Stovku odmietavých až zlostných reakcií na Matovičov daňový a odvodový marketingový seriál neuverejníme. Ale profesor ekonómie Jaroslav Husár napísal už na prvý diel reakciu 17.11.2021, ktorú uverejnila aj webstránka Korene. Už tu sa rozhodol pojať daňový systém osvetovo a výkladom ekonometriky, ktorú zaslal aj ministrovi financií SR. Bez odpovede. Záverom v komentári redakcie skúsime pár slovami definovať, o čo vlastne ide a akú šancu má táto marketingová „daňvá a odvodová revolúcia“ uspieť.
Text profesora J.Husára:
Daňový systém a jeho problémy
Prof. J. Husár, 17.11.2021
MF SR 14/11/2021 predstavilo daňovú reformu. Nie som prvý koho problém zaujal. Na internete sa objavil nadpis: „Ktorí rodičia získajú 200 eur z Matovičovej revolúcie a kto to zaplatí?“
Spoliehajme sa na ekonomickú vedu. Neviem, či ju využilo MF SR. A práve preto si chcem všimnúť niekoľko problémov. Čitateľ si môže zadať do počítača pojem tax system a zistí, koľko tých problémov je.
Ekonomická veda jasne definuje fiskálnu a monetárnu politiku. Pozná aj pojem daňový systém, či daňová sústava.
„Daňovou sústavou ekonómia rozumie súhrn všetkých daní štátu, ktoré majú zaistiť financovanie výdavkov štátu.“
Keď som ešte prednášal, mali sme takúto sústavu daní: 1) Zákon o dani z príjmov, 2) Zákon o dani z pridanej hodnoty (DPH), 3) Zákon o spotrebnej dani z alkoholických nápojov, 4) Zákon o spotrebnej dani z liehu, Zákon o spotrebnej dani z vína, 5) Zákon o spotrebnej dani z piva, 6) Zákon o spotrebnej dani z tabakových výrobkov, 7) Zákon o spotrebnej dani z minerálneho oleja, 8) Zákon o spotrebnej dani z elektriny, uhlia a zemného plynu, 9) Zákon o miestnych daniach a miestnom poplatku za odpady, 10) Zákon o správe daní (daňový poriadok). Čiže ak vláda zmení sadzbu spotrebnej dane z piva, iste sa to dotkne aj iných sadzieb, respektíve zmeny spotreby iných tovarov. Od roku 2012 bolo veľa daňových zmien. Čitateľ si iste pamätá Miklošovu „rovnú daň“, to je ekonomický nezmysel. Vtedy som mu napísal: „ Už som Vám písal viackrát. Dnes, 7.11.2011 ste opäť hovorili o rovnej dani. Rovný môže byť povrch, rovná môže byť čiara alebo stena, ale daň nemôže byť rovná (môže byť krivá daň?). Máme rovnakú proporcionálnu daňovú sadzbu (tiež nie rovnú). Ekonomické pojmy si nemôžeme vymýšľať. Samozrejme, niektoré pojmy potrebujú na vyjadrenie viac slov – mliečna dráha, iným stačí jedno slovo – voda, kameň. Môžeme povedať aj jednotná proporcionálna daňová sadzba. Verím, že viete, že knihy v angličtine hovoria o flat rate income tax. Ak Vám to niekto preložil ako rovná daň, nerozumel sa veci. Neznečisťujme ekonomickú pojmológiu. Stačí, že sme zanešvárili náš daňový systém zmenami. Keď ste boli u nás na Rade starších, povedal som Vám a publikoval som to v článku, že ich bolo 77! Neustála zmena daňového systému nepomohla nám, nepomohla Nemecku atď. Naopak, máme krízu. Pán minister, potrebujeme zvýšiť ekonomické znalosti a debordelizovať finančné toky. Použil som termín, ktorý pokladám za rovnocenný rovnej dani. Debordelizáciu finančných tokov potrebuje aj EÚ“.
Dnes nám vláda ponúkla nový pojem: odvodovo daňová reforma.
A tu je tiež pojmový problém. Aký je rozdiel medzi daňou a odvodom? Z hľadiska plátcu daní žiaden.
Dôležité sú totiž efekty rôznych fiskálnych a monetárnych opatrení na hodnoty tých makroekonomických veličín ktorých ekonomický pohyb je ukazovateľom výkonnosti ekonomiky, teda národného príjmu (pozostáva z príjmu domácností, príjmu podnikov a príjmu vlády), outputu, zamestnanosti, rastu, cien, a nakoniec aj platobnej bilancie štátu. Na to sa u nás úplne zabúda.
