Už dlho som nemal odvahu uverejniť kritické pripomienky nestora slovenskej hospodárskej vedy profesora ekonómie Jaroslava Husára. V tejto nebezpečnej dobe môže človek ublížiť aj uverejnením článku, keď tu v realite „padajú“ policajní prezidenti, ministri, vláda, šéf NAKA i prokurátori…
Ale tento čerstvý článok profesora J.Husára „sa hodí“ do popisu súčasnej situácie na Slovensku a preto je zverejnený ako blog profesora J.Husára, zároveň bol včera uverejnený aj na webstránke Slovenské Slovo.
Ilustračná fotokoláž redaktorovi napadla hneď pri prečítaní prvých slov…hodí sa to sem… a Lorenzovu krivku nech si vláda naštuduje z googla Peter Zajac-Vanka, 19.05.2021
Úvod
„Jeden z dnešných mailov, ktorý som dostal, mal taký názov. Zaujal ma. Verím, že aj čitateľa. Preto som si potom v ňom ozaj popozeral dosť údajov o svetových ekonomikách“
„A môj záver bol jednoduchý, vyjadrím ho takto:
ak účastník služobnej cesty počas nej zomrie, jeho služobná cesta sa tým končí.
Čitateľ možno nevie, čo tým myslím. Pochádza to od nemeckých zákonodarcov. Aj mne tento výrok pomôže.
V štatistkách OECD som našiel údaje o zárobkoch najchudobnejších, a to vo všetkých krajinách OECD. Tam som sa dočítal, že v Slovenskej republike 20% najchudobnejších domácností zarába 9,4 % celkového príjmu („total income“). Česi sú na tom trochu lepšie. Tam 20 % najchudobnejších domácností zarába 9,9 % celkového príjmu. Poprezeral som si aj bohaté krajiny. Uvediem iba Nemecko, kde 20 % najchudobnejších domácností zarába iba 8,4 % celkového príjmu.
Teda Slováci sú na tom lepšie ako Nemci!
Neuveriteľné! Ale verím, že aj čitateľ cíti problémy porovnávania. Zistil to už americký ekonóm M. O. Lorenz a to veľmi dávno. Po ňom ekonómovia pomenovali krivku, ktorá dáva do pomeru percento nositeľov príjmu a percento celkového príjmu Lorenzovou krivkou.
Pri analýzach na Slovensku sa Lorenzova krivka nepoužíva
Snažil som sa ju v tých štatistikách zistiť. Nenašiel som ju. Totiž spomenuté údaje o SR, ČR a Nemecku sú iba jediným bodom na tej krivke. Pred 50 rokmi sme ju na Slovensku pravidelne publikovali. Ekonóm M.O.Lorenz ako prvý v roku 1905 graficky znázornil
nerovnomerné rozdelenie príjmu v populácií. Jedná sa o jedno z najpoužívanejších grafických zobrazení príjmovej nerovnosti (nie iba minimálna mzda), ale aj číselných.
Ak by bolo rozdelenie príjmu v spoločnosti dokonalé (t. j. neexistovala by žiadna nerovnosť a všetci by mali príslušné príjmy) krivka by bola priamka a mala uhol presne 45° vo štvorci grafu. Naopak v prípade absolútnej nerovnosti, kedy by jedna osoba mala celý príjem. V realite sa Lorenzova krivka pohybuje v rozmedzí pod priamkou so 45°a nad osou x grafu. Ak by 70% populácie malo iba 30% celkového príjmu krajiny, aj čitateľ má jasný obraz o veľkom probléme krajiny. Preto ma zaujímali Lorenzove krivky v EÚ, pre ich výpovednú hodnotu.
Čím viac sa krivka vzďaľuje od priamky absolútnej rovnosti, tým väčšia je v spoločnosti príjmová nerovnosť.
Je to celkom iná obsahová, ekonomická bohatosť informácie pre každého občana ako iba znalosť aká je minimálna mzda, toť obľúbený ukazovateľ politikov! Teda, vláda by nám mala túto informáciu publikovať. Veď od zavedenia a publikovania Lorenzovej krivky už uplynulo 115 rokov.
Minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR Milan Krajniak iba omieľa frázy o mzdách v SR, hlavne o jej minimálnej hodnote. Pripomína mi to obyčajný vrtoch (či neznalosť?), keď vláda nechce hovoriť o podstate problémov a ich riešení. Dnešní vládni ekonómovia nepožadujú príslušnú (dobrú a nutnú) aplikáciu vedy v ekonomike. Nezaujíma ich hlboký vhľad do ekonomiky. Ten žiada viac.
Ako dosiahnuť „Paretovo optimum“ ?
Tým „viac“ je tzv. Paretovo optimum. Poviem iba jeho podstatu, lebo nadväzuje na Lorenzovu krivku, a občanom musí ísť práve o tú podstatu, tú by mala vláda publikovať.
Keď sú zdroje a output (výstup) ekonomiky alokované tak, že neexistuje realokácia (prerozdelenie), ktorá môže zlepšiť pozíciu jednotlivca tak, aby sa nezhoršila pozícia iného jednotlivca, vtedy hovoríme, že ekonomika vykazuje Paretovo optimum. Verím, že som to povedal dosť zreteľne.(To znamená, že iný jednotlivec si nezlepší svoje ekonomické postavenie na úkor ostatných jednotlivcov, pozn.red.) Písal som o tom už viackrát. Alebo ešte zrozumiteľnejšie, keďže ekonomika je neustále v pohybe. Ak ide o prípad: Realokácia zdrojov, ktorá spôsobí, že aspoň jeden jednotlivec je na tom lepšie a ani jeden člen spoločnosti sa nedostane do horšej pozície, hovoríme o Paretovom pohybe ekonomiky.
A ako som už napísal, veľká časť ekonómie blahobytu sa zaujíma o analýzu podmienok, za ktorých sa dosiahne Paretovo optimum.
To je podstata ekonomickej politiky, ktorú máme požadovať od vlády
Ak sa mi podarilo čitateľovi ukázať podstatu ekonomickej politiky, ktorú máme požadovať od vlády, poteší ma to. Sme už v 21. storočí a ekonomiku nemôžeme riadiť nevedecky, čo, bohužiaľ, robia všetky vlády po roku 1989. Tvorba hospodárskej politiky na báze HDP (hrubého domáceho produktu) nemá zmysel. To sa dnes deje aj v EÚ. Teda musím svoju úvahu povedať aj širšie, a to zvlášť vzhľadom na náš výmenný kurz 1 euro: 30,1260 Sk.
Myslím na Paretovu nonkomparabilitu. Čitateľa upozorním na jej jadro. Štát A bude preferovaný pred štátom B ak tí, čo získajú tým, že sa presťahujú do A môžu kompenzovať tých čo stratili, a ešte budú stále na tom lepšie. Tento problém sa rieši Kaldorovým – Hicksovým testom.
To sa žiada, ba vládni ekonómovia musia vedieť ľuďom optimalizovať životné podmienky!
Aby som čitateľovi uviedol aj príklad, ako naša veda behá iba po povrchu, uvediem, čo som ešte našiel. Na potvrdenie mojich úvah uvediem citát zo štúdie SR Priebežná správa II, Sektorovo riadenými inováciami k efektívnosti trhu práce v SR:
„Európska komisia v oznámení s názvom Posilňovanie európskej identity vzdelávaním a kultúrou predstavuje víziu európskeho vzdelávacieho priestoru, v ktorom kvalitnému a inkluzívnemu vzdelávaniu, odbornej príprave a výskumu nebránia štátne hranice, kde sa študovať, učiť sa alebo pracovať v inom členskom štáte stalo normou, kde je oveľa bežnejšie hovoriť okrem materinského jazyka ďalšími dvoma jazykmi a kde ľudia silno pociťujú svoju európsku identitu a sú si vedomí spoločného európskeho kultúrneho a jazykového dedičstva a jeho rozmanitosti“.
Každému čitateľovi je zrejmá plytkosť, bezobsažnosť prieniku do problému. Veda skúma podstatu ekonomickej reality. Nedá sa to bez porozumenia pojmov; v našom prípade dávno známych. Ale odmena tvorcov pochádza z našich daní. Toto je trend a aktualita z hospodárstva SR. Odbočil som?
Prof. J. Husár
Bratislava, 17/5/2021
medzititulky a ilustračné foto redakcia
článok vyšiel aj na linku https://www.slovenskeslovo.sk/o-com-je-rec/2362-trendy-a-aktuality-z-hospodarskeho-sveta
Najnovšie komentáre