V súvislosti s rozpútanými diskusiami o ceny ma požiadal profesor ekonómie Jaroslav Husár uverejniť síce starší, ale stále aktuálny článok do svojho blogu tu na webstránke národohospodárov. Je prekvapený a rozhorčený, ako sa manipuluje na verejnosti všeobecne cenotvorba a zvlášť v spotrebných súvislostiach spojených so základnými ľudskými potrebami slovenského ľudu.
Uvádzame článok, ktorý už vyšiel v 2020 v Slovenskom slove a za ním komentár redakcie. PZV
K napísaniu týchto základných ekonomických faktov o cenách ma podnietil príspevok Míny po SNS zostali od novinára E. Žitňanského:
„Je to absurdný zákon, je to doslova výplod ekonomického nacionalizmu, ktorý by vo vyspelej Európe nemal mať miesto,“ povedala pred vyše rokom poslankyňa za SaS Jana Kiššová o dvoch normách, ktoré prijala minulá koalícia. Napríklad o ustanovení, že v letákoch musia obchodníci ponúkať najmenej polovicu slovenských výrobkov. Európska komisia nedávno poslala na Slovensko výzvu, v ktorej okrem iného povedala, že má s týmto ustanovením problém.
Najlepšie by bolo vytvoriť stav v súlade s európskym právom. Opatrenia v zákonoch sú podľa Komisie v rozpore s pravidlami EÚ o voľnom pohybe tovaru a slobody usadiť sa. Od novej vlády obchodníci očakávali rýchlu reakciu, a najmä odvahu meniť nezmysly predchádzajúcej vlády. Opatrenia v slovenskej legislatíve v oblasti marketingu zvýhodňujú domáce výrobky a obmedzujú obchodníkov pri rozhodovaní, čo a ako zaradia do sortimentu a ponuky v predajni. To, že sa v letáku môžu objaviť slovenské výrobky, ktoré budú v porovnaní so zahraničnými trochu drahšie, nevylúčila ani vtedajšia predkladateľka návrhu Eva Antošová (SNS). No tvrdila, že ak zákazník slovenský jogurt uvidí, siahne po ňom. „Som presvedčená, že keby mal spotrebiteľ na letáku nielen zahraničný jogurt, ale aj slovenský, možno aj o pár centov drahší, rozhodne sa pre ten drahší – domáci,“ povedala. Toto pomýlené myslenie predpokladá, že zákazník sa rozhoduje podľa „národnosti“ výrobku. Nie je to pravda. Nateraz má významný vplyv najmä cena. Ozaj vážne tvrdenie.“
Toľko vtedajšia oponentúra voči snahe minulej vlády SMER SD-SNS-MOST HÍD do 2020 zabezpečiť odbyt a rovnaké podmienky pre slovenskú potravinársku výrobu. Ministerkou poľnohospodárstva bola vtedy Gabriela Matečná.
Použime radšej vedecký odborný výklad cenotvorby (J.Husár)
Čo dodať? Bola to politická oponentúra, nie odborná. Robil som v roku 1964 skúšku z diela G. J. Stigler The Theory ov Price, teda v preklade teória cien. Bola to veľmi náročná skúška, a aj dnes je drahá, stojí viac ako 78,- USD. Problém cien riešil vedecky ďalší americký ekonóm Ch. Yan v diele Introduction ti Input-Output Economics,(1969), ktorého základnou rovnicou o cenách je tento maticový zápis (je z mojich skrípt):
P = (I – AT – rI)-1 pLl (4.9)
Nič samozrejmé, žiada to poznatky. Ďalší matematický postup čitateľ nemusí čítať, je vhodný iba pre odborníka – ekonometra. Avšak dokazuje vedecky hlboký vhľad do problémov cien. Stačí, aby pokračoval po matematických zápisoch.
Čiže, ak máme zadanú dva ukazovatele, mzdu a mieru zisku, množinu rovnovážnych cien môžeme získať tak, že si vypočítame inverznú maticu (I – AT – rI)-1 a výpočet urobíme podľa vzorca P = (I – AT – rI)-1 pLl (4.9). Ak budeme vychádzať z toho, že sa nevytvára zisk, rovnica (4.9) sa redukuje na tvar:
P = (I – AT )-1 pLl (4.9a)
Efekty zmien v cenách faktorov.
