Od roku 2017, keď vyšla táto učebnica, prešlo už päť rokov. Svet sa pohol prudko vpred, cez pandemickú kovid-krízu a energetickú i finančnú krízu až do chaosu vojny na Ukrajine. Nastal skutočný chaos a ekonómom i bežným ľuďom chýba orientácia. Ale definované črty podľa ekonomickej demokracie sú bodmi, ktorými sa chaos vo svete v ekonomickej a sociálnej oblasti dá odstrániť.

Seriál audiorelácií o ekonomickej demokracii bol vysielaný ako relácie Ekonomická demokracia od č.2 (mimo č.4) po č.112 na Slobodnom vysielači Banská Bystrica v rokoch 2015 – 2021. Budem sa snažiť postupne tieto relácie „vyťahovať“ sem na portál, trochu ich „oprášiť“, prípadne okomentovať a doplniť o aktuálne pohľady.

začíname reláciou č.76 – slovo je prekladané populárnymi a beatovými pesničkami podľa výberu autora

link https://hearthis.at/slobodnyvysielac/demokracia-76-2017-10-10-vanka/

„Prichádza čas zamyslieť sa“ – relácia Ekonomická demokracia 76 z 10.októbra 2017…sprevádza Peter Zajac-Vanka, poznámky z relácie -text

čas od 3:38

Prichádza čas zamyslieť sa kam sa uberáme a či vidíme pred sebou budúcnosť. Ak mnohí rozprávajú o katastrofických situáciách a hrôzyplných scenároch budúcnosti a o zúfalej súčasnosti, niekto predsa môže hovoriť o kladných východiskách v spoločnosti a vyprávať pozitívny príbeh ekonomiky sveta i tej našej, slovenskej…a tak som to napísal. Tým príbehom je pozitívny posun slovenskej spoločnosti, trochu i vízia, ako to môže byť pekné po roku 2022, ak zaberieme…od teraz.

Nie, „krst knihy“ to nebude…ale promóciu knihy nemôžem uskutočniť nikde inde ako práve v Slobodnom vysielači Banská Bystrica. Tu som od augusta 2015 hovoril o ekonomickej demokracii, polemizoval, prezentoval som, robil tematické relácie, ale aj spomínal na socializmus a pozýval si hostí na ekonomické rozhovory. Takže z vďaky vám všetkým, čo počúvate, prispievate, kolegovia, čo umožňujete vysielanie…

čas od 6:19 min :

Ekonomika po kapitalizme je totiž „na spadnutie“. Treba si len vyhrnúť rukávy a pustiť sa do práce. Áno, do práce. Lebo žiadny hospodársky a spoločenský program, ani ten po kapitalizme, nám nik „nezasponzoruje“, ani ho nik nebude schvaľovať na verejných zhromaždeniach či v politických stranách. Niektorí už začali – od seba, začali sa spájať a pracujú spoločne…tu je dôležitá sebarealizácia! Prečo my ostatní čakáme na to, „kým sa to posunie do tretieho čítania?“, kým to niekto politicky odobrí?

Áno, sú tu roviny od jednotlivca v spoločnosti, cez podnik, komunitu, kolektív a obec, cez kraj až ku štátu, až na úroveň celosvetovú. Nájdete to v knihe. Isteže, veď ma poznáte, pracovne som dal tejto ekonomike po kapitalizme názov ekonomická demokracia. Ale to už dávno iba tými tromi prvkami pripomína Schweickartov koncept. On sám si želal, aby niekto vytvoril kontraprojekt k jeho filozofickému dielu. To bolo v roku 2011, a dnes v 2017 roku už tento kontraprojekt existuje. Postupy sú v knihe rozpísané, pojmy a súvzťažnosti tiež. Lenže tam nie je žiadna politika…množstvo tých postupov už dávno výskumníci vyskúmali a napísali. Mohol som preto robiť skladačku a z tej skladačky mi niečo vyšlo. Ak všetci hľadáme, čo bude „potom“ a čo robiť „deň po“ kapitalizme, tu to nájdete.

