Len prvé kontakty a čítanie článku posielané cez maily vyvolali doslova víchricu! Pretože iba teraz prichádzajú vyúčtovania elektriny zo súkromných spoločností, kde ľudia zisťujú, ako hrozne budú krvácať ( ide o stovky, ba tisícky eur!) a už tu hrozí „výpalné“ v podobe zvýšenia cien vodného a stočného po celom území Slovenska. Správa NKÚ NA KONCI ČLÁNKU
Aj ja som sa dostal k týmto informáciám „nevinne“, vôbec nie cez masmédiá hlavného prúdu, nečítam denne správy Národného kontrolného úradu SR. Ale upozornil nás na to všetkých predsa bloger Eduard, ktorý bloguje „na Praude“ a dosiahol pritom len čosi vyše 650 čítaní… pozrite si link a prečítajte, čo ma zdvihlo ako národohospodára od počítača:
3. septembra 2024 11:34 eduard
Pitná voda je strategicky dôležitá – nedovoľme ju privatizovať
úryvky, ktoré mi nedajú spať: citujem:
Voda, tekutina nevyhnutná k životu. Bez nej vydrží človek maximálne 3, či 4 dni. Keďže jej máme relatívny dostatok nevážime si ju tak, ako by sme mali, ale hlavne si ju dostatočne „NECHRÁNIME“ ! Mali by sme sa nad tým zamyslieť pokiaľ ešte nie je neskoro!…
Správa NKÚ SR vo svojej tlačovej správe publikovanej 23.08.2024 uvádza, že „stav vodárenskej infraštruktúry je nevyhovujúci a dostáva sa až na kritickú úroveň … že štyri kontrolované vodárenské spoločnosti mali do obnovy podľa ich vlastných plánov investovať 470 miliónov, napokon minuli len 78 miliónov …… z plánovaných investícií „!
Výrobou pitnej vody, jej distribúciou a dodávkou, odvádzaním odpadových vôd a ich čistením sa zaoberá približne „212 subjektov“. Zväčša ide o akciové spoločnosti z ktorých je rozhodujúcich približne 16, ktoré zabezpečujú približne až 96% výroby vody. Členmi týchto materských, či dcérskych spoločností sú zatiaľ i mestá, obce, či „iné subjekty“.
Čoraz častejšie sa spomínajú problémy s distribúciou vody do domácností. Uvádza sa, že „vodári“ prichádzajú o peniaze, nakoľko sa predpokladá, že až jedna tretina vody sa po ceste k zákazníkovi stráca. Vieme, že takéto reči začínajú vtedy keď chceme niečo sprivatizovať a snažíme sa pre to vytvoriť čo najlepšie podmienky – teda dôvody prečo je to potrebné predať a aké to bude pre nás výhodné… Kam išli peniaze plánované na obnovu potrubí? Kto bol za to braný na zodpovednosť?
Na webportáli zoznam.sk som našiel tento rozpis vodárenských podnikov na Slovensku:
Vodárenské spoločnosti v SR
podľa www.zoznam.sk
· Bratislavská vodárenská spoločnosť, a.s., Bratislava
Prešovská 48, 82102 Bratislava https://www.bvsas.sk/
Prevádzkovateľ vodovodov a kanalizácií. Výroba a zásobovanie pitnou vodou, odkanalizovanie odpadových vôd a ich čistenie
· Západoslovenská vodárenská spoločnosť, a.s., Nitra
Nábrežie za hydrocentrálou 4, 94960 Nitra https://www.zsvs.sk/
Zásobovanie obyvateľstva, priemyslu, poľnohospodárstva a ďalších spotrebiteľov pitnou a úžitkovou vodou. cit z ich webu:
„Zásobujeme pitnou vodou takmer 800-tisíc obyvateľov západného Slovenska. Na vode nám záleží.
Západoslovenská vodárenská spoločnosť, a. s., so sídlom v Nitre pôsobí na území Slovenskej republiky v okresoch Dunajská Streda, Galanta, Šaľa, Levice, Nové Zámky, Nitra, Zlaté Moravce, Topoľčany, Bánovce nad Bebravou, Partizánske a Komárno“.
· Stredoslovenská vodárenská prevádzková spoločnosť, a.s., Banská Bystrica
Partizánska cesta 5, 97401 Banská Bystrica http://www.stvps.sk/
Realizácia stavieb a rekonštrukcie vodovodov a kanalizácií. Montáž vodovodných a kanalizačných prípojok.