Takže už vieme, ako input-output analýza umožňuje vypočítať rovnovážnu štruktúru cien ako aj rovnovážnu štruktúru outputu/výstupov. V otvorenom systéme sa mzdy aj miery zisku pokladajú za autonómne a rovnovážna štruktúra cien sa vypočítava podľa výrazu v (4.9).
Teraz si vysvetlíme ako sa zmení rovnovážna štruktúra cien, ak sa zmenia mzdy, alebo zisk.
Úvahy sa opierajú o Yanov model. Ako už vieme, za predpokladu konštantných technológií, prvky matice AT sú fixné. Zmeny v mzde (DpL) a v miere zisku (Dr) majú za následok zmeny v cenách (DP). Doplňme túto úvahu do rovnice (4.9):
P + DP = [I – AT – (r + Dr) I]-1 (pL + DpL)l (4.10)
Odpočítajme (4.9) od (4.10). Získame tento matematický vzťah:
DP = (I – AT – rI – DrI )-1(pL + DpL)l – (I – AT – rI)-1pLl (4.11)
Ak by sa zmenili iba mzdy, tak by platil tento vzťah:
DP = (I – AT – rI)-1(pL + DpL)l – (I – AT – rI)-1pLl
= (I – AT – rI)-1 DpLl
A ďalej, ak by sa vyskytli iba zmeny v miere zisku, tak
DP = (I – AT – rI – DrI )-1pL l – (I – AT – rI)-1pLl
Ak sa teda mzda zvýši „o jednu korunu“, tak
DP = (I – AT – rI)-1l
Ak sa miera zisku zvýši o 1%, tak
DP = (I – AT – rI – 0,01I )-1pL l – (I – AT – rI)-1pLl
Asi ste ako čitatelia zistili, že je to ozaj náročná oblasť.
A slovenská marketingová manipulácia?
Preto ma prekvapujú pravidelné „Správne voľby Lidla“. Napr. v letáku, ktorý platil od 13. Júla 2021 sa čitateľ dozvie, že cena tovaru Jacobs Velvet bude lacnejšia o 51%, losos o 40%,cibuľa o 43%, pizzová taštička o 35%,, či rump steak o 23%.
Ako to zistili? Ako môžu urobiť také zníženie ceny? A vedia aké to bude mať následky na ekonomiku? To ich nezaujíma, hlavne, že oni zhrabnú kopu peňazí. Oni nepotrebujú teóriu cien, ani input-output analýzu. Potrebujú voľný pohyb tovarov, kapitálu a pracovnej sily. Ako to rozhádže ekonomiku, to nie je ich problém. Ľudia to znesú. Pozná pán Žitňanský teóriu, ktorú som uviedol vyššie? Jeho záver je totiž ozaj divný a preto som ho zvýraznil.
Záverom
A na záver ešte predsa musím uviesť jeden významný fakt. Spojené štáty americké mali Americký úrad pre kontrolu cien (American Office of Price Control). Kde je dnes? Viedol ho vtedy profesor ekonómie J.Kenneth Galbraith, nositeľ Nobelovej ceny za ekonómiu, ktorý napísal veľké dielo „The Affluent Society“ a na prvej strane knihyje fotografa časti fľaše zo šampanského vína so štupľom, čo vyjadruje podstatu jeho diela. Dnes je hlavná vec, že máme šampanské, bieda ľudí nás nezaujíma! Po kom zostali „míny“ v ekonomike? Po „kontaminovaných“ ekonómoch, ktorí nemajú zvládnuté základné poznatky ekonomických vied. Kĺžu sa iba po povrchu, či skáču ako vodná blcha po hladine jazera. Zato máme ľudí, ktorí opisovali do svojich diplomových prác a riešenia „nedali“.
