Už dlhší čas si dopisujeme s ekonómom a daňovým odborníkom Ing.Emilom Burákom, PhD. a už tu má na webe svoju úvahu „Bohatstvo múdreho a štát jeho očami“. VIete, že okruh Spolkárov je široký a tak sme radi, že môžeme odborný ekonomický článok doktora Emila Buráka uverejniť na našom webe. Článok s jeho súhlasom a pre Klub národohospodárov Slovenska z 30.03.2021 uverejňujeme ako príspevok odborníkov k daňovej oblasti v Slovenskej republike a už sa tešíme na letné diskusie niekde na terase pre Klub národohospodárov Slovenska v júli/auguste 2021.Nie každý môže súhlasiť s tvrdeniami v článku, ale konštruktívna diskusia bude potrebná.
„Každý múdry gazda, dobrý hospodár, rozumný ekonóm i úspešný podnikateľ rozmýšľa permanentne v línii ako pri najmenejšej námahe dosiahnuť najväčší efekt. Ako nerobiť, ale zarobiť (pasívny príjem). Alebo ako legálne – robiť minimálne a zarobiť maximálne. Ale dokáže tak rozmýšľať pri projekcii daňového systému aj ŠTÁT?
Priveľa alchýmie a dilentantstva v štátnych daniach
Za uplynulé 30-ročie v SR sa v rokoch 1989-2021 vystriedalo veľa ministrov financií i riaditeľov daňovej a finančnej správy. Títo sa pokúšali o daňové reformy, z ktorých niečo produktívne vzišlo a podarilo sa, ale pribudlo aj veľa nepodarkov. Mnohé daňové reformy boli zneužité nie na zdokonalenie daňového servisu v prospech podnikateľov a občanov, ale najmä na rôzne zbytočné a predražené kšefty s IT-sektorom. Daňový poplatník je stále ohrozovaný početnými daňovými ilúziami (keď štát občana klame alebo zavádza o zdaňovaní alebo zatajuje nárast skrytého daňovo-odvodového zaťaženía) a kontraproduktívnym postojom štátu, ktorý doteraz postráda DAŇOVÝCH vedcov. Následne riadia verejné financie veľakrát ľudia z politiky, ktorí sa samopasovali na daňových odborníkov. „Šábujú“ si v „ZNÁMOSTNEJ“ ekonomike namiesto toho, aby do zdaňovania dávno premietli tak potrebnú ZNALOSTNÚ ekonomiku.
Výsledkom je fakt, že cez „čiernu“ ekonomiku v SR sa stráca každoročne 25% z HDP, z čoho daňové úniky predstavujú ročne na všetkých daniach spolu (štátne i miestne) cca 3 miliardy euro (z toho najviac na DPH, kde EÚ vyčíslila daňovú medzeru len na DPH za rok 2020 cez 1,6 miliardy euro).
Nie občan je tu pre štát, ale štát pre občana
Verejné financie v trhovej ekonomike pochádzajú dominantne z daní. Dane sú z mozoľov a potu daňových poplatníkov. Daňové subjekty, ak sú múdre (k tomu viac pozri v knihe DAŇOVÁ OBRANA – príklady ochrany) , tak praktizujú ideu v štýle: Nie občan je tu pre štát, ale štát pre občana. Ján Markoš vo svojej knihe Sila rozumu v bláznivej dobe správne zaknihoval myšlienku (s.24-25): „Zmyslom života človeka nie je to, aby dodržiaval zákony, platil dane a na slovo poslúchal policajtov či úradníkov. Naopak: zákony a celý štátny aparát existujú len preto, aby umožnili ľuďom žiť svoje životy jednoduchšie a lepšie.“
Slovensko nedotiahlo daňovú reformu UNITAS z roku 2008, hoci je už rok 2021! To znamená, že to nedokázalo (dokázalo z nej len prvú etapu – spojiť daňové a colné úrady do univerzálnej finančnej správy. Nedokázalo však spojiť pod jednu strechu inkaso riadnych daní a skrytých daní – t. j. odvodov, do fondov sociálnej a zdravotnej poisťovne) ani za viac ako DESAŤROČIE. Namiesto toho, aby tak urobilo, už vymýšľa a projektuje zbytočne ďalšiu daňovú reformu – pod hlavičkou prísľubu dalších eurofondov z EÚ.
