Blog Petra Zajaca-Vanku k téme práce a mzdy na Slovensku. Zmazaný článok z „vypnutej“ webstránky Národohospodári Sk už iba rekonštruujem, ale pridávam nové prístupy pre rok 2021. Zverejnený dňa 2.01.2021
Že vraj v roku 2021 bude práca vzácnejšia – no tak si vytvorme pracovné príležitosti sami!
V tejto pandemickej situácii sa akosi vyhovára dobre, že „práca bude vzácnejšia, lebo…“ a argumentuje sa prepúšťaním v službách cestovného ruchu, ubytovania, stravovania, priemyslu, atď. Dokonca analytické ekonomické agentúry pravice na nás vytiahli hrozbu automatizácie na prepúšťanie. Pravdou je, že pracovný vzťah je záležitosťou dvoch: toho, čo prácu kupuje a toho, čo prácu predáva. Sme na zabehanom trhu práce a charakteristikou súčasnej situácie už dlho je, že ten, čo prácu predáva, má oveľa horšiu pozíciu v tomto nákupno-predajnom vzťahu: musí byť rád, že vôbec nejakú prácu „dostane“. Nie že by si mohol vyberať, alebo že by si určoval cenu práce a podmienky výkonu práce.
Tak ako je to vlastne?
Objavili sa články ako ten v Pravde, že „rok 2021: Práca bude vzácnejšia, turizmus sa zmení a gastrolístky sa dostanú do pásma ohrozenia“ link https://ekonomika.pravda.sk/ludia/clanok/573360-rok-2021-praca-bude-vzacnejsia-turizmus-sa-zmeni-a-gastrolistky-sa-dostanu-do-pasma-ohrozenia/ A v roku 2019 bol zverejnený článok z mája 2020 na webstránke Národohospodári SK, ktorá bola „vypnutá“ v 08/20120 o tom, že sme ekonomikou vo mzde na Slovensku.
Slovensko má ekonomiku vo mzde!
Teraz len sa úplne odhalila pravda o ekonomike na Slovensku. Že je to v skutočnosti ekonomika vo mzde. Blíži sa pohroma, z radostných skrášľovacích 4,5 percenta nezamestnanosti za vlády Sociálnej demokracie sa zdvihli sotva za kvartál čísla nezamestnanosti na 6,15 percent, čo sú to takmer dve percentá práceschopného obyvateľstva, ale to zabúdame, že na 8 týždňov sme vypli takmer všetky zamestnanecké miesta a len pomaly sa vracajú na pracoviská.
Vzhľadom na ekonomickú krízu už sa rozbiehajúcu do začiatku pandémie tu hrozí strata asi 250 až 300 tisíc pracovných miest v automotive oblasti /to nie sú iba 4 montovne luxusných áut, ale celé subdodávateľské okruhy/ a plus dalších 50 -70 tisíc pracovných miest v iných oblastiach od bankovníctva cez cestovný ruch, stavebníctvo, dopravu a iné…
A vyskytuje sa jav, ktorý bol naposledy pozorovaný v 1999, že živnostníci nemajú ani na svoju výplatu, nieto ešte na výplatu svojich zamestnancov, čo vedie k tomu, že samotný živnostenský stav teda samozamestnávatelia – je životne ohrozený…
Nielen nás tu v Klube národohospodárov zelektrizoval poznatok, že my sme vlastne na Slovensku takou ekonomikou vo mzde. Obchodníci a colníci aj exportne zamerané firmy vedia, že pojem práca vo mzde je široko uplatňovaný všade tam, kde ide len o zaplatenie práce za vykonané objednané pracovné operácie, pričom náklady sú často ponechané na tých, čo pracujú. Prácou vo mzde v minulosti bolo spracovanie dovážaného ovocia a zeleniny v konzervárenskom priemysle a následný vývoz konzérv a fliaš, tiež všetko dodané objednávateľom, kde partner platil iba za to spracovanie na linkách u nás. Bol socializmus a podniky radi využívali túto formu obchodu kvôli možnosti získať zahraničnú menu.