· Považská vodárenská spoločnosť, a.s., Považská Bystrica
Nová 133, 01746 Považská Bystrica http://www.povs.sk
Prevádzkovanie verejných vodovodov a verejných kanalizácií v regióne stredného Považia.
· Trenčianska vodohospodárska spoločnosť, a.s., Trenčín
1. mája 11, 91101 Trenčín http://www.tvs.sk
Prevádzkovanie verejných vodovodov a kanalizácií. Odvádzanie a čistenie odpadových vôd vypúšťaných do kanalizácie.
· Podtatranská vodárenská spoločnosť, a.s., Poprad
Hraničná 662/17, 05889 Poprad https://www.pvsas.sk/
Správa vodovodov a kanalizácií.
· Trnavská vodárenská spoločnosť, a.s. skrátený názov: TAVOS, a.s., Piešťany
Priemyselná 10, 92101 Piešťany https://tavos.sk/
Zásobovanie obyvateľstva, priemyslu a poľnohospodárstva pitnou a úžitkovou vodou. Čistenie odpadových vôd.
· Oravská vodárenská spoločnosť, a.s., Dolný Kubín
Bysterecká 2180, 02680 Dolný Kubín http://www.ovs.sk/
Prevádzkovanie verejných vodovodov, kanalizácií a čistiarní odpadových vôd.
· Liptovská vodárenská spoločnosť, a.s., Liptovský Mikuláš
Revolučná 595, 03180 Liptovský Mikuláš http://www.lvsas.sk/
Výroba a dodávka pitnej vody z verejných vodovodov. Odvádzanie a likvidácia odpadových vôd verejnými kanalizáciami.
· Podtatranská vodárenská prevádzková spoločnosť, a.s., Poprad
Hraničná 662/17, 05889 Poprad https://pvpsas.sk/
Prevádzkovanie vodovodov, kanalizácií a ČOV.
· Turčianska vodárenská spoločnosť, a.s., Martin
Kuzmányho 25, 03680 Martin http://www.turvod.sk
Výroba a distribúcia pitnej vody. Čistenie odpadových vôd.
· Vodárenská spoločnosť Ružomberok, a.s.
Pri Váhu 6, 03406 Ružomberok https://vsr.sk/
Výroba a rozvod pitnej vody. Odkanalizovanie, čistenie odpadových vôd. Stavebno-montážne práce. Inžinierske poradenstvo.
· VaK SERVIS, s.r.o., Poprad
Mnoheľova 4984/3B, 05801 Poprad http://www.zoznam.sk/firma/3408757/VaK-SERVIS-Poprad
Prevádzkovanie vodovodov a kanalizácií.
· MAVOS, s.r.o., Voderady
Voderady 262, 91942 Voderady https://mavos.sk
Prevádzkovanie verejných vodovodov 2. kategórie. Výroba a dodávka pitnej a úžitkovej vody.
· Vodárenská správcovská spoločnosť Mojmírovce, s.r.o.
Hlavná 943/12, 95115 Mojmírovce http://www.zoznam.sk/firma/2812244/Vodarenska-spravcovska-spolocnost-Mojmirovce
Vodárenská spoločnosť. Distribúcia pitnej vody.
· MsVaK – Vodárne a kanalizácie mesta Hurbanovo, s.r.o., Hurbanovo
Komárňanská 69, 94701 Hurbanovo http://www.msvakhurbanovo.sk
Výroba pitnej vody, odvádzanie odpadovej vody.
· RVSVV, s.r.o., Nemšová
Vodárenská spoločnosť, prevádzka vodovodov a kanalizácií.
· W-Control, s.r.o., Poprad
Hraničná 668/4, 05801 Poprad http://www.zoznam.sk/firma/2808797/W-Control-Poprad
Prevádzkovanie verejných vodovodov a kanalizácií.
· Trenčianske vodárne a kanalizácie, a.s., Trenčín
Kožušnícka 4, 91101 Trenčín https://www.tvkas.sk/
Zásobovanie obyvateľov a ostatných subjektov Trenčianskeho regiónu vodou. Spravovanie vodovodov a kanalizácií.
· Stredoslovenská vodárenská spoločnosť, a.s., Banská Bystrica
Partizánska cesta 5, 97400 Banská Bystrica http://www.stvs.sk
Zásobovanie obyvateľov vodou z verejných vodovodov, odvádzanie a čistenie odpadových vôd.
