spoločensko – ekonomické postavenie pracovnej sily.
S tým spájame podmienky ako: rozsah a kvalita pracovných príležitostí (Francúzi či Nemci u nás vo funkciách a my v Nemecku a Francúzsku ako robotníci), technické a kvalifikačné vyzbrojenie pracovnej sily, jej odmeňovanie, účasť na spoločenských spotrebných fondoch (niektoré podniky už začali komunikáciu s robotníkmi, zainteresovávajú), a postavenie pri riadení spoločenských procesov v krajine atď..
Ako z povedaného vyplýva, celá vedecká práca ekonómov tak v SR ako aj v EÚ sa musí sústrediť na ekonomické riešenie rozhodujúcej súčasti národnostnej politiky v EÚ, to znamená na vzťahy medzi všetkými krajinami EÚ Nemeckom, Francúzskom až Maďarskom. Riešenie východiskových teoretických problémov, ako to volám, ekonomických základov riešenia národnostných otázok v EÚ, čo je druhá časť úvahy, umožní súčasne, ba priamo vyžaduje skúmať a riešiť komplex na seba nadväzujúcich teoreticko-metodologických problémov, najmä hlavné atribúty medzinárodného a medzioblastného ekonomického vyrovnávania, meranie vyrovnávania ako takého (HDP je zlá miera) a to z hľadiska národohospodárskej efektívnosti týchto procesov; čo je veľmi náročný vedecký problém.
Maastrichtské kritériá to neriešia. Aj tie, ako píše Gärtner, krajiny pri vstupe nespĺňali. Žiada sa priam sústavu mier ekonomického vývoja vôbec. Neexistencia mier národohospodárskej efektívnosti medzinárodného a medzioblastného vývoja neumožňuje zhodnotiť plánované (v ŠR) a realizované hospodárske zámery.
EÚ nás iba hodnotí ako zaostávajúcu ekonomiku, hoc nám privatizácia zničila podniky. Bázou sústavy ukazovateľov by mali byť: stupeň ekonomického zapojenia obyvateľstva do pracovného procesu, vývoj počtu pracujúcich SR podľa odvetví, investície a kapitál podľa odvetví, či vybavenosť kapitálom podnikov v SR.
Žijeme v neistote a kupujeme múku do zálohy.
Keďže ekonometria nám ponúka vedecké metódy komparácie štátov (krajín) je prirodzené že o tému sa zaujímam hlavne po vzniku EÚ, nakoľko Slovensko riešilo tieto problémy v bývalom Československu.
A žiaľ, dnes nám to skomplikovali energie:
“Martin Brudermüller, generální ředitel koncernu BASF, největší chemické společnosti na světě, varoval politiky, že omezení dodávek zemního plynu z Ruska do Evropy by mělo „katastrofální“ dopad na ekonomiku, jaký kontinent nepostihl od konce druhé světové války,“
v prameni uvádza pre ParlamentníListy.cz energetický expert Vladimír Štěpán.
Záver
Dnes treba mať na zreteli nielen rýdzo ekonomické hľadiská, ale rad ďalších, vyúsťujúcich predovšetkým do národnopolitických problémov ekonomického rozvoja, ak chceme mať prosperujúcu ekonomiku. Treba obsahovo vymedziť predmet teórie riešenia národnostných otázok ako teoretické zdôvodnenie a rozpracovanie podmienok realizácie pracovnej sily jednotlivých národov EÚ.
Za dôležité pokladám vymedzenie miesta ekonomických činiteľov v sústave činiteľov determinujúcich vývoj národnostných vzťahov a aj obsahové a metodické otázky medzinárodného a medzioblastného ekonomického vývoja SR, najmä hlavné atribúty medzinárodného a medzioblastného ekonomického vyrovnávania, meranie vyrovnávania ako takého (HDP je zlá miera) a to z hľadiska národohospodárskej efektívnosti týchto procesov; čo je veľmi náročný vedecký problém.
Prof. J. Husár
Bratislava, 6/4/2022
Namiesto diskusie jeden komentár red.
Ak by sa ukrajinská ekonomika bola po roku 1991 rozvíjala podľa zásad medzinárodného a medzioblastného vyrovnávania v štáte Ukrajina, nikdy by nedošlo k rozvoju treníc a k prehlbovaniu rozdielov v životnej úrovni a aj možnostiach širokých ukrajinských más. Priepastné rozdiely medzi vidiekom a veľkými priemyselnými centrami, medzi zbohatlíckymi vrstvami, ktorých reprezentujú dnes 5 -7 supermocní oligarchovia a zanedbávanie možností ľudu vyvrcholili v nenávistný nacionalizmus, ktorý „vybuchol“ v roku 2014. A myslíte si, že európskym krajinám dokonca aj v rámci Európskej Únie niečo také nehrozí v tejto veľmi sa kaziacej situácii v 2022? Áno, z toho sa rodí nacizmus!
Najnovšie komentáre