Zastihla nás veľmi smutná správa: Opustil nás v sobotu 10.októbra 2020 vo veku 62 rokov Igor Lacko, bol našim Spolkárom, členom Spolku národohospodárov Slovenska pre svoju osvetovú činnosť v bývaní, nárokoch na bývanie a demokratizácie bývania v slovenskej spoločnosti. Bol mojim kolegom v dobrovoľnom vysielaní Slobodného vysielača Banská Bystrica. Budeme na Teba, Igor, spomínať a Tvoju osvetu neustále pripomínať….

Igor Lacko sa narodil 11. júna 1958 v Partizánskom, kde sa po základnej škole vyučil na učilišti strojárskeho smeru. Medzi jeho záľuby patrili počítače, technika či zjazdové lyžovanie a spev, ktorému sa napokon rozhodol venovať profesionálne.

Po dvojročnom štúdiu na Slovenskej vysokej škole technickej v Bratislave, popri ktorej spieval v speváckom zbore Lúčnica, ho záujem o spievanie priviedol do Slovenského filharmonického zboru v Bratislave, kde pôsobil v rokoch 1982 − 1986. V rokoch 1986 − 1989 bol členom operného zboru Slovenského národného divadla v Bratislave a súčasne študoval spev na Vysokej škole múzických umení v Bratislave. Dva roky bol sólistom Komornej opery v Bratislave. 5. 1. 1990 sa stal sólistom Štátnej opery v Banskej Bystrici a na tejto pozícii zotrval až do konca svojho života, teda plných 30 rokov. Túto správu poskytol zamestnávateľ, Štátna opera v Banskej Bystrici.

Za kolegov v Slobodnom Vysielači Banská Bystrica rád poviem, že jeho hlas bol inšpiračným nástrojom, akú tóninu poskytnúť poslucháčom, že obsah jeho relácií bol skutočne národohospodársky a neuveriteľne húževnato prebojovával princíp spoločného hospodárenia obyvateľov bytových domov a osvetovo vysvetľoval, že vlastník bytu, to nie je kapitalista, ale spoločník v bytovom dome, kde všetci spoločne hospodária a podieľajú sa na údržbe a hospodárení tej spoločnej strechy, pod ktorou žijú v bytoch od troch po tridsať a viac domácností. Urputne vysvetľoval princípy, ktoré vyznávali kultúrne generácie našich predkov a odhaľoval nespravodlivosti legislatívneho deformovania zákonov po roku 1993. Usiloval sa nájsť spojencov v Národnej Rade SR, ktorí budú brať vážne, že v spoločnom bývaní v bytovom dome musia byť všeci zainteresovaní na hospodárení a mal sen – spoločenstvá spoluvlastníkov, prosperujúce z toho, že spolu žijú, hospodária a dokážu svoje bývanie udržiavať efektívne a lacno.

Jeho reláciu „Bývam – bývaš – bývame“ prvý raz uviedol Slobodný vysielač B.Bystrical dňa 21.októbra 201,5 viedol ju poctivo redaktorsky, veď už predtým dlho v štúdiu pôsobil, pozýval si hostí, sám objasňoval problematiku spoločenstiev vlastníkov bytov, ba dokonca poskytol priestor „oponentovi“ a potom spolubojovníkovi Mirovi Kantnerovi a jeho relácii Bytový dom. Osvetovo pracoval až po poslednú, stotrinástu reláciu z dňa 11.mája 2018, keď sám povedal, že „vyhorel“ a hľadá nové inšpirácie, bol sklamaný vývojom v legislatíve, ktorá zásady ním osvetovo šírené neprijala. Niekoľko relácií sme mali spoločné, raz hovoril ako hosť v relácii Ekonomická demokracia, raz som bol hosťom v jeho relácii, jednu ako Spomienky na socializmus sme urobili v rámci relácií Bývam, bývaš,bývame, čítal si knihu Ekonomika po kapitalizme a tešil sa, kedy sa to uskutoční…

linky na jeho relácie tu uverejňujem: https://slobodnyvysielac.sk/relacie/byvam-byvas-byvame/

a aj tú poslednú reláciu https://hearthis.at/slobodnyvysielac/byvam-byvas-byvame-113-2018-11-05/

Osobná spomienka na človeka, priateľa Igora Lacku, priateľa z Banskej Bystrice:

Igor vedel, že by sme radi s manželkou navštívili operetu Čardášová princezná. Vždy ponúkal lístky do B.Bystrice, ale až v lete 2017 sa podarilo niečo, čo sme si spolu vychutnali: V nádherný letný večer dňa 19.júna roku 2017 sme na Igorovo pozvanie prišli do Piešťan, kde hosťovala Štátna Opera B.Bystrica a Igor s nami posedel v piešťanskom kúpeľnom parku. Manželka sa s ním zoznámila prvý raz a bola udivená, že má hlboký hlas, ale je taký malý, chudý, doslova šťúply. S humorom jemu vlastným odpovedal, že na túto rolu, ktorú hral v Čardášovej princeznej, sa musel dlho telesne pripravovať – bola to rola vyslúžilého grófa, vojenského veterána, ktorý sa dvoril dámam a nahováral manžela pani gŕofky na báječný služobný život v zámorí. Tomu potom večer zodpovedal aj kostým a hlas vojaka – veterána, skutočne tú postavu fyzicky naplnil. Ale cez prestávku pri džúse už pozýval aj na ďalšie predstavenia opery, kde mal aj lepšie úlohy. Už sme to nestihli…ale spomíname na Teba.

Igor Lacko zomrel 10. októbra 2020 v Banskej Bystrici a posledná rozlúčka so zosnulým bude v stredu 14. októbra 2020 o 13:00 h v Krematóriu v Banskej Bystrici – Kremničke.