Každá minimalizácia daní núti štát do lepších daní
Vo svete fičí a prevláda tzv. priateľské zdaňovanie. Jeho chrbtovou kosťou nie je najmä donucovanie štátom k daňovému plneniu nezmyselne a kontraproduktívne. Naopak – najmä dôkladná a dôsledná daňová osvete, kde štát namiesto donucovania VYSVETĽUJE a PRESVIEDČA, v čom je návrh jeho daňového systému dobrým prínosom, skutočným zlepšením a najmä pridanou hodnotou pre občana. Na Slovensku však dobré dane stále postrádame a pragmatický postoj k daňovému systému od štátu desaťročia chýba. Potom sa nečudujme, že do zahraničia emigrovalo zo Slovenska 5 tisíc daňových subjektov, ktoré namiesto platenia daní na Slovensku, radšej platia minimálne alebo žiadne dane v tzv. daňových rajoch („offshore“). A nečudujme sa, že máme dlhodobo deravý štátny rozpočet v zbytočnom deficite, hoci ročné daňové úniky predstavujú miliardy euro. Keby z nich len jedna tretina bola naozaj dohľadaná, tak dávno mohol byť štátny rozpočet v prebytku a štát mohol hospodáriť s plusom a tvoriť si rezervu na zlé a horšie časy (napríklad úžasne by sa táto neexistujúca zišla v súčasnej pandémii covidu 19).
Verejnosť má šancu zatlačiť na politikov rôznymi spôsobmi. Jedným z tých sofistikovanejších je aj jej spôsobilosť tvorivosti (v prípade potreby viac – k tomu pozri aj v mojej knihe DAŇOVÁ KREATIVITA – zreteľahodné príklady) v daňovej minimalizácii.
Čím nižšie dane legitímne a legálne budú daňové subjekty platiť, tým viac zdrojov môžu použiť do investícií a inovácií (mikroekonomika) a tým lepšiu lekciu dávajú štátu (makroekonomika), aby konečne naprojektoval stabilný optimálny daňový systém štátu nie na rok, ani na desaťročie, ale na viac desaťročí alebo storočie. A aby ho nemohol každý nový politický nominant na kresle z radov ministra financií neodborne pocitovo – len tak „mírnix-dírnix“ meniť, tak ho treba poistiť a zakomponovať do ústavy (tzv. daňová poistka v rámci finančného hedgingu v prospech občana – daňového poplatníka).
Zákon MiniMaxu a ideálne zdanenie
Nosný princíp ekonomického myslenia (kriticky i pragmaticky) sa nazýva „Zákon MiniMaxu“. To znamená pri každej práci, činnosti a zmysluplnej aktivite sa usilovať robiť to tak, aby sme pri MINIME vstupov (inputov, nákladov), dosiahli MAXIMUM výstupov (outputov, výnosov). Proti takejto racionalite nemôže nikto namietať, ak sa to deje v zákonom dovolenom (legálnom) rámci. Daňová teória ponúka 2 nosné princípy ideálneho zdanenia z POHĽADU ŠTÁTU (ten, kto dane vyberá) – daň by mala byť spravodlivá i efektívna zároveň. V praxi je to utópia, lebo jedna kvalita ide na úkor druhej. Ak má byť daň čo najefektívnejšia, tak nikdy nebude spravodlivá. Ak má byť čo najspravodlivejšia, tak nikdy nebude maximálne efektívna. Z POHĽADU DAŇOVNÍKA (ten, kto dane platí) – daň by mala byť čo najnižšia a administratívne jednoduchá. Dôležité je to uvedomiť si vždy, ak chceme viesť úvahy o minimalizácii daní.
Každý pokus o minimalizáciu daní zo strany daňovníka by mal trénovať správcu dane (štát – pri štátnych daniach a obec s mestom pri miestnych daniach) ako projektovať i spravovať dane tak, aby nebol dôvod na daňovú minimalizáciu. Len múdra interakcia zdaňovania medzi štátom a daňovými poplatníkmi môže precizovať daňový proces.
Seriózne verzus neseriózne príznaky
Korektná minimalizácia dane – je zákonom dovolená, využíva legálne praktiky a dovolené postupy. Nekorektná minimalizácia dane – je opakom tej prvej, je nezákonná na báze aplikácie nedovolených postupov. Zdravý sedliacky rozum i generálny riaditeľ vlastnej mysle (Chiefmindofficer) nabáda k obozretnosti a opatrnosti aj pri daňovej minimalizácii, pričom
rozhodujúcim signálom optimalizácie je korektné držanie sa zlatého trojuholníka optimalizácie v línii: výkon – výnos – riziko.