Je tu viacero objavov z trendov a vývoja spoločnosti, ktoré som prevzal „za horúca“, napríklad to upozornenie, že sa novou politickou silou v globálnej spoločnosti stáva obyvateľstvo jednotlivého národného štátu. Je to rýchlo sa sebaidentifikujúca masa ľudí v každom národnom štáte, pretože občania národného štátu si odrazu uvedomujú, že majú v globalizovanom svete spoločný osud a spoločný ekonomický i sociálny záujem. Ano, vzniká z toho tlaku podľa všetkých znakov politická trieda v každom štáte. A ako vidíme na príklade i Katalánska, sebauvedomovanie sa výrazne zrýchľuje hlavne u tých, ktorí cítia ohrozenie najviac. Je to reakcia na vznikajúce elity globálnej kozmopolitnej spoločnosti sveta, na tlak z „centra“ či už je to „globál“ či Eurokomisia…pretože všade sa sformovala silná a vplyvná trieda „eurobyrokracie“, ktorá obmedzuje občanov národného štátu. Prevzal som to od sociológov, prof.Jana Kellera od Ostravy a dr.Petra Saka z Prahy ktorí to zaznamenali ako prví. A práve táto politická sila, občania národných štátov, budú tí, ktorí budú nositeľmi postkapitalistických zmien v každej krajine. …15:39 min

A my na Slovensku máme šancu. Máme kontraprojekt! 18:28 min

Kniha: EKONOMIKA PO KAPITALIZME Hospodársky a sociálny model postkapitalistickej spoločnosti – národohospodársky aspekt…verzia pre Slovensko autor Ing.Peter Zajac-Vanka, vyd.2017 Kniha je klubovým vydaním, nepredajná a ponúkaná iba v rámci osvety a výmeny v OZ ktoré prevádzkuje internetové rádio Slobodný vysielač Banská Bystrica :

Ekonomika po kapitalizme – Ing. Peter Zajac-Vanka

Obsah:

Definovanie ekonomiky v čase po kapitalizme. Načrtnutie ekonomických základov na princípe troch čŕt ekonomického usporiadania hospodárskeho systému v spoločnosti po kapitalizme. Definovanie nových makroekonomických ukazovateľov ekonomiky a ekonomických ukazovateľov, nových pojmov a kritérií v ekonomike.

V tejto knihe – učebnici,  sú uvedené korektúry prvkov ekonomickej demokracie aplikovateľné do slovenskej hospodárskej praxe.

Dielo síce vychádza z reálnej situácie hraníc národného štátu, ale zároveň poukazuje na súvislosti zásahov na štyroch úrovniach od globálnej cez celoštátnu až po podnikovú úroveň a až na úroveň jednotlivca v spoločnosti.

Definuje, čo je demokratický podnik, občiansky podnik, spoločnosť organizácií,  ako je potrebné redefinovať ekonomické zdroje, pridáva nový ekonomický zdroj – vedomosti, definuje nové makroekonomické kritériá, zvažuje uprednostniť orientáciu na národohospodársky rozvoj danej krajiny pred liberálnym úsilím len o zisk z globálneho ekonomického rastu.

Venuje sa rozvoju národohospodárskeho systému národného štátu v podmienkach 21.storočia, v čase po kapitalizme. Poukazuje na vlastníctvo ako na kategóriu spoločenských vzťahov medzi ľuďmi, ktoré sa dá zákonne zmeniť.Spísal som, popremýšľal, odkonzultoval som, potom som si pod mikroskopom spoločenskej vedy zvanej ekonómia analyzoval možnosti – a zostavil som túto ekonomiku po kapitalizme.