· Regionálna vodárenská spoločnosť Aquatur, a.s., Stará Turá
Jiráskova 168/16, 91601 Stará Turá https://aquatur.sk/ Prevádzka verejného vodovodu a kanalizáci
Našla sa tu i firma
· ARAD Slovakia s.r.o., Košice
Alžbetina 41, 04001 Košice http://www.arad.sk
Projektové riešenia pre oblasť vodného manažmentu. Úprava pitnej vody, čistenie odpadových vôd, odvodňovanie kalov.
ale nenašiel som Veoliu – asi nepotrebuje inzerovať, alebo až najnovší vývoj ju osvetlí:
Z oficiálnej firemnej stránky na webe Veolia https://www.veolia.sk/o-nas/veolia-v-slovenskej-republike a citujem:
Veolia voda Slovensko je členom skupiny spoločnosti Veolia Voda, ktorá je súčasťou koncernu Veolia. Veolia Voda je popredným dodávateľom vodohospodárskych služieb na Slovensku. Hlavným predmetom činnosti je dodávka pitnej vody a odkanalizovanie. Veolia Voda poskytuje svojim dcérskym spoločnostiam know-how v oblasti správy vodohospodárskej infraštruktúry vychádzajúce z viac ako 150 ročných skúseností.
Členom skupiny Veolia sú na Slovensku v oblasti vodohospodářských služieb Stredoslovenská vodárenská prevádzková spoločnosť, a.s., Podtatranská vodárenská prevádzková spoločnosť, a.s a ČOV spol,a.s. Veolia je špecialista na outsourcing služieb spojených s výrobou a distribúciou pitnej vody a odvádzaním a čistením odpadových vôd poskytovaných municipalitám, priemyselným partnerom alebo zákazníkom zo sektora služieb.
Kľúčové údaje za rok 2018
Počet zákazníkov: 161 400
Počet zásobovaných obyvateľov: 961 963
Počet zamestnancov: 1 606
Obrat: 83,485 mil. €
Pre porovnanie niečo podrobnejšie i z webstránky BVS:
Ako sa vyrába voda v BVS
Pitnú vodu získavame z chránených vodárenských území. V podunajskej a záhorskej oblasti sa voda odoberá zo studní z podzemných zdrojov, v horských oblastiach Malých Karpát sa voda získava zachytávaním prameňov. Veľmi kvalitné a výdatné zásoby vody sa vyskytujú najmä v oblasti Bratislavy, kde vďaka vhodnému geologickému podložiu prichádza k prirodzenej filtrácii a preto ju nie je potrebné ďalej upravovať. Na bohatých, štrkovo-pieskových nánosoch v blízkosti Dunaja sú vyhĺbené studne, z ktorých sa voda ťaží pomocou ponorných čerpadiel umiestnených pod hladinou podzemnej vody. Zo studní sa voda transportuje do čerpacích staníc, odkiaľ je pomocou výkonných čerpadiel dopravovaná do vodárenských nádrží umiestnených vo vyšších nadmorských výškach – do vodojemov. Tam, kde je nutné vodu pred dopravením do vodojemu upraviť (región Záhoria a Malých Karpát), sú čerpacie stanice spojené s úpravňami pitných vôd. Úprava spočíva v odstránení nežiadúcich látok vo vode (napr. zvýšený obsah železa, mangánu) rôznymi technologickými postupmi.
Vo vodojemoch nastáva správne regulovanie prítoku vody z vodárenského zdroja a po jej hygienickom zabezpečení, k odberu vody spotrebiteľmi. Tieto objekty sú dôležitou súčasťou udržiavania stáleho prevádzkového tlaku v distribučnej potrubnej sieti. V oblastiach, kde je veľký výškový rozdiel medzi vodárenskými zdrojmi a zásobovanou oblasťou, bývajú pomocou sústavy čerpacích staníc, vodojemov a potrubí, vytvorené rôzne tlakové pásma.
Bratislavská vodárenská spoločnosť, a.s., dodáva pitnú vodu približne 740-tisíc stálym zákazníkom v 118 obciach naprieč regiónom západného Slovenska. Vodu čerpá predovšetkým z mimoriadne kvalitných podzemných zdrojov. Vďaka výhodnej polohe v blízkosti Dunaja a unikátnemu štrkovo-pieskovému podložiu sú tieto vodárenské zdroje nielen kvalitné, ale aj výdatné. Zo 60 vodárenských zdrojov, ktoré BVS dnes prevádzkuje, by technicky bolo možné vykryť spotrebu pre viac ako polovicu Slovenska.
