Každá vyrobená kilowathodina na Slovensku musí vraj podľa predpisov EÚ byť najprv ponúknutá európskej energetickej burze EEX v nemeckom Lipsku. Tu sa „stretne dopyt s ponukou“ a tá istá registrovaná kilowatthodina „sa vráti“ na Slovensko, ale už v novej, európskej cene za kwh. Povedzme, namiesto 0,15 Eur/kwh už bude podľa cien burzových hladín a teda „svetovej ceny“ stáť 1,50 Eur/kwh. A to je iba cena od výrobcu, nezohľadňujú sa tu ešte distribučné náklady a teda cena konečnému spotrebiteľovi na Slovensku bude oveľa vyššia. Ako uvádzajú v ČR, tam aj desaťkrát vyššia.

Odpoveď platného a plateného ministra hospodárstva Slovenskej republiky Richarda Sulíka? „Vyšróbujte si žiarovky…“ (prešlo to všetkými médiami…)

Len pred dvomi rokmi webstránka Národohospodári Slovenska (6.10.2019) varovala týmto článkom:

Stratíme úplne aj sebestačnosť vo výrobe elektriny na Slovensku?

Podľa vlády SR, konkrétne Ministerstva hospodárstva Slovenska, nie je dôvod pre výstavbu veľkej elektrárne, na Slovensku sa do 2030 neráta s takou výstavbou

Ale spomenie si niekto vôbec, kto bol vo vláde troch strán SmerSD-SNS-Most/Híd ministrom hospodárstva SR? Citujem z vtedajšieho článku:

To si vážne niekto z vládneho úradu Ministerstva hospodárstva SR myslí, že záväzkami na úrovni vlády SR ku znižovaniu znečisťovania životného prostredia a riešením vyrovnanej bilancie medzi výrobou a spotrebou elektrickej energie dospejeme k situácii, že nemusíme vyrábať viac elektrickej energie na Slovensku?

To nestačí, že sme takto prístupovými zmluvami k EÚ a podriadením sa legislatíve EÚ už prišli k strate sebestačnosti vo výrobe potravín, ktoré sa u nás dali vyrobiť poľnohospodárstvom a že sme pozývaním zahraničných investorov na Slovensko prišli o vlastnú priemyselnú základňu národného hospodárstva Slovenska, aj o menovú a finančnú samostatnosť, ktoré riadia Európska centrálna banka a komerčné banky zahraničných finančných korporácií u nás?

Vážne chceme ohroziť do roku 2030 základné potreby slovenského obyvateľstva, teda TEPLO, SVETLO, CHLAD, informačnú bezpečnosť a povedzme i bezpečnosť neprerušeného chodu prevádzok v nemocniciach, na verejných priestoroch, vo výrobách? To si vážne niekto myslí, že budeme celý čas a na večné veky nakupovať elektrickú energiu lacnejšie a že elektrina už nie je základnou strategickou hospodárskou položkou? Už sme všetci zošaleli, alebo len prišiel čas na „kádrovú výmenu“ voľbami 2020? No a teraz k tomu uvedieme len výberovo prehľad faktov, argumentov a článkov, verejne prístupných,prečo sú tie názory ľudí z Ministerstva hospodárstva SR nesprávne, ba až scestné, ba až trestuhodné.

Slovensko v najbližších rokoch nebude potrebovať novú veľkú elektráreň – tvrdí MH SR 5.10.2019 o 18:40 h (SITA)

link https://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/528241-slovensko-v-najblizsich-rokoch-nebude-potrebovat-novu-velku-elektraren/ citujme z toho článku v Pravde vtedy:

S výstavbou veľkej elektrárne na Slovensku sa nateraz nepočíta. Ministerstvo hospodárstva je presvedčené, že do roku 2030 nie je dôvod pre výstavbu veľkej elektrárne.“

„Pre dosiahnutie vyrovnanej bilancie medzi spotrebou a výrobou elektriny do roku 2030, pri predpoklade dokončenia už rozostavaných výrobných kapacít a predpokladanej realizácie projektov zameraných na obnoviteľné zdroje, nebude potrebná výstavba ďalších väčších zdrojov,“ konštatovalo ministerstvo vo svojej analýze.

Za posledných päť rokov ani nemal žiadny investor záujem o výstavbu veľké energetického zdroja s výkonom nad 50 megawattov. Investori sa podľa ministerstva zameriavajú na realizáciu projektov miestneho významu.