„Kapitalizmus končí! A ako je to s kapitalizmom samotným? S tou báječnou cestou k pokroku a prosperite? Ako sme sa vtedy domnievali…Pozorujeme, že cesta pred nami končí! Ch.Handy (Rethinking the future) čas31:00 min…a nahrádza ho niečo iné…“

Zmena paradigmy (čas 45:52 min) z racionálneho správania sa politiky v ekonomike k neracionálnemu – vnesenie do ekonomiky psychologický a emocionálny rozmer

pomenovanie jednotlivých postupov a autorov, z ktorých čerpám a z ktorých sa vytvoril metodicky postup a analýzy pre knihu (čas 41:01 po 56:12 min)

čas 1:01:10 min

Prečo „po kapitalizme?“ prečo nie „čo máme robiť aby sme kapitalizmus zrušili?“, pýtali sa ľudia:

Píšem zdrojovú knihu, kontraprojekt  o tom ktorý nehovorí o tom, ako zrútiť kapitalizmus  ale popisuje postupy, ako sa dopracovať k tomu, aby sme zmenili ten ekonomický systém celkovo tak, aby nastal blahobyt človeka v dôsledku spravodlivého rozdeľovania príjmov z hospodárskych výsledkov, v dôsledku spravodlivého umiestňovania investícíi podľa spoločenských potrieb na úrovni obec, kraj, štát, svet. To je tá ekonomika po kapitalizme!

od : 1:43:07 Prehľad obsahu knihy stručne

v doslove: prečo socialistická ekonomika?  1:53:30 kritériá čo je vľavo a čo vpravo v ekonomickej a sociálnej oblasti 1:54:14

Poznámky k realite január 2023…DOSLOV

Nuž, v roku 2022 sa udiali určité skutočnosti, ktoré ako keby boli v súlade s trendom postupného narastania oprávnenosti robiť aktivity vedúce k presadzovaniu ekonomickej demokracie. Odmyslime si politické pozadie všetkého čo sa dnes deje a venujme sa iba a len faktom a udalostiam čisto ekonomického charakteru.

VYVLASTŇOVANIE OLIGARCHOV

Nuž predstavme si, že by sa v roku 2017 či 2018 začali diať udalosti, ktoré by viedli k vyvlastneniu bohatých oligarchov, k habaniu ich víl, jácht, súkromných lietadiel, ku zmrazeniu ich dolárových či eurových účtov, ba dokonca k prevzatiu kontroly či vlastníctva nad ich podnikmi, či podnikaním. Ale – stalo sa v roku 2022. Samozrejme ide o politickú aktivitu zameranú „na likvidáciu nepriateľa“, nuž ale – prečo je táto aktivita extrémistickejšia vo svojich skutkoch ako to, čo hlásal D.Schweickart vo svojom koncepte ekonomickej demokracie?

ŠTÁTOM URČOVANÉ CENY NA SLOBODNOM GLOBÁLNOM TRHU

Predstavme si, že by niekedy v rokoch 2017 – 2019 boli vlády vyrúbili podnikom a podnikateľom, ktorí zarábajú na rozkývaných trhoch, mimoriadne a progresívne dane a nútili by „v mene korektnosti“, aby podniky určitého zamerania (energetické, plynárenské, spracúvajúce ropu a transport týchto palív) platili mimoriadne dane. Navyše, veď sa tak stalo v roku 2022, nielenže aby platili dane, ale aby dokonca štát, vlády, ba i komisie Európskej Únie, určovali „STROP“ odberateľských cien a nútili v mene zákazníkov, aby predajcovia „zastropovali“ predajnú cenu svojich komodít a tovarov. A – stalo sa v roku 2022! Samozrejme, opäť ide o určitú presne mierenú politickú aktivitu, ale je to oveľa extrémistickejšie, ako predpokladal samotný koncept ekonomickej demokracie.