Voda je spotrebiteľom dodávaná pomocou siete viac ako 3 200 kilometrov vodovodných potrubí, ktoré dopravujú vodu do 130 vodojemov. Ich celkový obsah je približne rovnaký ako 264 miliónov 1,5 litrových fliaš.
Rozvoj vodárne po II. svetovej vojne
V povojnovom období prežívalo mesto búrlivý rozvoj. Kapacita vodárne sa oproti pôvodnému stavu postupne zväčšovala a tomu primerane sa rozširovali aj vodárenské zariadenia stavbou nových studní, nových čerpacích staníc, predlžovaním vodovodnej siete a pod. Bol vybudovaný druhý vodojem na Podkolibskej ceste (1952) a vo dojem na Vtáčniku (1955, jeden z naj väčších vo vtedajšom Československu – 17 300 m3). Vodovod bol postupne zavedený do jednotlivých mestských častí, pribudli nové vodné zdroje a pod. Veľké nároky na rozšírenie vodovodu si vyžadovalo aj začatie budovania sídlisk v Bratislave. Vodovodná sieť výrazne vzrástla – v roku 1945 merala 183 km, v roku 1965 už mala 435 km a 109 km vodovodných prípojok.
Mestská vodáreň postupne napájala na verejný vodovod ďalšie časti mesta, a to: 1948 – 1949 Rača, 1952 – 1953 Prievoz, 1957 – 1960 Lamač a Dúbravka, 1958 – 1961 Vrakuňa, 1959 – 1964 Petržalka, 1960 – 1962 Dlhé diely, 1967 – 1970 Devín, 1968 – 1969 Vajnory, 1975 – 1980 Jarovce – Rusovce – Čunovo, 1995 – 1996 Mariánka (ako prvá obec, ktorá nepatrila do teritória Bratislavy).
Vízia:
Voda je život. Postaráme sa o každú jednu kvapku.
Bratislavská vodárenská spoločnosť je vlastnená 89 akcionármi. Ide predovšetkým o mestá a obce, v ktorých BVS pôsobí a v ktorých prevádzkuje vodovodnú alebo kanalizačnú sieť. Bratislavská vodárenská spoločnosť so svojimi akcionármi úzko spolupracuje nielen na prevádzke ale aj rozvoji vodárenskej infraštruktúry aj environmentálnych projektoroch.
Majoritným akcionárom Bratislavskej vodárenskej spoločnosti je Hlavné mesto Bratislava, ktoré vlastní 59,29 percenta akcií. Ostatné mestá a obce vlastnia 32,28 percenta akcií. Najväčšie podiely spomedzi drobných akcionárov vlastnia mestá Skalica, Malacky, Pezinok a Senec. Samotná Bratislavská vodárenská spoločnosť drží 8,43 percenta svojich vlastných akcií.
- Výška základného imania: 281 365 934,89 €
trochu osvety:
Vodovodná sieť zabezpečuje pre obyvateľstvo a domácnosti čistú, zdravú pitnú vodu a vodu potrebnú pre výrobné procesy a fungovanie hospodárskych organizácií. Vyprodukovanú pitnú vodu dopravuje cez potrubie na rôzne odberateľské miesta (domácnosti, komunálni a priemyselní odberatelia).
a z PDF 4.6 Investičná stratégia zásobovania pitnou vodou do roku 2027
Investičná stratégia zásobovania pitnou vodou do roku 2027 je zameraná na plnenie strategických cieľov rozvoja verejných vodovodov na území SR. Na financovanie strategických cieľov sa uvažuje s využitím finančných prostriedkov z fondov EÚ, štátnych zdrojov, zdrojov vlastníkov, úverov a pod. Vychádza sa pritom z potreby naplnenia priorít výstavby verejných vodovodov stanovených plánom a investičnými zámermi jednotlivých vodárenských spoločností.
Priority na výstavbu verejných vodovodov sú stanovené v kapitole 4. Zároveň je prioritou na Slovensku zabezpečiť aj obnovu existujúceho zastaralého majetku verejných vodovodov. Podrobnosti sú uvedené v prílohe č. 7 Plánu rozvoja verejných kanalizácií.
