Pred rokom sme uverejnili článok „Vianočné želanie 2019: veľa snehu a pokoj v rodinách“ viď link https://narodohospodari.sk/2020/12/23/vianocne-zelanie-2019-vela-snehu-a-pokoj-v-rodinach/( je zverejnený v Archíve 2019-2020). Ako zásadne sa medzitým zmenil svet! Ako zásadne nám menia podmienky života, toto by si nedovolila žiadna ľudová vláda a žiadny vládca do roku 1989.
Vianočná úvaha „v bublinke“ pri zdobení domáceho malého stromčeka „len tak, pre radosť“…aj foto je originál, domáci vianočný stromček. Veľa pohody a pokoja, nech držíme zdravie pevne a dlho, kým sa zas mraky nerozplynú. Peter Zajac-Vanka
Ani si človek nie istý, či má vôbec pokračovať v texte… ale pokračovať nám treba, život stále ide ďalej, čas nezastavíme. Pred rokom v tej vianočnej úvahe som sa zamýšľal nad tým, že voda a zima, sneh, to sú naše slovenské výdobytky. A že by sme si ich mali chrániť a opatrovať. A tohto roku na Vianoce je tej vody dosť a dosť, ale zima „sa začína až na horách“…a na tie hory sa ani nedá pre vládne hygienické a epidemiologické opatrenia ani dostať. Zvláštny čas.
Veru, zvláštny čas a čudná doba, tie Vianoce 2020: mladí zažívajú po prvý raz v živote, že náš konzumizmus môže byť ľahko narušený, ba až zlikvidovaný. A to ani nie vojnou, ani nedostatkom surovín, či nedostatkom financií. Ba veru utrpelo ich vnímanie bezstarostného sveta, utrpelo.. Generácie po roku dvetisíc narodené, alebo i skôr, po roku 1989 narodené, odrazu žijú „čudný“ život, aký nechápali, keď im o tom vyprávali ich rodičia, ešte viac dedkovia a babky. Že aké to bolo, keď bola vojna, keď nebolo dosť jedla, keď ľudia umierali, keď spoločnosť nevedela, či došla na svoj koniec…keď slabší jedinci zúfali a zmätkovali, keď mnohí nevideli žiadne svetlo „na konci tunela“. Zažili to naši predkovia – a predsa sa nevzdávali: predsa rozmýšľali a konali, obetovali sa pre budúcnosť. .Pevne verím, že si z toho dnes ľudia príklad vezmú .
Pýtali sa ma, či ma neteší, že nastávajú podmienky, aké som kedysi definoval v dielach o ekonomickej demokracii, o svete po kapitalizme. Nie, neteší ma to, pretože nevidím koniec kapitalizmu. Ten koniec by mohol prísť len vtedy, ak by sa milióny ľudí a u nás aspoň väčšina ľudu na Slovensku rozhodli, že si sami budú zabezpečovať svoj život, že sami si budú vyrábať, predávať, že budeme opäť svojprávni a sebestační. Ale to nevidím a ani necítim, že by tu také snahy boli. Určite sa zmení prístup ľudí – ale to nezmení ekonomické nastavenia a politické podmienky. Ano, po prvý raz bol otrasený konzumný spôsob života a cielene boli zasiahnuté najvýraznejšie konzumné sviatky – Vianoce a Nový rok. Cielene bol zakázaný sociálny kontakt ľudí a cielene boli dosiahnuté obmedzenia, aké by v inej situácii boli označené ako totalitné a nedemokratické…a napriek tomu je dobré, že sa to stalo: odskúšali sme si v reálnom živote a v praxi, ako to vyzerá a pôsobí… ale či z toho slovenská spoločnosť dokáže vyťažiť a vziať si poučenie, to si netrúfnem odhadnúť ..
Najnovšie komentáre