ŠTÁTOM DOTOVANÉ CENY ENERGIÍ PODNIKOM A PODNIKATEĽOM A PREDTÝM PLATENIE DOTÁCIÍ SLOBODNÝM PODNIKATEĽOM V DANEJ KRAJINE

Tak takýto „komunistický“ prístup zaujali mnohé vlády európskych krajín v EÚ, keď zistili, ako sa im rúcajú počas kovid-pandémie a následnej ekonomickej krízy celé podnikateľské odvetvia (nielen cestovný ruch a stravovanie!) a ako idú „dolu vodou“ zisky v mnohých priemyselných a podnikateľských odvetviach. Štáty ako Česko a Slovensko počas kovid-krízy zaviedli aj to, že zaplatili firmám mzdy zamestnancov, tým firmám, ktoré „museli“ prijať podmienky izolácie zamestnancov od hromadných pracovísk (tzv.lockdown) a rýchlo sa aspoň zavádzali podmienky „kurzarbeit“ teda platenia počas skrátených alebo zrušených pracovných zmien a rýchlo sa zavádzali všade „home-office“ čiže platená práca z domu, kde ale náklady „pracoviska“ prevzal zamestnanec na seba.

ZACHRAŇOVANIE PODNIKOV NA GLOBÁLNOM TRHU ŠTÁTOM

A v roku 2022 zrazu vzhľadom k politickým rozhodnutiam štátov, ich vlád a nadštátneho zriadenia EÚ boli stopnuté dodávky plynu a ropy z obvyklých dodávateľských ciest, čo zapríčinilo prepad výroby, zastavovanie prevádzok, následne ohrozenie samotnej existencie podnikania v mnohých energeticky náročných výrobách. To viedlo k tomu, že aspoň teda vlády ČR, SR (aj keď podľa nespokojnosti podnikov NIE DOSTATOČNE), Nemecka a iných EÚ prijali rozhodnutie o preplácaní nákladov dotknutým podnikom a podnikateľom, len čisto aby ich udržali „na hladine“. Úplne sa porušili princípy slobodnej trhovej ekonomiky! Došlo k tomu, že to, čo by aktívni stúpenci ekonomickej demokracie plánovali a rozvrhli na desaťročie, aby to podnikateľský sektor zvládol, udialo sa to pod politickým nátlakom na zmenu dodávateľov „zvečera dorána“! Tak takýto extrémizmus by si stúpenci ekonomickej demokracie nikdy nevzali „na triko“.

ZMENA PARADIGMY VLÁD V ROKU 2020

V dôsledku náhleho pandemického rozšírenia koronavírusu došlo takmer k okamžitej zmene spoločenskej a štátnej paradigmy: Namiesto rastu trhov a namiesto podpory podnikaniu sa od marca 2020 náhle rozšírili opatrenia chrániace obyvateľstvo jednotlivých krajín pred nákazou, civilizácia odrazu začala orientovať svoju starostlivosť na masy obyvateľov, odrazu boli v centre pozornosti masmédií i vlád pacienti – lekári – nemocnice – lieky – testovanie na koronavírus nákazu – očkovanie proti koronavírusu a opatrenia (často veľmi drastické až násilné) zabraňujúce šíreniu nákazy medzi obyvateľstvom

( od tzv. lockdownov – tj.uzatváraniu pracovísk, ulíc, miest, na Slovensku dokonca kontrola pohybu osôb cez okresy s nasadením polície, uzavretie osád rómskych obyvateľov vojskom) až cez uzatváranie štátnych hraníc jednotlivých národných štátov. Voči tomu protestovala ako šéfka Eurokomisií Ursula von den Leyen (akože porušenie európskych hodnôt), tak i všetci odporcovia testovania a očkovania ( narušenie slobody). Dalo by sa povedať, že tu bol výbuch chaosu v opatreniach pôvodne výslovne hygienických a epidemiologických a celkom a nečakane vlády postupovali tak drasticky, ako len to vyčítali napríklad „totalitnej“ vláde komunistickej strany v ČSSR, vrátane zavádzania „pasov“ ako priepustiek „na slobodu“ a totálnemu uzatvoreniu hraníc i priestranstiev, ba dokonca vyhlasovaním „stavu núdze“. TOTO nemalo v moderných dejinách Európy žiadne vysvetlenie! Stúpenci ekonomickej demokracie mohli iba, ironicky napísané, „závistlivo“ prizerať, ako sa dovtedy demokratické vlády a slobodné krajiny menia na totalitné monštrá zabíjajúce v mene boja proti pandémii slobodu a demokraciu. Tak toto by sa pri ekonomickej demokracii nikdy nestalo…

Môžem skonštatovať, že počiatočný dobrý smer zmeny paradigmy k ušetreniu ľudských životov a k udržaniu zdravia obyvateľov sa v takmer všetkých krajinách zvrhol na zavádzanie neospravedlniteľných totalitných praktík, kde v tomto smere vynikala krajina s vládou, ktorá prišla k moci zároveň s pandémiou: Vláda Slovenskej republiky.

