Letná glosa, Peter Zajac-Vanka, predseda Spolku národohospodárov Slovenska, 2.augusta 2021

ilustračná koláž z reálne existujúcej ruiny v Bratislave, hlavnom meste úžasného a prosperujúceho vraj Slovenska, pričom „tátokrajina“ má k dispozícii miliardy Europeňazí a je zadĺžená dopredu na tri generácie po 32 rokoch bašovania.

Opatrenia vlády Slovenskej republiky a zákonodarstvo poslancov Národnej rady Slovenskej republiky počas kovid-pandémie sa už dlho dá prirovnať k tancu na rozpálenej streche.

Tou rozpálenou strechou je spoločenská a politická situácia na Slovensku, ktorá je bez ohľadu na medzinárodné súvislosti a globálnu ekonomickú situáciu zapríčinená vlastnými chybami, chybným hlasovaním vo voľbách a nečinnosťou mlčiacej väčšiny.

Tým tancom sú neskutočne hlúpe zákony, nariadenia a vládne opatrenia, ktoré často iba zhoršujú zdravotnú, spoločenskú i hospodársku situáciu obyvateľstva Slovenska. A nedá sa vyhovoriť, že v tom predsa nie sme sami a mnohé krajiny robia to isté. Veď to potom tak aj vyzerá s našou celou západnou euroatlantickou civilizáciou.

Národohospodárovi neprináleží hodnotiť a kritizovať politiku vlády a neschopnosť parlamentu vo všetkých ostatných oblastiach okrem tej hospodárskej. Ale aj tu v tejto oblasti by to vyšlo na „bielu knihu“ omylov a chýb, alebo na „čierny zoznam“ hriešnikov čo vedú Slovensko hospodársky a životnou úrovňou do zániku. Lebo kolóniou globálneho sveta už sme, o tom niet pochýb.

Postihnuté sú všetky oblasti života, ale vo všetkom je to „položené“ na ekonomický základ a ten práve je dnes katastrofický. Nedajme sa pomýliť vyhláseniami, že veď vláda už minula osem a pol miliardy Eur na kovid-krízu. Akosi sa zabudlo, že tesne pred kovidkrízou koncom roka 2019 už bola ekonomika na Slovensku v koncoch, zadĺžená a deficitná, čiže s chýbajúcimi finančnýmí zdrojmi na rozvoj či vôbec udržanie produkcie na Slovensku a hlavne udržanie životnej úrovne občanov spoločnosti. Prestaňme už zrátavať nových milionárov, ktorí sa v kovid-kríze objavili, prestaňme robiť rebríček slovenských miliardárov, ale zamerajme sa na údaje o príjmoch obyvateľstva. Už oficiálne vláda priznala, že u nás žije vyše osemsto tisíc občanov v priamej chudobe. To je ale dlhodobý údaj bez zarátania situácie obyvateľstva od začiatku pandémie. A takisto sa konštatuje, že príjmovo utrpeli všetci poberatelia dôchodkov a väčšina zamestnancov. Viete, ak sa viac ako polovica zamestnancov nachádza v pásme okolo minimálnej mzdy a firmy naďalej ťažia zo Slovenska zisky, niečo je choré v slovenskej ekonomike. Najmä ak ju dnes vláda stavia na raste spotreby. Že toto je charakteristika koloniálneho systému netreba pripomínať.

No a ten „tanec na rozpálenej streche“ sa prejavoval prijímaním zákonov v parlamente a vládnymi opatreniami, ktoré riešia iba dennú aktuálnu situáciu. Napríklad očkovacia lotéria, napríklad otváracie hodiny prevádzok, napríklad dávky a podpora jednotlivých skupín občanov. To hovorím iba o ekonomických zásahoch. Alebo naopak, prijímanie „vizionárskych opatrení či zákonov“, ktoré riešia ideologické a svetonázorové uspokojenie súčasných „majiteľov moci“. Zásahy do dôchodkového systému presahujúceho štyri roky vlády, zásahy do systému sociálnych a ekonomických sústav.

Nie je mysliteľné, že toto sa zmení zas nejakou revolúciou, či prevratom. Bude treba veľa trpezlivej práce a možnosti implementovať múdre rozhodnutia do praxe a bude to trvať celú dekádu. Máme však šancu, pretože na rozpálenej streche teraz tancujú krajiny celej západnej civilizácie a každý má dosť starostí vo svojej krajine. Naopak, schopnosť vyrovnať nerovnováhy v hospodárskom zmysle a schopnosť stabilizovať životnú úroveň svojho obyvateľstva môže ťahať ako vzor ostatné krajiny. K tomu ale potrebujeme urobiť prvý krok:

Prestať sa správať ako tancujúci na rozpálenej streche a začať záchranné a bezpečnostné práce pre národ.