Úvaha k tomu, čo prebieha s ľudstvom a v spoločenstvách na základe technologických, hospodárskych, pandemických a politických zmien na prelome druhej a tretej dekády 21.storočia . Autor: Peter Zajac-Vanka, zverejnené 18.01.2021 a to v deň, keď bola odvysielaná obdobná relácia Klubu národohospodárov Slovenska č.85 v Slobodnom vysielači Banská Bystrica.
Ilustračná snímka autor: Reminiscencie na historické témy – Vianoce 2019 Nitra, dekorácia v pôvodnom slovanskom kostole-časť vykopávky prvého murovaného v Nitrianskom kniežatstve
Naši prarodičia zažili premenu celej jednej dejinnej epochy. Boli deťmi, alebo veľmi mladými ľuďmi, keď sa vytváralo Československo a padla rakúsko-uhorská monarchia. Všetko to prebiehalo chaoticky a neplánovane, s obrovským množstvom utrpenia z prvej svetovej vojny 1914-1918. Naši rodičia zažili premenu celej jednej dejinnej epochy, jej zrodu i jej konca. Boli deťmi, alebo veľmi mladými počas druhej svetovej vojny 1939-1945 a z toho všetkého utrpenia, chaosu, neistoty a bolesti i odporu sa zrodili povojnové budovateľské roky i socializmus u nás. A boli nútení na vlastné oči vidieť, ako sa ich epocha končí a zaniká po roku 1989. My sme zažili premenu epochy po roku 1990 a to sme už deťmi ani neboli, keď sa znova celá dejinná epocha zmenila, rozpadol sa svet socializmu a znova sa vrátil kapitalizmus politicky cudne definovaný ako demokracia. Samozrejme že táto premena bola sprevádzaná chaosom, skôr sociálnym utrpením a mravným šokom, ako obeťami na životoch, ale poznačilo nás to. Rozpadla sa nám vlasť budovaná starými rodičmi – Československo. Rozbili a znesvätili nám zriadenie, v ktoré sme verili. Národné hospodárstvo našej vlasti bolo rozkradnuté a zničené. Každý sa musel postarať sám o seba, no veď to bolo hlavné „heslo dňa“: Každý za seba, každý pre seba. Málo víťazov, milióny porazených.
Sotva prešlo 31 rokov a opäť zažívame epochálnu premenu. Tentoraz možno i dejín ľudstva, nielen našich dejín tu na Slovensku. Významný filozof a vedec ekonomického riadenia Peter F.Drucker predpovedal, že dejinný zlom nastane medzi rokmi 2010 a 2020. A dokončený bude do roku 2020. A stalo sa. Opäť vládne chaos, zmätky, geopolitické „zlomy“, ekonomické turbulencie, trpíme vyvolaným strachom z pandémie i obrovskou politickou nestabilitou vo svete i u nás. Vo svete i u nás vládnu ľudia, s ktorými by sme sa v bežnom živote neskamarátili a ani ich domov nepozvali. Herci, bábky, figuríny, blázni. Ale to oni určujú náš každodenný život a miešajú sa nám do vzťahov i osobného života… Niečo sa zmenilo oproti predchádzajúcim zmenám dejinných epôch: do tejto zmeny totiž boli vtiahnutí aj všetci tí, ktorí donedávna súhlasili so smerovaním spoločnosti a „fandili“ režimu i vývoju. Neskutočne ich zasiahlo, že udalosti obchádzajú ich názory a chcenia a že sa odrazu ocitli v tom istom chaose a obmedzeniach, aké želali tým, ktorí s nimi nezdieľali rovnaký názor. Áno, sú to nové „mileniánske“ generácie a ešte mladšie ročníky, ktorým siahla epocha na osobnú slobodu ich mladosti, na práva mať lásky, stretávať sa, práva chodiť do školy a práva tráviť svoj voľný čas „tak ako chcú oni a nie ich rodičia“. Ešte mladším generáciám berie táto epocha opäť ako kedysi prarodičom detstvo a navyše ich degeneruje: väčšina z detí aj u nás totiž nemá prístup na internet zaručený.
Je to prvý raz od vojen, keď sú všetci ľudia „hodení“ do takmer rovnakých podmienok prežívania a táto epocha sa ešte len rodí.
Niet rýchlych riešení a niet elegantného „nástroja“ ako zvládnuť prechod do tejto novej epochy
Zatiaľ sa iba reaguje na vzniklé ťažkosti a problémy spojené vôbec s prežitím a možnosťou návratu do „starých koľají“. No ale bude takýto „návrat“, iným slovom „normalizácia pomerov“ – možná? Pandémia koronakrízy trvá už pridlho. Málokto si to uvedomuje, že to nie je od objavenia prvých nakazených v Číne v januári 2020 a potom v Taliansku o dva mesiace neskôr. Čosi „smrdelo“ vo vzduchu už od decembra roku 2019 a stále to trvá, už trinásty mesiac bez nádeje rýchleho ukončenia krízy.