SLOBODNÝ A VRAJ GLOBÁLNY TRH SA ZVRHOL NA POLITICKY NEFÉROVÝ „NE-TRH“ – Došlo k zničeniu slobodného a globálneho trhu

Zatiaľ čo stúpenci ekonomickej demokracie dlhodobo uvažovali o zavádzaní obmedzení pre vstup globálnych trhov všade tam, kde chceli mať pod kontrolou vlastníctvo, výrobu a predaj „citlivých“ tovarov, pričom vychádzali zo zásady „férového trhu“, vo svete sa v roku 2022 odohralo niečo neslýchané:

Došlo k zničeniu slobodného trhu a k rozpadu globálneho trhu

Ešte v roku 2021 bolo Európskou Úniou prijaté zákonodarstvo „green dealu“, čo nemalo nič spoločné s prvkami presadzovania zelenej politiky , ako to stanovila ekonomická demokracia. Ukázalo sa, že takmer utajené rozhodnutia európskych orgánov schvaľujúcich tzv.greendeal viedli okamžite k vytvoreniu krízových javov najmä v európskej energetike. Veľmi bezprecedentne sa zavádzalo obmedzovanie výroby energií z tradičných zdrojov ( palivá, atóm,) a dokonca mnohými nariadeniami sa išlo nad rámec technicky možných riešení – elektromobily, životnosť a skladovateľnosť elektrobatérií, rušenie mnohých výrob založených na tom, že ich „odpady“ narušujú životné prostredie ( dokonca snaha rušiť chovy hovädzieho dobytka kvôli vypúšťaniu kravského metánu), znižovanie výroby plastov bežných v dennej potrebe obyvateľstva…Ale toto všetko sa však prevrátilo po vypuknutí korona-pandémie – kde milióny testov proti korone, miliardy rúšok na tvár, státisíce ihiel a vakcín a náhla nutnosť používať jednorazové plastové príbory a taniere a obaly všade pri stravovaní zapríčinili tisícnásobný nárast odpadov, nikým poriadne nelikvidovaných /resp. klasicky ohňom spaľovaných/. Tak takýto chaos a neporiadok by stúpenci ekonomickej demokracie ani len nepripustili.

A vrchol prišiel až v roku 2022: Len a len z politických dôvodov boli zastavené toky prirodzených plynovodov a ropovodov z východu, ba dokonca v dôsledku čudnej „hybridnej“ vojny s nepriateľom boli zneškodnené už pripravené hotové investície – plynovody NordStream. Na Slovensku sa desaťročia budované miliardové investície do energetiky (plynovod, ropovod) hriešne vyhodili beztrestne „von oknom“

Len a len z politických dôvodov bolo uvalené na dodávateľskú krajinu – globálneho dodávateľa, embargo Európskou Úniou i ďalšími euroatlantickými krajinami, čím sa na trhu presadili dodávky amrerickej konkurencie, vysoko v dodávkach neekologické, spôsobujúce neskutočný nárast tzv.uhlíkovej stopy. Nielenže bolo nutné vrhnúť dodatočne a neplánovane miliardy eur a dolárov na vytvorenie dodacích trás ( „plynové“ tankery, terminály, potrubia, stanice prečerpávania), ale mnohé priemyselné odvetvia závislé od vysokej spotreby energií zostali v trvalom ohrození. Tak náhle embargo by stúpenci ekonomickej demokracie nikdy nepripustili, pretože nie sú extrémisti a nekonajú proti záujmom vlastných podnikateľov a vlastného hospodárstva štátu.

