Reakcia profesora ekonómie na dianie a zákonodárstvo okolo cien energií a potravín v parlamente SR: „Peter, prosím skús mi to dať na blog, nech to poslanci NR SR pochopia“.
„Zvýšenie či zníženie ceny určitého vládou sledovaného tovaru či služby (napríklad v energetike, v potravinách) je prirodzeným opatrením štátu a lobizmus či prospektorské ovplyvňovanie tokov hladín zisku zo Slovenska cenami je zločin“
Čitateľ sa môže spýtať prečo som si zvolil taký nadpis dnešnej úvahy. Pochopiť zmysel čísla je veľmi náročné ale aj veľmi potrebné. Dôvodov mám veľa. Jedným z nich je zbožňovanie číselnej hodnoty HDP (hrubý domáci produkt). A orgány EÚ ho využívajú (zneužívajú) aj na rozdeľovanie, teda ako kritérium preto, čo dostane niektorá krajina, napr. z financií EÚ.
Hneď v úvode nemôžem nenapísať, že slovenskí ekonómovia mali k HDP (vtedy národný dôchodok) vážne výhrady. Hovorí o tom dielo V. Pavlendu, ktorý už v druhej kapitole má dve podkapitoly: 1) Meranie (miery, ukazovatele) medzioblastného ekonomického vyrovnávania a 2) Meranie (miery, ukazovatele) národohospodárskej efektívnosti medzioblastného ekonomického vyrovnávania. Ich zásluhou sa vypočítaval ukazovateľ stupeň ekonomického rozvoja, nie národný dôchodok.
Keď povieme, že HDP SR by bol v určitom roku povedzme 500 jednotiek eur, čitateľ si asi nevie pod tým nič predstaviť. Mal som s tým bohaté skúsenosti, a tak v mojej knihe uvádzam takúto tabuľku:
„Ak má byť hospodárska politika vlády efektívna, musí sa opierať o vedu a o dôkladnú makroekonomickú databázu“.
Fakty z čísel a ich interpretácia
Čitateľ si môže zakryť údaje pod hodnotu HDP 500. Toto číslo mu nič nehovorí, verím. Ak sa však pozrie na rozklad tohto čísla na jednotlivé položky, ktorý som urobil na báze ekonomickej teórie, iste mu to hovorí veľa, veď to hovorí text v každom riadku. To sú fakty z čísel.
Všetky hodnoty majú veľký význam, ale principiálny význam má národný príjem. Ten sa distribuuje v spoločnosti, medzi domácnosti, podniky a štát.
Všetci sa v živote stretáme s mnohými druhmi čísel. Aká veľká je naša armáda? Koľko nemocníc je na Slovensku? Aká teplota je dnes o 12:00h? Koľko máme obyvateľov? Atď.
Treba si uvedomiť, že je extrémne zložité, náročné interpretovať čísla, keď sa vzťahujú na nejaký konkrétny problém – viď tabuľku. Ale rovnako pravdivé je aj tvrdenie, že je mimoriadne ľahké robiť nejaké aritmetické úkony, napr. vypočítať priemer. Ak by sme naše HDP mali vyjadrené po mesiacoch, ľahko by sme získali priemer, vydelili by sme hodnotu HDP číslom 12.
Tu ale vzniká ťažkosť. Hodnota je síce presná, ale aký je jej zmysel? Je to síce ľahký ale zároveň fatálny krok si myslieť, že aritmetická presnosť je ekvivalentná presnosti našich vedomostí o probléme (napr. o HDP). Trpíme akousi ilúziou presnosti. Pri HDP je to ešte aj problém peňažnej jednotky, napr. forintu a eura, zvlášť pri porovnávaní krajín. Entuziastickí politici trpia touto chorobou, aj oni, aj tí čo od ich záverov/tvrdení závisia, hlavne, povedzme očakávaného blahobytu, sú, bohužiaľ odsúdení k nezmyslu. Čitateľ vie, že často hovorím o ekonometrii ako metóde konštatovania faktov a aj logického usudzovania. Ekonometria, ak je adekvátne použitá, je jemné pitvanie neurčitostí, čiže je chirurgom hypotézy, domnienky. Moje tvrdenia sprímerujem (teda podložím príkladom) takto:
Náhodne príde do Terna kontrolór a zoberie si 10 jednokilogramových sáčkov cukru. Odváži ich a získa takéto hodnoty s presnosťou na 3 desatinné čísla: x1= 0,997 kg, x2= 1,002 kg, x3= 0,994 kg, …, x10= 1,001 kg. Priemer nech je 0,999 kg.
Táto hodnota zaujíma kontrolóra, občana nie. Tieto fakty zaujmú štatistika. A ekonometra? Skôr nie. Ekonometer predovšetkým skúma ekonomické závislosti. Z ŠÚ SR získa hodnoty zložiek HDP, teda Y (HDP), C (výdavky obyvateľstva), I (výdavky podnikov na investície), G (výdavky vlády), X (export) a M (import) a to za 10 rokov a to v podobe uvedenej tabuľky. Z nich skonštruuje ekonometrickú reláciu, napr. C = a + bY, či I = d – er + gY. Oni mu dajú odpovede potrebné pre hospodársku politiku.