Áno, dobre čítate, krízy. Pretože mohutne „podprúdovo valiaca sa“ ekonomická kríza spojená s padaním objednávok a teda so znižovaním predaja a odbytu produkcie celosvetovo dunela už od septembra –októbra roku 2019. Výsledky ekonomických a sociálnych dejov za rok 2019 boli akosi rýchlo „prekryté“ narastajúcou epidémiou Covid-19, ktorá prerástla neskutočne rýchlo v pandémiu, teda zachvátila celý svet a prinútila ľudské spoločenstvo spomaliť, ba až zabrzdiť svoj pohyb, kontakt, prepravu, výrobu, služby. Spoločenský život ustrnul a ekonomika bola zmrazovaná. Vládami národných štátov. V čase, keď sa mala globálna ekonomika dostať do úrovne konjunktúry a návratu spred roka 2008, keď globálny svet postihla ekonomická kríza spôsobená finančnými problémami, globálna ekonomika padala strmým pádom dolu. Mnohí politici a filozofi tomu začali hovoriť „reštart“ a celá konšpiračná sféra sa chytila toho, že tu ide o „nový spoločenský poriadok“…ale netreba pozerať toľko thrillerov a sci-fi hororov, stačí si uvedomiť, že všade vo svete žijú ľudia a všade dnes funguje systém miestnych vlád a zdravotníctva. Z „reštartu“ pandémie sa našťastie nestali tie historicky tragické „morové vlny“ zabíjajúce polovicu ba i väčšinu obyvateľstva. Svet je predsa len dnes lepšie organizovaný.
„Reštart“ ekonomický práve zažívame a možno zažijeme aj politický reštart
V tomto prípade ale ide o dôsledky viacerých „tektonických“ pohybov, ako to výstižne pomenoval slovenský vedec v ekonómii Peter Staněk. Súčasne sa odohráva kríza nadprodukcie a teda odbytu služieb a výroby, súčasne prebieha silný nástup automatizácie a rádového zväčšovania produkcie, súčasne sa koncentruje „v rukách“ veľmi malej skupiny ľudí toľko vlastníctva a teda aj z neho tečúceho bohatstva. Súčasne sa vypomstí dlhoročné úsilie finančných svetových inštitúcií a siete svetových bánk umŕtviť prirodzené pohyby hodnoty peňazí a kapitálu až na takú úroveň, že prestali fungovať takmer storočie fungujúce finančné nástroje na reguláciu trhov a hodnoty peňazí. Ak už Joseph Stiglitz ( bývalý predseda Svetovej banky) hovorí o tom, že „svetová ekonomika je na kapačkách“, tak je ozaj zle…a do toho prišla pandémia vírusu a nepredvídateľné opatrenia, ktoré rozmetali predstavu ľudí o slobode a demokracii. A do toho prišla politická nestabilita dovtedy demokratických režimov, ako to vidíme v USA, ale aj v EÚ, snaha o mocenské ovládnutie a až diktátorstvo nových politikov, do toho prišlo úplné odhalenie morálky „vyšších vrstiev“ spoločnosti a „papalášizmus“ vládnucej politickej elity v každej krajine. Morálka sa zrútila do blata a cirkev kresťanská v šoku mlčí tiež. Alebo mlčí zámerne? Očakáva „Sodomu a Gomoru“?
To ešte nie je všetko. Obrazne analogicky povedané, „dvojičky z NewYorku“ opäť horia, ale ešte sa nerútia – nekolabujú do seba. Nenastáva inklúzia, len sa to celé nezvládnuteľne zahrieva…a základy celej globálnej kapitalistickej spoločnosti mäknú.
A v tej chvíli „dostalo Slovensko čo si zaslúžilo“: Vo voľbách zvíťazila vláda zložená zo štyroch milionárov, ktorí boli pripravení …na všetko len nie na TOTO: nie na dejinný zlom. A Slovensko má z demokracie veľký problém….