Dnes sú to prepracovacie ale i prebaľovacie firmy. Dovezú sa kamiony hydiny a prebalí sa to – keby aspoň slušne označené že „prebalené na Slovensku“, ale často „vyrobené v SR“. Dovezú sa komponenty a matérie a po tunajšom prepracovaní to ide „von“ za hranice Slovenska ako finálny výrobok cudzieho odberateľa
A to už sme „v jadre“ veci: Postaví sa tu hala, urobí sa okolo toho celá logistika dodávok a subdodávok, zmontuje sa to, odskúša sa to a z pásov vychádza originál „slovenský výrobok“, napríklad auto KIA, auto VW, auto Peugeot, auto Land Rover, ale i stovky a stovky tovarov finalizovaných prakticky takmer „vo mzde“. A v akej mizernej neeurópskej mzde…
Vláda nesľubuje kompenzácie formou výplat a dodácií do miezd podnikom nadarmo. Ono totiž niet iného titulu, kam by tie peniaze na pomoc podnikateľom mohli účtovne ísť. Poškodili sa výrobcom stroje a zariadenia? Nie…Poškodili sa koronavírusom budovy a materiály? Nie…čo „sa poškodilo“? Nuž, nevyplácali sa mzdy, alebo hrozí obmedzené vyplácanie…
A tak je to z hľadiska medzinárodného obchodu na Slovensku obrovská hanba: To, čo bolo za socializmu v zahraničnom obchode považované „za prilepšenie“ či za doplnkový zdroj získania cudzej meny, je dnes dominantným „obchodom“ Slovenska. Dominantným ekonomickým prvkom – práca vo mzde. Lebo sa ukazuje, že tých výrobkov v ročnej hodnote 67 miliárd Eur, čo propagovalo Min zahraničných vecí SR, sa netýka pomoc a ani započítavanie finančných škôd na území Slovenska spôsobených koronavírusom. Z tých 67 miliárd (!) Eur je iba promile ozaj tržba slovenských producentov predaná do zahraničia (o čom svedčí rozpočtová kapitola dane z exportu a medzinárodného obchodu vo výške 22 milionov Eur).
My máme teda po koronakríze najciteľnejšie straty v ušlých mzdách – a to je tá práca vo mzde možno aj viac ako 300 až 500 tisíc pracovníkov montovní, prevádzok, logistických centier a všetkého, kde sa z tržby neodvádza daň z exportu – lebo to je vlastne dovnútra ekonomiky len a len práca vo mzde.
Jediným odvetvím, kde sa naozaj dá hovoriť o tvorbe produkcie a výrobkov, ktoré sú Naše, sa ukazuje odvetvie poľnohospodárskej výroby …už ani nie potravinárstva v celom.
A – to je hanba.Dnes ešte žijú generácie slovenských exportérov, ktorí predávali a tŕžili za skutočnú slovenskú produkciu, ktorá bola zdaňovaná, lebo to bola ozaj výroba na Slovensku. A s hanbou sa pozerajú na „úspechy ekonomiky na Slovensku“, kde sa dá dopátrať iba práca vo mzde a nie samotný slovenský export slovenských finálnych komodít.
Možno je to trochu ťažši písaný odborný príspevok – ale pre kontrolu správnosti: Vezmite si hocktorý luxusný automobil vyrobený na Slovensku, zistite si jeho predajnú cenu tu u nás. A zistite si, koľko automobilov sa predá iba „tu doma“ na Slovensku a koľko sa exportuje. A koľko z toho exportu dostáva SR do rozpočtu alebo aspoň z daní do rozpočtu. A vyjde vám len cena práce, ktorá bola vložená do výrobného procesu, vyplatená pracovníkom a zdanená ako mzda (aj so všetkými odvodmi). Odskúšal som si kalkuláciu – to by potom auto stálo asi 2.500 Eur už aj s nákladmi na materiál komponenty a odpismi zariadení. Z fabriky. A koľko stojí taký Porsche Cayenne dnes podľa katalogu?
Dobrý deň, Slovensko, tá naša „jadrová veľmoc“ (že sme v jadre EÚ) – ekonomiky vo mzde.
Tak to bol článok ešte z mája roku 2020.
Slovensko: Ako si vytvoriť nové pracovné príležitosti?
Donedávna sa dalo ešte uvažovať, že ľudia v krachujúcich firmách a výrobných podnikoch prevezmú riadenie do svojich rúk a prevezmú vlastníctvo danej spoločnosti do zamestnaneckej samosprávy. Tak o tom píšem v diele Coopindustria o možnostiach Slovenska v prípade rozvoja ekonomickej demokracie. V súčasnosti už, keď nás tak obmedzili núdzovým stavom a zošnurujú kurzarbeitom, tomto režime kvázi – kovidových opatrení, to už možné nie je.
