K problematike dôchodkov a sociálnych finančných tokov nás poprosil uverejniť túto stručnú analýzu profesor ekonómie Jaroslav Husár. Reagoval tak na zverejnenie článku dr.P.Saka o mýtoch a omyloch dôchodkového systému. Uverejňujeme iba krátku pasáž textu, celú analýzu si môžete otvoriť a stiahnuť v pridanej prílohe. Redakcia 25.8.2021 Na záver je pridaný dodatok redaktora k diskusii o chybách a mýtoch dôchodkových reforiem.
Finančné toky v systéme sociálnej ochrany sa u nás chápu izolovane od principiálnych tokov makroekonomických veličín, ktoré tvoria základ predstáv súčasnej makroekonómie o tom ako funguje hospodárstvo. V príspevku sme sa sústredili na skúmanie teoretických aspektov makroekonomickej veličiny príspevky (finančné) na sociálne zabezpečenie (ochranu) a pomocou finančných transferov vlády obyvateľstvu (starobné dôchodky, príspevky v nezamestnanosti, rodičovské dávky,…) a to v systéme makroekonomických veličín, ktoré definujú hrubý domáci produkt (HDP). Zvýrazňujeme pritom základ predstáv makroekonómie o tom, ako ekonomický systém funguje.
Z analýzy zdôrazňujeme: “ …problémy sociálnej ochrany sa zväčša nevnímajú ako ekonomický problém, ale iba ako sociálny fenomén. Svedčí o tom aj to, že v praxi a odbornej literatúre sa často hovorí o legislatíve sociálnej ochrany a subsidiarite, ale ekonomický aspekt sa vidí iba vo výške vynaložených prostriedkov na sociálnu ochranu“
Čo to však v praxi znamená: …“ Avšak podniky, ktoré sa stretajú s nepretržitou požiadavkou zvyšovania miezd, alebo jednotlivec po odchode do dôchodku, ktorý musí žiť z fixného príjmu, alebo nezamestnaný, ktorý musel opustiť brány podniku, či kvalifikovaná osoba, ktorá má veľké ťažkosti s nájdením zamestnania, sú skutočne dobre znalí problémov spojených s ekonomickou recesiou, čo je vlastne pozadie sociálnej ochrany. „
„Účelom tohoto príspevku je hlbšie objasniť a dôkladnejšie preskúmať problémy sociálnej ochrany ako ekonomický problém, začleniť finančné toky sociálnej ochrany do obrazu základných predstáv makroekonómie a tak poskytnúť rámec ekonomickej analýzy pre tvorcov hospodárskej politiky a nakoniec naznačiť možné spôsoby budúcich riešení, a to v rámci dominantných finančných tokov ekonomiky SR“.
Čo sú to transferové platby štátu
“ Rozumejú sa nimi tie platby príjmu, ktoré nerezultujú (čiže nevyplývajú) z aktuálne výrobnej aktivity jednotlivca, ktorý ich dostane. Napr. starobný dôchodok nie je platbou za službu aktuálne použitou pri výrobe finálnych výrobkov a služieb. Jednotlivec pracoval v minulosti. Transferové platby (nie platba faktoru výroby) predstavujú redistribúciu príjmu a sú vylúčené z národného príjmu (pozri obrázok nižšie). Táto redistribúcia príjmu, ktorú zväčša realizuje vláda (jej zložky), má širokú škálu podôb, ale v každom prípade platby sú transferom príjmu a nie zárobkom príjmu, a teda musia byť vylúčené zo súhrnu národného príjmu. Príklady vládnych transferov platieb sa týkajú širokej škály platieb. Týkajú sa finančných tokov programov sociálnej ochrany, platieb veteránom, ale aj rôznych foriem materiálnej pomoci. Tým, že zabezpečujú redistribúciu príjmu, hrajú dôležitú ekonomickú úlohu v hospodárstve. Nesmieme zabúdať hlavne na ich úlohu stabilizačného faktora v ekonomike. Sú súčasťou známych automatických stabilizátorov fiskálnej politiky.
Zvyšujú veličinu príjem obyvateľstva a teda aj disponibilný príjem obyvateľstva. Ten je zdrojom dopytu domácností, respektíve výdavkov obyvateľstva na spotrebu a úspor obyvateľstva. Úspory sú zdrojom výdavkov podnikov na investície. Transferové platby teda nemôžeme chápať ako negatívny faktor. Je to stabilizujúci faktor, a treba ho chápať ako významný nástroj hospodárskej politiky.