Otázka na „múdrejších“ expertov financií a politikov typu Sulíka a Hegera: To vážne stačí nabrať pôžičky z EÚ i zo Svetovej banky, získať eurodotácie do roka 2035 a bude opäť všetko rásť a bude tak ako chceme? Otázka na vedenie Európskej Únie: to vážne podľa plánov obnovy bude v roku 2035 ešte nejaká eurozóna a nejaká hospodársky mocná Euroúnia? V časoch rastúceho významu hospodárstva Ruskej federácie vo svete, v časoch silného zoskupenia Eurázijského trhu a samostatne Číny, Juhoafrickej republiky, Indie a Brazílie a ďalších krajín východnej Ázie? Nebude táto epocha „epochálnym úpadkom“ sociálnej a ekonomickej úrovne Európy v dôsledku „zle prečítaných“ a fatálne uskutočňovaných opatrení, ktoré pôjdu proti vlnám epochy a „polámu sa“ na tých vlnách?
Obyčajný ekonóm a národohospodár nemôže rozumieť týmto chaotickým vlneniam, aké vyvoláva zrod novej epochy. Len sa obáva, že republika s dlhom vo výške troch- a viacročných štátnych rozpočtov tak akosi účtovnícky už teraz nemá nádej prežiť. Že ďalšie dlžoby spôsobia „exekúciu“ Slovenska ako takého. A ľud Slovenska už zažil svoje s osobnými exekúciami majetku v ostatných dvoch desaťročiach. Že pri neexistencii akéhokoľvek výrobného potenciálu v rukách štátu niet od koho pri tých exekúciách vymáhať a žmýkať z daní pre potreby splacania dlhov SR. Že pri potravinovej nesebestačnosti ( denný dovoz 823 a možno už i viac potravinárskych kamiónov) a pri závislosti spotrebného trhu i zdravotných potrieb pravdepodobne v novej epoche zohráme úlohu „hladujúcej Biafry z Afrického kontinentu 20.storočia“, nebodaj „hynúceho Bangladéša 20.storočia“ po zavedení monokultúry do poľnohospodárstva a zotročenia hladujúcich Bangladéšanov. Možno bude OSN a UNICEF pomáhať, ťažko odhadovať. A možno sa odsťahuje a vymrie 90 percent obyvateľov Slovenska a územie v strede Európy uvoľníme múdrejším komunitám, či spoločenstvám, národ nie je povinný, aby tu bol večne …
Máme „kompas“ ako vplávať do pokojnejších vôd novej epochy
Postupne sa pojem národné hospodárstvo vytratil z osnov univerzit i škôl. Zanikol. A s tým zaniklo i vnímanie hospodárenia „na svojom“. Dnes masovo zaniká na Slovensku živnostenstvo a malé i stredné podnikanie, od ktorého si globálne sily sľubovali, že to bude „podhubie“ dodávajúce globálnym korporáciám. A na daniach ktorých bola založená konštrukcia štátneho rozpočtu. Globálne trhy našich živnostníkov, ani naše firmy už nepotrebujú. Nášmu štátnemu rozpočtu teraz hrozí pád spotreby a teda daňových príjmov i pád príjmov od zamestnancov. Alternatívne snahy oživiť miestne hospodárenie „sfúkne“ každý pohyb ceny či pohyb suroviny, takže pri ich rozvoji to by musela byť krajina hermeticky uzavretá od svetových trhov. Snahy o lokálnu produkciu narážajú na jediný problém – problém otvorenosti trhov, problém, že spotrebitelia vždy kalkulujú nákupy cez svoj príjem a peňaženku, kým sa rozhodnú minúť svoje peniaze. Globálne korporácie však neprídu „navštíviť“ každú komoru a kuchyň a obstarať poživeň pre milióny ľudí v pracovnej pohotovosti ( pretože už ich nepotrebujú).
Presne toto riešili národohospodárske systémy a ekonomika národného hospodárstva dokonca bez politických zafarbení dve storočia. A dnes že by sme to nedokázali? Pri využití technických vymožeností a pracovných schopností obyvateľov danej krajiny ( a teda priamo cielim: Slovenska?).
Pôjde to. Ale nevyzerá to, že v roku 2021 by politická sféra obrátila pozornosť na národohospodárov a poverila ich riadením vzostupu hospodárstva Slovenska v novej epoche, o ktorej vieme iba toľko, že to bude mimoriadne chaotická a nestabilná doba ešte niekoľko rokov.
Toľko času Slovensko a jeho ľud nemá. Na chybné a fatálne omyly roku 2020 i nejaké tie roky predtým už teraz doplácame stavom, v akom sme sa hospodársky a sociálne ocitli.
Čas beží a výber je to na verejnosti. Či chceme obstáť v novej epoche dejín. No, povinné to nie je…
Pôvodne napísané 10.januára 2021 Peter Zajac-Vanka
neskôr sem dám link na audioreláciu Klubu národohospodárov Slovenska , alebo si kliknite na obrázok relácií Klubu národohospodárov Slovenska pod článkom
Najnovšie komentáre