Hrubý odhad finančných prostriedkov na obnovu prívodov vody, vodovodných sietí a objektov vo vodárenských systémoch v pôsobnosti Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti, kde sa môže prejaviť nedostatok vody najmä vzhľadom na klesajúce výdatnosti zdrojov podzemných vôd (je to jedna z alternatív pokrytia potrieb vody na východe Slovenska) predstavuje cca 150,0 mil. €. Ide o jedno z možných navrhovaných opatrení, ktoré bude podrobené ešte ďalšiemu skúmaniu z hľadiska environmentálnych a ekonomických dopadov.
Alarmujúca situácia je aj v kategórii tri (kritické hodnoty, ktoré vyžadujú realizáciu opatrení na riešenie existujúceho stavu), kde je potrebné priebežne investovať do obnovy 1,31 mld. € (63,69 % z celkovej potreby). Celková opotrebovanosť (pomer obstarávacej a zostatkovej hodnoty) majetku používaného na dodávku pitnej vody predstavuje 66 %. Veľká časť majetku je s nulovou hodnotou (odpísaná) a nevytvára odpisy, pričom technická životnosť majetku je podstatne vyššia. Obnova verejných vodovodov do roku 2027 je navrhovaná na podporu aj z pripravovaného Operačného programu Slovensko na programové obdobie 2021 – 2027. Množstvo reálne investovaných finančných prostriedkov vlastníkmi vodárenskej infraštruktúry je závislé od tvorby odpisov a ich akumulácie. Možnosti tvorby finančných prostriedkov na obnovu bude navrhované v rámci novej Regulačnej politiky na roky 2022 – 2027 s Úradom pre reguláciu sieťových odvetví a vykonávacích predpisoch pre stanovovanie cien za dodávku vody verejným vodovodom. Podrobnejšie informácie sú uvedené v prílohe č.7 Plánu rozvoja verejných kanalizácií.
viď Plán rozvoja verejných vodovodov pre územie Slovenskej republiky na roky 2021 – 2027 marec 2021 MŽP SR ( ešte za vedenia ministra J.Budaja)
takže:
Celková opotrebovanosť (pomer obstarávacej a zostatkovej hodnoty) majetku používaného na dodávku pitnej vody predstavuje 66 %. Veľká časť majetku je s nulovou hodnotou (odpísaná) a nevytvára odpisy, pričom technická životnosť majetku je podstatne vyššia. Obnova verejných vodovodov do roku 2027 je navrhovaná na podporu aj z pripravovaného Operačného programu Slovensko na programové obdobie 2021 – 2027. Množstvo reálne investovaných finančných prostriedkov vlastníkmi vodárenskej infraštruktúry je závislé od tvorby odpisov a ich akumulácie.
…vedeli o tom!
Po lehote životnosti by sa už potrubia mali vymeniť…písalo sa ešte v roku 2013
…tvrdila Helena Kokolová,Pravda27.03.2013 06:07 ešte v 2013! “ Stav rozvodov v bytových domoch ovplyvňuje kvalita vody, ale aj materiál, z ktorého sú vyrobené.“
Správa NKU SR vo svojej tlačovej správe publikovanej 23.08.2024 uvádza, že „stav vodárenskej infraštruktúry je nevyhovujúci a dostáva sa až na kritickú úroveň ……….. že štyri kontrolované vodárenské spoločnosti mali do obnovy podľa ich vlastných plánov investovať 470 miliónov, napokon minuli len 78 miliónov …… z plánovaných investícií „!