K napísaniu týchto základných ekonomických faktov o cenách ma podnietil príspevok
Míny po SNS zostali z 10.07.2020 v SME od E. Žitňanského, ktorý prebral aj Monitoring médií od siacplus, ktorý vydáva aj SPPK..
Prof. J. Husár
Bratislava 10/7/2020
Medzititulky a úpravu urobila redakcia webstránky
Cenové manipulácie v kolónii Slovensko „sú povolené“
Komentár ku článku profesora ekonómie J.Husára od Ing.Petra Zajaca-Vanku
Problém cenotvorby je základným principiálnym problémom ekonómie vôbec. Cena je riadiacim ekonomickým nástrojom ako v plánovanej ekonomike ( bola za socializmu), tak i v trhovej ekonomike. V súčasnosti však ako keby CENOTVORBU určovali marketingové „temné sily“ trhu a nie ekonómovia. V tom má pán profesor J.Husár svätú pravdu.
Ceny a ich ovplyvňovanie či regulovanie sú dnes „politikum“ pred každými voľbami a politici si radi manipulatívne cenotvorbu berú pred voľbami „pod patronát“, pričom nevedia čo činia.
Pretože CENA je ten „výrobný inštrument“, ktorý zabezpečuje, dnes lepšie povedané garantuje podnikateľom, korporáciám, akcionárom spoločností, manažérom obchodu, že z ekonomickej činnosti „potečie zisk“. A aby sa ten zisk dal čo najlepšie „vyžmýkať“ od spotrebiteľov a teda „trhu“, používajú sa nielen nekalé marketingové praktiky pre neznalých ako v prípade obchodných zahraničných reťazcov, ale aj politické manipulácie s verejnosťou.
Nie politik môže v skutočnosti „hýbať s cenou“. Sotva by mohol ovplyvniť cenovú hladinu čohokoľvek, ak by za ním nestáli lobysti a „temné žilky“ podnikateľských skupín, stále viac „lačných“ po vysokých ziskoch.
O to viac sa cenotvorba stáva politickým nástrojom mocných v „guberniách“ koloniálnych mocností, kde sa „prirodzene a v duchu voľného a slobodného trhu“ cenotvorba tvorí a odvodzuje od úrovne svetových cien bežných na svetových trhoch.
Dobre sa tým skrýva manipulácia s cenami a tak tá „vyťažiteľnosť“ ziskov z danej kolónie, v ktorej verejnosť ani len „nemá páru“, kdeže to tie „svetové trhy“ sú a „aké hladiny cien sa tam nachádzajú“.
Už dávno predsa nejde o makroekonomický a ekonometrický prepočet v danej krajine na danom trhu a u konkrétneho producenta či predajcu – kalkulujúceho cenu.
Ide o schopnosť „v medziach trhu a zákona “ trhovej ekonomiky obhájiť zmenu cien (spravidla smerom hore) tak, aby verejnosť ani nenapadlo dopátravať sa skutočnosti a pravdy. Isteže, k tomuto kolónie najmä v strednej Európe vytvorili tzv. regulačné úrady (napríklad pri cenách energií), ktoré brzdia lačnosť importérov či výrobcov po zisku. Aj regulačný úrad však má svoje predovšetkým politické limity a vidíme to dnes, ak je ministrom hospodárstva liberál a pravičiar Richard Sulík a ministrom financií ľudový populista Igor Matovič.
Komentár je už dlhší ako samotný článok profesora J.Husára. Nahral mi však na smeč tými ekonomietrickými vedeckými výpočtami. Tak jednoduché určenie cien vo vnútri napríklad ekonomiky Slovenskej republiky totiž ťažko inak hľadať.
Ak si predstavíte reálne účinnosť tých dvoch bázických ukazovateľov, mzdy ako ceny práce a cien tovarov a služieb, veľmi jednoducho sa aj s prihliadnutím na určitý povedzme zákonom limitovaný ukazovateľ zisku dá vypočítať akákoľvek cena, ktorá je predsa len možná a zákonne ochránená na daňovom a rozpočtovom území Slovenskej republiky. Daňovom preto, lebo stále máme vlastné daňové zákony SR, rozpočtovom, pretože stále každoročne navrhujeme a zákonom schvaľujeme štátny rozpočet Slovenskej republiky pre bežný rok, platný na území SR. Zvýšenie či zníženie ceny určitého vládou sledovaného tovaru či služby (napríklad v energetike, v potravinách) je prirodzeným opatrením štátu a lobyzmus či prospektorské ovplyvňovanie tokov hladín zisku zo Slovenska cenami je zločin.