Prvý princíp ekonomickej politiky
Ekonomická veda definovala niekoľko princípov tvorby hospodárskej politiky. Prvým princípom ekonomickej politiky je, aby bolo toľko nástrojov ekonomickej politiky, koľko je cieľov. Tento princíp má veľmi konkrétnu matematickú podobu. Zvlášť sa vzťahuje na fiskálnu politiku. Budem ho ilustrovať na menšom makroekonomickom modeli, ktorý čitateľovi jasne ukáže podstatu a komplexnosť riešenia daňových systémov. Pozrime si jeho matematickú podobu:
ak máme dve cieľové premenné, a to úroveň národného príjmu, čo sú príjmy domácností, príjmy podnikov a príjmy vlády (Y) a úroveň cien (p), potom ich matematické závislosti na nástrojoch vlády sa dajú takto vyjadriť:
Y = a1G + b1M a
p = a2G + b2M
kde G sú výdavky vlády, M je masa peňazí a koeficienty a1, b1, a2, b2 majú hlboký ekonomický zmysel a bolo by dobre keby mu rozumel predseda vlády, minister financií a minister hospodárstva.
Tvorca politiky totiž rieši problém, že ak Y = Y* (napr., že HDP je 82 mld. euro) a p = p* a ak chce získať tie ich určité cieľové hodnoty, potom veličiny G a M musia mať tieto hodnoty: : obr
Jasná závislosť od koeficientov. Máme 2 ciele a dva nástroje. Vláda môže mať aj tretí ciel, dosiahnuť určitú hodnotu výdavkov obyvateľstva na spotrebu (C). Tie iste závisia od dane z príjmu. Potrebujeme aj tretí nástroj. V tomto prípade je to daň, v makroekonomickej symbolike T (tax). Naša sústava vzťahov bude takáto:
Y*= a1G + b1M + c1T
p*= a2G + b2M + c2T
C*= a3G + b3M + c3T
Iste mnoho čitateľov vie vypočítať cieľové hodnoty veličín G, M, a T.
Iné princípy politiky neuvediem.
Všeobecne ekonometrický model fiskálnej politiky môžeme vyjadriť, ako to vie každý ekonometer, takto Y = A-1*X. Z tohto maticového zápisu vyplýva, že môžeme mať veľa neznámych hodnôt Y, zvlášť ak by sme mali kritérium, ktoré má spoločnosť dosiahnuť. Ďalším problémom je, že naša vláda už nemôže reálne pôsobiť na masu peňazí (M,) teda čiastočne NBS, lebo tu existuje Európska centrálna banka (ECB) so svojou politikou euromeny.. Môže tak jednoznačne rozhodovať iba o výdavkoch vlády (G) a daniach (T).
Možné variantné riešenia, a výber jednej, by mali byť predmetom rokovania vlády (a aj zákonodárneho zboru v NR SR) pri tvorbe jej ekonomickej politiky, zvlášť daňovej.
Aj ekonómia je veda a nemôžeme si vymýšľať a presadzovať svoje vedou neoverené nevedecké tvrdenia. To sú báchorky. Aj ekonomická veda hľadá pravdu. Verím, že do iného svetla sa čitateľovi teraz po hlbšom zamyslení sa nad problémami fiskálnej politiky, dostal známy nadpis „SaS ponúka voličom 1.144 riešení, chcú menej byrokracie a spravodlivosť“. Ale vyššie uvedená matica môže mať aj viac ako 1.144 ekonometrických vzťahov.
Záver. V úvahe som sa snažil ukázať, že fungovanie ekonomiky opisuje ekonomická veda a jej časť ekonometria odhaduje rovnice , ktoré opisujú fungovanie ekonomiky. Ona zároveň precizuje ekonomické pojmy, ktoré sa iba ťažšie dajú pochopiť pomocou neekonometrického jazyka. Ekonomická veda zásadne vyžaduje usporiadanú množinu dát, ak sa má získať riešenie vážnych ekonomických problémov, akým nesporne je problém stanovenia sadzieb v sústave daňových zákonov.
Galileo povedal: „Ak sa nám aj podarí prírodu prinútiť hovoriť, ozve sa jazykom matematiky; a keď nerozumieme jej jazyku, zbytočne sa rozhovorila“. Považoval som za svoju povinnosť nielen voči ekonomickej vede, ale aj voči vláde, vysvetliť, že keď sa vláda nerozhodne pre vedu, tak potom nenastúpila na lietadlo ktoré práve vzlieta. SR má veľa ekonomických fakúlt, má veľa katedier ekonómie, ale má aj veľa profesorov makroekonómie a mikroekonómia a tak vláda musí tieto vedecké kapacity využiť na efektívnu tvorbu daňového systému SR. Má aj vzor v iných krajinách.
„SR má veľa ekonomických fakúlt, má veľa katedier ekonómie, ale má aj veľa profesorov makroekonómie a mikroekonómia a tak vláda musí tieto vedecké kapacity využiť na efektívnu tvorbu daňového systému SR. Má aj vzor v iných krajinách.“
Komentár redakcie
Takže stačilo si vybrať a netvoriť nezmysly
článok vyšiel aj https://zsi-korene.sk/danovy-system-a-jeho-problemy/
Najnovšie komentáre