a na záver celá správa Národného kontrolného úradu SR z 23.08.2024:
Bratislava 23. augusta 2024 – Stav vodárenskej infraštruktúry je nevyhovujúci a dostáva sa až na kritickú úroveň. Na ciele definované v strategických dokumentoch štátu išli za tri sledované roky z predpokladaných zdrojov určených na obnovu a rozvoj tejto infraštruktúry len tri percentá. Strategický plán rozvoja verejných vodovodov a kanalizácií na roky 2021 až 2027 pritom hovorí až o 5,7 miliardách eur, ktoré sú potrebné na ich obnovu a rozširovanie. Z toho na samotnú obnovu by malo ísť bezmála 3,4 miliardy. Štyri kontrolované vodárenské spoločnosti mali do obnovy podľa ich vlastných plánov investovať 470 miliónov, napokon minuli len 78 mil. eur, čo je necelých 17 % z plánovaných investícií. Popri tom narastá ich investičný dlh, pri ktorom je tempo starnutia infraštruktúry vyššie ako tempo jej obnovy. Vyplýva to z poslednej kontroly Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) SR, zameranej na posúdenie hospodárenia vodárenských spoločností po zmene legislatívy, spôsobu regulácie cenotvorby vodného a stočného a schopnosti týchto spoločností generovať dostatok finančných zdrojov na nevyhnutnú obnovu a očakávaný rozvoj verejných vodovodov a kanalizácií. „Obnova verejných vodovodov a kanalizácií by mala byť bezpochyby investičnou prioritou každej vodárenskej spoločnosti, ktorej táto strategická zodpovednosť vyplýva nielen zo zákona, ale aj z jej kľúčového poslania,“ približuje závery auditu predseda NKÚ Ľubomír Andrassy s tým, že alarmujúce sú aj obrovské straty pitnej vody. Ročné úniky sa na Slovensku šplhajú nad 51 miliónov kubíkov spracovanej pitnej vody. „Ak by vodárne aktívne zmodernizovali zastarané deravé vodovody a tie premrhané desiatky miliónov kubíkov pitnej vody by ako dobrí hospodári vrátili ľuďom, mohli by sme ju pri prepočte na jednočlennú či dvojčlennú domácnosť dodávať mnohodetným rodinám, seniorom alebo napríklad miliónu domácností zadarmo či za symbolické euro,“ približuje závery prierezovej kontroly predseda slovenských kontrolórov Ľ. Andrassy.
NKÚ sa problematike vodárenských spoločností venuje dlhodobo a o svojich zisteniach priebežne informuje predstaviteľov vlády a parlament. Odporúčaniami modeluje úpravu legislatívy, popisuje riziká, ktoré môžu zásadne ovplyvniť fungovanie spoločností, ktoré zodpovedajú za kritickú infraštruktúru krajiny. Kontrolóri najnovšie preverovali Úrad pre reguláciu sieťových odvetví a štyri vodárenské spoločnosti v kontrolovaných rokoch 2021 až 2023, a to Bratislavskú (BVS), Západoslovenskú (ZsVS), Východoslovenskú (VVS) a Podtatranskú vodárenskú spoločnosť (PVS). Akcionármi spoločností môžu byť po nedávnej zmene legislatívy, iniciovanej aj národnou autoritou pre oblasť externej kontroly, iba obce a mestá, pričom akcie spoločností nie sú verejne obchodovateľné. Obce ako akcionári vodárenských verejných korporácií majú zo zákona povinnosť zabezpečiť rozvoj vodárenskej či kanalizačnej infraštruktúry a majú garantovať prístup občanov k pitnej vode.
Najvypuklejším problémom vodární sa javí narastajúci modernizačný dlh na obnovu a rozvoj existujúcej infraštruktúry.
Opotrebenie dlhodobého majetku kontrolovaných vodární, okrem BVS, predstavovalo viac než polovicu z hodnoty majetku. Najvyššiu mieru opotrebenia, takmer 54 %, má vodárenská spoločnosť na východnom Slovensku. Najnižšiu mieru, cez 42 %, napriek objemu majetku 515 mil. eur dosiahla bratislavská spoločnosť. Ak bude tempo starnutia infraštruktúry naďalej väčšie ako tempo jej obnovy, je reálna možnosť, že celá vodárenská sieť si bude vyžadovať rozsah obnovy nad desať miliárd, čo z hľadiska udržateľnosti verejných financií a finančných možností samospráv nebude prakticky možné.
Rozvoj, rozširovanie existujúcej vodárenskej a kanalizačnej infraštruktúry zabezpečujú v prevažnej miere miestne samosprávy v úzkej súčinnosti so štátom cez verejné alebo európske zdroje. Financovanie opráv a obnovy majú garantovať prevádzkovatelia, teda vodárenské spoločnosti.
Podľa národného plánu spracovaného ministerstvom životného prostredia, avšak na základe zastaraných údajov ešte z roku 2018, je na rozvoj a obnovu slovenských vodovodov a kanalizácií potrebných takmer 5,7 miliardy. Z toho na rozvoj skoro 2,3 miliardy a na jej obnovu asi 3,4 miliardy eur. Verejné vodovody, ktoré je potrebné riešiť prioritne pre ich výraznú opotrebovanosť alebo havarijný stav, predstavujú až takmer dve tretiny odhadovaných zdrojov na obnovu.