„Sú to zdroje na báze zemného plynu slúžiace na kombinovanú výrobu elektriny a tepla, zdroje, ktoré využívajú odpad z priemyselných prevádzok alebo z poľnohospodár­skych objektov,“ dodal rezort hospodárstva. Do budúcna sa dá očakávať, vzhľadom na zvýšený tlak v oblasti efektívneho a ekologického spracovania odpadu, nárast inštalovaného výkonu v zariadeniach typu spaľovňa odpadov a čističky odpadových vôd. „Tieto zariadenia budú, vzhľadom na svoj menovitý inštalovaný výkon, pripájané do distribučných sústav, čím by boli bližšie k miestam konečnej spotreby elektriny,“ podotýka ministerstvo.“ …toľko z Pravdy

Veľmi stručný komentár Spolku národohospodárov Slovenska:

Ak by Slovenské elektrárne a.s. boli v skutočnosti v domácom vlastníctve v rukách štátu, v rukách domácej a.s. alebo národným podnikom nad výrobou elektrickej energie, predajná cena elektriny by mohla byť kľudne kalkulovaná z ceny výrobných nákladov + marží, ktoré by nedeformovali cenu podľa cien kótovaných tisícky kilometrov ďaleko kdesi na rozhodujúcich svetových burzách. A hneď by bolo rentabilné zvýšiť výrobu doma a nedovážať elektrickú energiu zo sveta. Výkony vo verejnom záujme budú vtedy tiež plne v rukách slovenskej verejnosti cez vládu a verejnú správu.

Vyzerá to z reakcií Ministerstva hospodárstva SR, že niekto sa fakt snaží zničiť energetické zázemie Slovenska? Alebo sú úrady plné „fachidiotov“ z manažmentu, ktorí získali diplom MBA iba pre odpísanie hesla: „Ak to kúpim lacnejšie, zruším výrobu?“…ale národné hospodárstvo sa ozaj nedá riadiť ako firma. Tu žije 5,5 milióna obyvateľov, odkázaných na prúd v každej minúte existencie…

Z národohospodárskeho hľadiska Slovensko potrebuje vlastné výrobné kapacity pre výrobu elektrickej energie. Tak ako SR získala späť VD Gabčíkovo, mala by získať aj Slovenské elektrárne a časť prenosovej sústavy na území Slovenska. Blackout je to slovo, ktoré nás ohrozuje. V budúcej vláde o energetickej bezpečnosti musia pôsobiť odborníci, nie úradníci. A možno ani nie ekonómovia – cifršpióni, ale národohospodári.

prevzaté z portálu Energoklub sk ilustruje to silu výroby elektriny cez atómovú energiu, čo je z toho vo vlastníctve štátu?

Východisko z tejto situácie:

Keďže varovania z roku 2019 nepomohli a „dostihla nás karma“ v podobe energetickej krízy a prudko sa zvyšujúcich cien elektrickej energie v Európskej Únii, potrebujeme obnoviť hospodársku a právnu zvrchovanosť nad výrobou a používaním elektrickej energie na Slovensku.

Po 1. nepristúpiť na „cenový diktát“ vraj svetových cien elektrickej energie určovaných vraj nezávislou burzou v Lipsku a zaviazať či už Regulačný úrad SR alebo priamo Ministrestvo hospodárstva SR, aby cenové hladiny pre domácnosť a pre podnikateľskú sféru i štátnu infraštruktúru limitovalo suverénne, bez vplyvu sveta.

To však znamená po 2. urýchlene uskutočniť kroky ku prinavráteniu vlastníctva výrobných kapacít pre elektrickú energiu do štátnych rúk SR vrátane distribučných spoločností. Tie sa nakoniec ukázali byť v krízových situáciách ako súkromno-vlastnícke subjekty najslabším článkom, nie spoľahlivým.

A po 3. okamžite definovať svoj národný záujem v energetických potrebách Slovenska a získať späť zvrchovanosť nielen v elektrickej energii, ale aj v zmluvnom zabezpečení dodávok plynu a nafty pre SR. My tu máme historicky položené a dávno definované ropovody a plynovody a ruský dodávateľ bude len rád, ak bude môcť dodávať toľko plynu a ropy, koľko len zadefinujeme. Súčasná manipulácia okolo „svetových cien“ Európskou Úniou nás presviedča, že špekulanta hľadajme skôr na Západe ako na Východe.

Ak nechceme v zime mrznúť a v lete sa topiť v trópoch. A ak nechceme podľa odborného posudku nášho ministra hospodárstva SR radšej „vykrúcať žiarovky.“

článok z minulosti spojil do prítomnosti Ing.Peter Zajac-Vanka, dňa 8.11.2021