Vážna je potom otázka interpretácie čísel
Zamyslime sa ešte nad ďalším problémom. V súčasnosti čitateľ denne vidí iný vážnu otázku interpretácie čísel. Je to rast inflácie, čiže ľudovo rast cien, hlavne energií. Avšak tie vyvolajú reakciu a to v celej ekonomike.
Vyvolal ich v prvom rade zásah M. Draghiho do kolobehu peňazí – mesačne celé roky vtláčal eurá v hodnote nášho HDP do ekonomiky EÚ. Ekonomicky: iste sa zmenil dopyt nielen po energiách. Rast masy peňazí zvyšuje infláciu, dávno známy poznatok. Ani p. Makúch ani p. Kažimír nedôvodnili ekonómiou. Akceptovali to, však sme iba kolónia.
Ani u jedného politika som nepočul ekonomický odborný argument a to buď cez Englove (1821-1896) krivky, či koeficienty elasticity ako je to s rastom cien. Totiž ak si zoberieme funkciu dopytu po tovaroch, teda q1= f(p1, p2,…, pn , k, t), kde q1 je veľkosť dopytu skúmaného tovaru (energie), p1 je jeho cena, pi sú ceny ostatných tovarov, k je príjem domácnosti a t je čas, potom ekonometria dokáže zmerať vplyv každého jedného faktora na dopyt. Využíva na to, ako vie každý ekonometer, tzv. koeficienty elasticity: Eqi, pi= (pi/qi)( δqi/δpi). Ich je toľko koľko je premenných. Musím však hlbšie objasniť čo znamenajú, veď o tom je moja úvaha. Čo znamená pojem elasticita. Čitateľ vie zo skúsenosti (vedecky to definuje fyzika), že ak budú vplývať vonkajšie sily na telesá (napr. futbalovú loptu, či aj kovy), telesá sa deformujú. Schopnosť telesa nadobudnúť pôvodný tvar sa volá elasticita.
V ekonómii máme hlavne dve vzájomne závislé ekonomické veličiny (dopyt a cena). Zmena jednej veličiny pôsobí na druhú. Pod elasticitou ekonómia rozumie schopnosť veličiny reagovať viac alebo menej na zmenu inej veličiny, ktorá je s ňou vo vzťahu. Ekonometrovia tú zmenu vyjadrujú aj v percentách. Čiže ak je Eq1, p1= -3 a q1je dopyt po energiách, potom to znamená, že jednopercentný rast jej ceny bude mať za následok trojpercentný pokles dopytu po energiách. Ale z uvedenej rovnice vyplýva, že tam je veľa faktorov. To znamená, že pre tú rovnicu môžeme vypočítať toľko elasticít. Povedzme, že sme ich vypočítali pre biely chlieb a bola -0,45, pre čierny chlieb a elasticita bol -0,56, pre ryžu bola -1,2 pre hovädzie mäso -3,1, pre šunku -4,2,…, pre auto Hyundai bola -7. Teda pokles dopytu po Hyundai bude -7%, ak jeho cena vzrastie o 1%. Ale elasticity treba počítať aj pre cenu p2 a ďalšie, ba aj pre príjem a čas. Ak sa zvýši cena tovaru dva, výrazne sa môže zvýšiť dopyt po tovare 7 (jeho elasticita bude + 8).
Čiže, ak by ekonomickí analytici predsedu vlády mali takéto elasticity vypočítané za 1 000 tovarov, mali by veľký ekonomický mikroskop, ktorý by umožnil povedať politikom v akom stave je ekonomika SR. To dnes chýba, a tak nás politici informujú iba tak, ako keby pilot hlásil že „letí veľmi rýchlo, letí veľmi vysoko a je tam veľmi zima“.
Ak má byť hospodárska politika vlády efektívna, musí sa opierať o vedu a o dôkladnú makroekonomickú databázu.
Záver. Požičal som si ho od. Ing. P. Zajaca – Vanku. Ide o nový aspekt vnímania pojmu číslo.: Ak si predstavíte reálne účinnosť tých dvoch bázických ukazovateľov, mzdy ako ceny práce a cien tovarov a služieb, veľmi jednoducho sa aj s prihliadnutím na určitý povedzme zákonom limitovaný ukazovateľ zisku dá vypočítať akákoľvek cena, ktorá je predsa len možná a zákonne ochránená na daňovom a rozpočtovom území Slovenskej republiky. Daňovom preto, lebo stále máme vlastné daňové zákony SR, rozpočtovom, pretože stále každoročne navrhujeme a zákonom schvaľujeme štátny rozpočet Slovenskej republiky pre bežný rok, platný na území SR.
Zvýšenie či zníženie ceny určitého vládou sledovaného tovaru či služby (napríklad v energetike, v potravinách) je prirodzeným opatrením štátu a lobizmus či prospektorské ovplyvňovanie tokov hladín zisku zo Slovenska cenami je zločin.
Prof. J. Husár
Bratislava, 29/9/2021
medzititulky redakcia, ak chcete aj Vy diskutovať, pošlite mail na klub.narodohospodarov@gmail.com
Najnovšie komentáre