Záverom: ….“V príspevku predovšetkým poukazujeme na to, že problémy sociálnej ochrany treba pokladať za ekonomický problém. Nie všetky uskutočnené platby v hospodárstve znamenajú protihodnotu za tovary a služby starobný dôchodok získava občan zato, že predtým sa zúčastňoval výrobného procesu.“ Toľko z analyzy profesora ekonómie Jaroslava Husára.
Dodatok redaktora k vyvolanej diskusii o mýtoch a chybách dôchodkovej reformy:
1.Vďaka profesorovi ekonómie Jaroslavovi Husárovi tu je v analýze popísaný makroekonomický pohľad, ktorý ignoruje dnešná, ale i predchádzajúce vládne garnitúry na Slovensku. Navyše je v analýze dobre objasnená i problematika „fondov dôvery“, ktorá bola tak zneužitá neoliberálnymi ekonómami typu Mikloš, Kaník, Sulík,dokonca i Kažimír. Všetci tvrdia verejnosti, že „na dôchodky si máme zarobiť, alebo si spraviť osobné dôchodkové účty“. Tak zasiali nedôveru v priebežný dôchodkový systém. Pretože tu je správne uvedené že „investovanie do budúcnosti“ automaticky neznamená pre zamestnanca či podnikateľa „daň z výplatnej listiny“, ako sa to chybne dnes proklamuje. Nie, investovanie do budúcnosti vykonáva človek, občan daného štátu tak, počas celého svojho pracovného života či už je zamestnancom či podnikateľom, vytvára hodnoty a bohatstvo v danom štáte a bohatstvo celého štátu je odrážané v jeho dôchodku po ukončení aktívneho ekonomického života. U nás sa zaužívalo, že „na výšku dôchodku si zarábame celý život: A to svojim príjmom“. Ale ak je ten príjem nízky a slabý, prirodzene že bude nízky i dôchodok. Napriek tomu, že bohatstvo spoločnosti a štátu narástlo a v iných vlastníckych pomeroch by bolo z čoho vyplácať vysoké dôchodky členom spoločnosti – občanom štátu. Lenže „kontrolou“ výšky dôchodku sa namiesto podielu na bohatsve a prosperite štátu stal osobný príjem jednotlivca zrátaný počas rokov jeho ekonomickej aktivity.
2.Tak vyplával na povrch ten nezmysel o tom, že na dôchodok má vplyv predovšetkým demografický vývoj v štáte. Oveľa vyšší vplyv teda na existujúci dôchodok a na vôbec sociálne transfery v súčasnosti aj v budúcnosti má výška príjmu a výška odvodu z tohto príjmu do štátneho rozpočtu ( ktorý ale vypláca dôchodky súčasným dôchodcom a nie budúcim).
3.Z daného rozkladu potom vyplýva priam národohospodárska nevyhnutnosť a politický príkaz pre Slovensko okamžite vyrovnať hladinu mzdových príjmov pracujúcich v Slovenskej republike na úroveň minimálne priemeru v Európskej Únii. Počas pomaly 18 rokov od roku 2004 po vstupe do Európskej Únie nás zahraniční investori aj vládne elity Slovenska okrádali každoročne o obrovskú sumu príjmov, ktoré mali a majú slúžiť na dôchodkový systém Slovenskej republiky. Takto ďalej to nejde, najmä pri hrozbe a situácii zvyšovania všetkých cien za všetko v systéme trhovej ekonomiky, v ktorej sa SR ocitla v rámci EÚ ako kolónia „tretieho sveta“, vykorisťovaná vlastnými zamestnávateľmi a vládami.
Peter Zajac-Vanka, redaktor a predseda Spolku národohospodárov Slovenska, 25.08.2021
Z daného rozkladu potom vyplýva priam národohospodárska nevyhnutnosť a politický príkaz pre Slovensko okamžite vyrovnať hladinu mzdových príjmov pracujúcich v Slovenskej republike na úroveň minimálne priemeru v Európskej Únii. Počas pomaly 18 rokov od roku 2004 po vstupe do Európskej Únie nás zahraniční investori aj vládne elity Slovenska okrádali každoročne o obrovskú sumu príjmov, ktoré mali a majú slúžiť na dôchodkový systém Slovenskej republiky. Takto ďalej to nejde, najmä pri hrozbe a situácii zvyšovania všetkých cien za všetko v systéme trhovej ekonomiky, v ktorej sa SR ocitla v rámci EÚ ako kolónia „tretieho sveta“, vykorisťovaná vlastnými zamestnávateľmi a vládami.
Ak máte chuť diskutovať k problému dôchodkov a alebo podať návrhy na riešenie dôchodkového systému, prosím posielajte na mail klub.narodohospodarov@gmail.com
Najnovšie komentáre