Začal rozpad aj ďalších globálnych trhov, nielen s komoditami nerastných surovín, ale i so súčiastkami do automobilov, do elektropriemyslu, od mobilov cez automatizované pracoviská až po ohrozenie vesmírnych projektov ľudstva. Ba podľa informácií politické rozhodnutia vychádzajúce z horúceho vojnového konfliktu na východe Európy ohrozili aj potravinovú sebestačnosť ( nie sú umelé hnojivá, nie sú krmivá) a dokonca hrozí mnohým krajinám hladomor. Čím sa potvrdzuje rozpad globálneho systému svetových trhov. Rozpad trhov a nefunkčosť medzinárodného obchodu mnohými komoditami nebola zapríčinená žiadnymi zásahmi ekonomickej demokracie v prospech zavádzania férového trhu medzi krajinami. Naopak, tento gangsterský extrémizmus súčasných demokracií rozvracia storočie budované obchodné vzťahy medzi národmi, pričom poskytuje tisícmiliardové zisky tým, čo uchytili tie politické rozhodnutia a ničí všetky ostatné trhy i priemyselné štruktúry.

A ZRODIL SA EURÓPSKY DRAK TAK AKO HO OPISUJÚ EURÓPSKE ROZPRÁVKY…

Keď som čítal knihu Jannisa Varoufakisa „Globálny Minotaurus“, trochu som ho podozrieval, že si zjednodušil vysvetlenie príčiny, prečo sa to, čo sa stalo Grécku a finančnému svetu Európskej Únie a USA, má zhadzovať na nejakú bájnu kreatúru zo starogréckych povestí. Pochopil som ale, že Varoufakis sa obával, že nie je v ľudských silách pochopiť poriadne, čo sa udialo, keďže z tisícov omylov a náhod sa vytvorilo monštrum… a nikto vraj za nič nemôže…

Keď som si uvedomil ako tvorca kontraprojektu k Schweickartovej ekonomickej demokracii, čo sa vlastne udialo v našej euroatlantickej civilizácii za ostatných päť rokov, došiel som tiež k záveru, že tu v Európe sa zrodilo monštrum, ktorého sa obávali všetci vládcovia rozprávkových kráľovstiev – že sa v roku 2022 v Európe zrodil DRAK („dracon“).

Tento DRAK vykonáva ozaj drakonické aktivity, ktoré ničia národy Európy a spôsobujú úpadok krajín až niekam o storočie dozadu. Ale niet žiadnych rytierov, ani „hlúpych Jankov“, aby draka dnes porazili. „Králi“ nič neponúkajú za jeho zničenie, lebo doteraz ho omylmi a hlúpymi, až sebevražednými rozhodnutiami prikrmujú. A predsa – nikto a za nič nemôže. A za všetko môže pomenovaný nepriateľ – aj za vysokú infláciu, aj za rozpad trhov a rušenie výrob, aj za zhoršené klimatické pomery, lebo milión vystrelených rakiet a delových striel je viac ako stovky zhasnutých komínov fabrík, čo už nijaký odpad neprodukujú do ovzdušia. Ale vojna sa do európskych kritérií zhoršovania životného prostredia neráta – to by museli byť EÚ proti vojne.

Možno to ukončím optimisticky: V každej rozprávke dobro zvíťazí nad zlom. Nájde sa rytier, v našom prípade ľud, obyvateľstvo každého jednotlivého národného štátu, ktorý vytiahne nie zbraň, ale dôvtip – a tým dôvtipom dnes je pochopenie troch čŕt ekonomickej demokracie v praxi, pochopenie, že vývoj sa „už začal“ a trendy aj tu poukázané sa pohli smerom, ktorým by si ani stúpenci ekonomickej demokracie tak extrémne netrúfli ísť. A že treba len zapracovať. Drak možno prestane byť „drakonickým“ a v duchu inej čs.rozprávky ho zmeníme na dobrotivý užitočný stroj, pec, tak ako to urobil Matěj z pražského Golema.

Peter Zajac-Vanka, 7.januára 2023