Čo však možné onedlho môže nastať, to je množstvo v krachu sa nachádzajúcich domácich firiem v malom a strednom podnikaní. Vláda SR bude donútená ku krokom, ktoré budú musieť celý rozsah nezavinených a následných krachov podnikov nejako riešiť. Jednou z možností je, že sa rozhodne nie odpúšťať daňové dlhy či dotovať súkromné podnikanie, čo všetko iba zadĺži štátny rozpočet. Lepšou cestou môžu byť opatrenia, ktoré vedú k organizovaniu, zakladaniu a riadeniu štátnych hospodárskych organizácií tam, kde končia súkromné firmy. Jednoducho, núdzový stav poskytuje aj takéto nevídané možnosti pre štát, ktorý sa rozhodne investovať do vlastnej prosperity: v mene štátu a jeho potrieb bude potrebné zabezpečiť poľnohospodársku produkciu, výrobu potravín, výrobu tovarov priemyselnej potreby, stavebníctva, dopravy, ktoré budú vo verejnom záujme štátu.
Existuje predsa Plán obnovy a bude financovaný z EÚ. Bolo by zaujímavé sledovať, ako chcú z fondov digitalizovať a inovovať neexistujúce výroby. Nemá zmysel dotovať „apky“, ktoré riešia iba digitálnu virtuálnu produkciu, ktorá nebude naviazaná na hmotnú výrobu na Slovensku. Najprv treba totiž zabezpečiť produkciu – toho základného, čo obyvateľstvo Slovenska potrebuje – potraviny, bývanie, preprava, potom možno digitalizovať. Ale my tú základnú produkciu pre zabezpečenie obyvateľstva potravinami a základnými potrebami (bývanie, doprava, ošatenie) ani nemáme zorganizovanú. Čo sa vlastne chce teda z eurofondov „digitalizovať“? „Apky“ mobilných operátorov? .
A tu je príležitosť vytvárať sami pre seba nové pracovné miesta. Ak to nezvládne organizačne štát, predpokladám, že tvorba pracovných miest bude iniciatívne organizovaná verejnou správou – obcami, mestami, vyššími územnými celkami. Samozrejme že bez koordinácie štátu to bude menej komplexné.
Iniciátorom tvorby nových pracovných miest má byť štát
V súčasnej ére sa už ukazuje, že investovať do odpúšťania daní a do „infraštruktúry“ pre cudzích investorov je zbytočné. Odrazu je to už všade rovnako ťažká situácia a ak štát v snahe zabezpečiť si zamestnanosť „darovaním“ dotácií zahraničným investorom zadlžuje svoj štátny rozpočet, je to len a len korupčné správanie sa, čo je kriminálny trestný čin.
Analýza nákladov a výdajov zo štátneho rozpočtu v tomto smere ukazuje, že vynakladané finančné prostriedky sa iba sprostredkovane a veľmi s neistým výsledkom vracajú do štátneho rozpočtu v podobe daní za zamestnancov, ich odvodov, prípadne spotreby zamestnaných a teda následne cez daň z pridanej hodnoty. Túto pravicovú dogmu dnes opustili i liberáli v európskych vládach počas pandémie, inak by nesúhlasili s tak rozsiahlym „kurzarbeitom“, ktorý musí financovať v kritickej situácii zamestnávateľom platy zamestnancov počas krízových situácií. A u nás sa kurzarbeit ešte len pripravuje a to veľmi deformovane – platiť si budúce dotovanie platov bude zamestnanec do štátneho fondu, z ktorého po roku 2022 bude dostávať „kurzarbeit“ výplatu. O tom, ako je to postavené na hlavu, sa netreba ani zmieňovať.
Práve preto by ministerstvo hospodárstva SR malo vytvárať hospodárske organizácie a koordinovať vytváranie pracovných príležitostí. Nie ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny. To môže prevziať tú koordinačnú úlohu umiestňovania pracovných kapacít po Slovensku – ak eliminuje súkromné agentúry a samo zabezpečí sprostredkovanie práce, rýchlo sa rozbehne veľmi pozitívny proces tvorby pracovných miest (ministerstvo hospodárstva SR) a umiestňovania pracovníkov sprostredkovaním práce (Ministerstvo práce…SR).
Stále je to síce trh práce, ale ten bude úplne pod kontrolou štátu a štát bude poslednou inštanciou pre zamestnanca, ktorý prišiel o prácu. Štát bude mať zamestnanosť pod kontrolou a nebude iba pasívnym „ošetrovateľom“ prepustených.
My potrebujeme zvrátiť finančné toky v našom štátnom rozpočte a to tak, aby investície od štátu išli do štátom a obcami vlastených výrobných hospodárstiev a tie aby z daní vracali štátu financie na ďalší rozvoj. Nesprostredkovane. Nie cez spotrebu obyvateľov. Túto schopnosť tvoriť príjem z vlastníctva výroby a zo zamestnávania vlastného obyvateľstva stratilo Slovensko do roku 2000. A to potrebujeme obnoviť.
Najnovšie komentáre