Finančné zdroje krytia v strategickom dokumente štátu sú však uvedené len vo výške 1,38 mld. eur a aj to len ako predpokladané zdroje, bez jasného rozpočtového krytia. Tvoriť a realizovať plány obnovy verejných vodovodov a kanalizácií majú vodárenské spoločnosti zo zákona. Realizácia kľúčových plánov však výrazne zaostáva. Kontrolované spoločnosti mali v ostatných štyroch rokoch investovať do obnovy 470 mil. eur, skutočnosť bola na úrovni len 78 mil. eur, čiže necelých 17 % z celkového plánu, pričom VVS si plán plnila len na úrovni 2,68 %, najlepšie obstála PVS na 71,73 %.
Napriek tomu, že Úrad pre reguláciu sieťových odvetví vyhláškou z roku 2022 zaviedol nové zákonné ustanovenie, ktoré malo podporiť investovanie vodárenských spoločností do rozvoja infraštruktúry, kontrola ukázala, že tieto opatrenia nedokážu vytvoriť dostatok prostriedkov. V roku 2023 iba jedna spoločnosť (BVS) použila celú výšku regulovaného primeraného zisku na plnenie plánu obnovy vodovodov a kanalizácií. V ZsVS a VVS boli účelové finančné zdroje vynaložené v nižšej sume, než bola výška primeraného zisku započítaného do ceny vodného a stočného, ktoré platia samotní občania. Problémy identifikovali národní kontrolóri pri tvorbe, ale taktiež použití účelovej finančnej rezervy, ktorá sa stala zákonnou povinnosťou aj na základe odporúčaní z predchádzajúcich auditov NKÚ. Nová zákonná povinnosť tvoriť účelovú finančnú rezervu, platí od roku 2022 a z kontrolovaných subjektov si ju v prvom roku zákonnej povinnosti nesplnila len VVS.
Vodárenské spoločnosti sú akciové spoločnosti a je na rozhodnutí akcionárov, či sa zdroje spoločnosti použijú v plnej miere na plnenie verejného záujmu, ktorým je bezpečná a spoľahlivá infraštruktúra verejných vodovodov, kanalizácií, prevádzka čističiek odpadových vôd. V kontrolovanom období boli v BVS a PVS vyplatené dividendy akcionárom a vo VVS tantiémy spolu vo výške 2,96 mil. eur. Ceny vodného a stočného sú pritom na východnom Slovensku najvyššie, aj keď životná úroveň obyvateľov naopak najnižšia. Výdavky na dary, reklamu a propagáciu vodárenských spoločností, napriek tomu, že majú monopolné postavenie v oblasti vody, boli za kontrolované obdobie vo výške 4,4 mil. eur. Z tejto sumy vo VVS použili až 2,8 mil. eur, čo predstavuje približne polovicu sumy, ktorú východoslovenská spoločnosť použila počas kontrolovaných rokov na jej strategicky rozvoj a plnenie plánu obnovy. ..
Zastaraná vodovodná sieť, zanedbaná a nedostatočná obnova, údržba a oprava sietí spôsobujú vysoké úniky pitnej vody do voľnej prírody. Straty spracovanej vody sa u kontrolovaných vodární pohybovali v rozmedzí od 25 % (VVS) do takmer 33 % (PVS). V praxi to v roku 2023 predstavovalo ročnú stratu 51,2 mil. kubíkov pitnej vody, ktorú vodárne odobrali, ale k spotrebiteľovi sa nedostala. PVS pritom dosiahla na vodovodnej sieti dlhej viac ako 2-tisíc kilometrov porovnateľné hodnoty strát ako ZsVS na dĺžke 7 711 kilometrov. Naopak, kontrolóri NKÚ pozitívne hodnotia aktivity VVS a ZsVS, ktoré môžu viesť k výraznému znižovaniu strát vody. Na vyhľadávanie porúch využili satelitný systém, ktorý snímkovaním zemského povrchu identifikoval miesta s potenciálnym únikom pitnej vody. Je žiaduce, aby sa takáto pasportizácia stavu vodovodnej siete realizovala na celom území Slovenska.
Správa o výsledku z kontroly „Kontrola vo vybraných vodárenských spoločnostiach“ (PDF, 1,4 MB)
niet čo dodať: Začnite so zoštátnením!
Najnovšie komentáre