Tiež však na základe vnímania rozdielu serióznosti (legálna daňová optimalizácia) a neserióznosti (nelegálna daňová optimalizácia) môžu byť aj ľahko viditeľné konkrétne signály ako rozhodujúce atribúty.
Znaky SERIÓZNOSTI pri minimalizácii daní sú: nespochybniteľná vysoká kvalifikácia realizátora daňovej optimalizácie, daňové plánovanie (viac k tomu v mojej knihe DAŇOVÁ PREVENCIA v príkladoch praxe), dlhoročná prax, skúsenosti a referencie na prácu, daňová invencia, daňová kreativita, daňové projektovanie, schopnosť finančnej (daňovo-účtovnej) analýzy, zdatnosť v daňovej komunikácii (Viac k tomu v knihe KOMUNIKÁCIA v KONFLIKTE a KRÍZE) i argumentácii, atď.
Znaky NESERIÓZNOSTI pri minimalizácii daní sú: nízka kvalifikácia a krátka daňová prax, hazardérstvo a prísľuby obrovských daňových úspor, veľa kriku pre nič (žongléri, kaskadéri, kamikadze a fušéri tváriaci sa, že vedia variť iba z vody, charakter ostrova márnych nádejí, spôsob práce v štýle beznádejné bludisko, sľubotechna márnosti a pod).
Ing. Emil Burák, PhD. – ekonóm a daňový odborník
a pretože článok bol poslaný pre zverejnenie na Klub národohospodárov Slovenska, patrí sa predstaviť Ing.Emila Buráka, PhD. aj tu pár vetami o autorovi (dnes 8.04.2021)
Emil Burák – je pragmatik a kreatívec: skúsený ekonóm a daňový odborník, známy lektor, nadšený vzdelávač a znalostný pracovník. Väčšinu života pracoval najmä v oblasti ekonomiky, financií, riadenia a vzdelávania.
Jeho názory môžete čítať v elektronických článkoch na mnohých špecializovaných weboch (napr. biznisklub.sk, podnikatelskecentrum.sk, ihodnoty.sk, 40plus.sk, hyperfinancie.sk, financniodbornici.sk, institutdusevnejprace.sk, index.sme.sk (predtým eprofit.sk), etrend.sk, danovecentrum.sk, bezpecnostvpraci.sk, stastnyden.webnode.sk, thevision.sk, www.ecoletra.com, www.hnonline.sk, atď.).
Tiež v printových médiách – v periodikách rôzneho druhu ako napríklad: Hospodárske noviny, Trend, Eurobiznis, Goodwill, Profit, ÚAD (Účtovníctvo-Audítorstvo-Daňovníctvo), DUO (Dane-účtovníctvo-odvody bez chýb, pokút a penále), Život seniora, Slovensko, MMF (Manažment, mzdy a financie), Poradca, DÚPP (Daňovo-účtovný poradca podnikateľa), atď.
Autorské dielo: Okrem mnohých úspešných školení, seminárov, workshopov, kurzov a iných vzdelávacích projektov a produktov doteraz – je aj autorom rozsiahleho diela počítajúceho 24kníh ako autor, 6 ako spoluautor a súčasne autor viac ako 2000 odborných článkov doma i v zahraničí.
Ďalšie výstupy – v prípade potreby a záujmu – pozri aj na:
1/ O ZNALOSTNEJ EKONOMIKE v kresle pre hosťa u Prof. KASSAYA v 11/2019: https://www.kassay.eu/host-stefana-kassaya; https://youtu.be/bQ61JTNr87Y
2/ KNIHY na martinuse: Emil Burák – https://www.martinus.sk/authors/emil-burak
3/ ELEKTRONICKÉ knihy na ecoletre.com: http://ebook.ecoletra.com/blog/blog-emil-burak
4/ Burák, E.: KREATIVITA a PRAGMATIZMUS. In: Časopriestor/Spacetime č. 4/2019 = https://www.kassaybooks.com/spacetime?lightbox=dataItem-k4av9xza
5/ https://www.institutdusevnejprace.sk/ing-emil-burak-phd/
Viac v prípade potreby o autorovi aj na: www.osobnosti.sk.
Aktualizácia: Stav k 24.3. 2021
Najnovšie komentáre