Nech je varovným príkladom cenotvorba elektrickej energie a potravín, ktoré si vieme dorobiť sami.
Ak sú elektrárne a rozvodne el.siete (tzv.distribučky) v rukác štátu alebo domácich producentov, ich výrobná kalkulácia predsa vychádza z reálnej nákladovej a mzdovej báze hospodárstva SR (mzda je tiež náklad u firmy, pre názornosť to tu oddeľujem). K výrobnej kalkulácii sa patrí doplniť „maržu“, teda ukazovateľ do ktorého si podnikateľ môže „zabaliť“ mnohé náklady spojené s predajom a službami) plus nejaký dohodnutý „zisk“ v limite „slušnosti a normálnosti“ v danom ekonomickom prostredí štátu.
Lenže ak sú elektrárne a distribučné siete v rukách cudzích investorov, ktorí sem na Slovensko „zainvestovali“ kúpou výroby a distribúcie el.energie, prirodzene ich láka čo najvyššia návratnosť vloženého kapitálu a to sa robí prostredníctvom čoraz sa viac zvyšujúceho zisku. A vtedy je výborné z hľadiska argumentácie a bez porušenia zákonov vytiahnuť argumenty o „svetových cenách na svetových trhoch“ a túto cenu si uplatniť vo vnútri pre odberateľov a plátcov – spotrebiteľov, v takej krajine akou je Slovenská republika. Nik predsa nebude namietať voči svetovým cenám, aj keď tie sa odvodzujú od rozhodujúceho trhu, povedzme americko-kanadského, kde „pretečie“ rádovo o milión jednotiek energie viac ako v SR a cena je tvorená na základe historického konsenzu medzi USA a Kanadou z minulého storočia. Vôbec sa neberie do úvahy malý slovenský spotrebiteľský trh, slabá príjmová schopnosť slovenského ľudu a ešte sa vyhráža, že ceny musia byť „konkurencieschopné“, aby sem „nenatiekli“ (možno) tie elektrické prúdy z Kanady.
Obdobne u potravín napríklad mierneho pásma, ktoré si dokážeme dorobiť aj sami (alebo sme to vedeli do konca roku dvetisíc): Také zemiaky alebo taká hydina, opačne, ktorá je vďaka Lidlu (používam názov aký bol uvedený v článku, ale platí to na KAŽDÝ zahraničný obchodný reťazec ) taká „lacná“ oproti domácej produkcii. Nuž, prečo nie? Ak je na rozhodujúcich svetových trhoch povedzme s kuracím mäsom hydina dodávaná v miliónach ton z Latinskej Ameriky do USA a je toto rozhodujúci svetový trh, potom sa dováža taká hydina (nehovoriac o vysokej uhlíkovej stope, čo na to zelení?) lacnejšia ako tá „naša“ vyrobená poctivo v Cíferi či vo Zvolene alebo v Topoľčanoch „len v desiatkach ton“ a s výrobnými nákladmi tomu zodpovedajúcimi.
Preto je cenotvorba výrobcu a podniku niečo iné ako cenotvorba predajcu. A cenotvorba vyvolávaná a posväcovaná politikmi je potom už úplne zvrátenosťou.
Alebo inak? Ak chránime obyvateľstvo rúškami a očkovaním, nemali by sme ho chrániť tu na Slovensku i vlastnou domácou cenotvorbou a limitom cien zo zahraničia? Čo je na tom INÉ?
Ing.Peter Zajac-Vanka, 28.septembra 2021 (vďaka pán profesor za námet a inšpiráciu!)
Ak máte chuť diskutovať príspevok, pošlite príspevok prosím na mail http://klub.národohospodarov@gmail.com
Najnovšie komentáre