Ilustračná fotokoláž Pezava, píše Ing.Peter Zajac-Vanka, 11.január 2022
Naivní ideológovia všetkého druhu a politici môžu hlásať pre túto éru čo chcú. Realita je iná: Masky spadli. Spadli korporáciám, spadli firmám podnikajúcim v súčasnej trhovej ekonomike, ktorá je stále definovaná podľa základného charakteru finančného zdroja spoločnosti a výrobného spôsobu ako
kapitalizmus. A jeho cieľom je „produkcia bohatstva“ pre vlastníkov. Pre akcionárov. Teda pre súkromné vlastníctvo jednotlivca. Teda, tvorba zisku za každú cenu. A nie bohatstvo pre spoločnosť, pre ľudí. Demokracia sa potichu a bez väčšieho hluku porúča…
Ide o zvyšovanie cien. Cien všetkého. Okrem „zliav“ v korporátnych obchodných sieťach, ktoré týždeň čo týždeň ponúkajú sortiment v marketingových reklamných letákoch „lacnejšie a lacnejšie“. Ale nik z ekonómov – analytikov sa nepodujal podchytiť tento podvodný trik hypermarketov, že ak by to tak ozaj bolo, obchodné siete by už mali byť dlhodobo v strate. Ale nie, v skutočnosti sú to „kombajny na peniaze“. Tam ide o manipuláciu s maržami. Vysokými maržami. A ešte niečo sa nehýbe smerom hore: všeobecná úroveň ceny práce v bývalých socialistických krajinách. Ako keby boli trestané za svoju minulosť.
Zvyšovanie cien je spôsobené prenosom nákladov firmy na spotrebiteľa
Ceny tovarov a služieb sa prudko zvyšujú. Nielen energie, palivá. Aj potraviny, aj spotrebný tovar. Aj služby. A špeciálne v krajinách strednej a východnej Európy zostávajú „stabilné“ iba ceny mzdy. Na spotrebiteľa korporácie a miestne firmy prenášajú všetko to zvyšovanie svojich nákladov. Veď sú tu svetové ceny. Diktát trhu. Oni za to nemôžu. Naozaj?
Prečo sa to deje?
Jedno súvisí s druhým. Žiadny majiteľ si neprizná, že by mu mohla „marža“, teda tá vykalkulovaná suma, ktorú odhadom priráta ku skutočným výrobným nákladom na jednotku produktu, klesnúť tak, aby netvorila zisk. Lebo ak sa zvýšia náklady na energie, na suroviny a subdodávky, práve marža to má pokryť. A s maržou vedia manipulovať manažéri úžasne. Často je to aj 50% kalkulovanej sumy jednotky výrobku.
Len raz v histórii Slovenska nebolo treba, aby marža pokrývala straty: za socialistického výrobného spôsobu štát pokrýval straty výrobcom a predajcom tzv. zápornou daňou. Teda podľa dnešného významu „dotoval stratu“ resp. uhradil vysoké náklady výrobcu a predajcu tak, aby ten dokonca po zápornej dani mohol vytvárať aj plánovaný zisk. Plánovaný. Rozumie sa. Za socializmu. A fungovalo to. Nič ideologické v tom nehľadajte. Bolo to praktické opatrenie štátu na ochranu životnej úrovne pracujúcich. Ale liberálni ekonómovia to odsúdili ako „totalitné centrálno-plánovacie aktivity“. Dnes sa vláda SR, teda cez štátny rozpočet, snaží zachrániť výrobu korporáciám, existenčné ťažkosti firmám v gastro-sektore i v turistickom priemysle, v doprave, chce udržať pracovné miesta vo fabrikách korporácií i v súkromných firmách limitovaným vyplácaním kompenzácií. Isteže, to všetko sa dá aj dnes keď sa chce…
Ale – nechce sa!
Lenže korporácie a súkromné firmy sa bránia tomu, aby si siahali na svoje marže. Tie tak akosi „zo zvyku“ z roka na rok rástli a každý to akceptoval. Dlhé roky sa cenníky na ďalší rok sa dvíhali o nejaké to percento marže pri každom, i dlhodobo zavedenom produkte. To boli obchodné zvyklosti. Akceptované trhom. Dobre sa potom z toho vytvára zisk po odrátaní skutočných zdokladovateľných nákladov. Lebo marža je iba kalkulačná. Občas tomu obchodníci hovorili aj „vata“. Tá sa dokladá iba v kalkulácii za jednotku výroby. A firmy „nariekajú“: Zvyšujú nám ceny (energií, vstupov surovín, subdodávok) a my aby sme „prežili“ to musíme premietnuť tiež do zvýšených cien tovarov a služieb. A ešte – udržať aj mzdy na uzde, alebo ich znižovať, pretože to nejde, aby „nám mzdy ujedali z hospodárskeho výsledku“.
A tak masky padli…
Dlhé roky sa pri prosperite globálneho trhu a miestnych sektorov marža neúmerne zvyšovala. Nikoho to netrápilo a bolo to predsa zakalkulované. Niekto sa pod to podpísal. Zvyčajne ekonomický manažér, účtovník – kalkulátor nákladov firmy to spracoval. Pekne sa potom dalo odvodiť pri daňovom priznaní, koľko nákladov bolo a koľko z tržieb ukrojilo a teda i tak, aby zisky zostávali pekné. Veľa „sádla“ na rozdelenie akcionárom do dividend. Na podiely. Súkromní vlastníci boli spokojní.
Teraz „vystrelili“ hore ceny energií. A všetkých vstupov. Inokedy si povieme, čo to bolo za politicko-ekonomické rozhodovanie európskych „zelenopolitík“. Ale tie zvýšené náklady predsa má pokryť práve objem roky rastúcej marže jednotky produktu, či celej hospodárskej jednotky („unit“). To bol pôvodný účel marže: pokryť dopredu možný nečakaný nárast cien a teda výdavkov. Dnes si na to prečo nik netrúfne siahnuť? Že by sa manažér bál vlastníkov? Akcionárov? Majiteľa – miliardára?
Ako na to?
Kde zostal humanizmus, solidarita kapitalizmu teraz? Masky ozaj spadli .Miliardári si stavajú rakety na výlety do kozmu, kupujú flotily elektromobilov, uzavreté areály „snow“. Všetky zvýšenia cien idú na úkor reálneho príjmu zamestnancov, v skutočnosti sa všetko zvýšenie cien automaticky prenáša na spotrebiteľa. A štát sa odrazu tvári, že „tomu nerozumie“. Tak ako bolo kedysi po roku 2004 či dokonca až po roku 2009 po vstupe do menovej Euroúnie treba začať kontrolovať a stíhať tzv.transferové prenosy („transferpricing“) u korporácií tu doma na Slovensku, tak je potrebné teraz kontrolovať a stíhať kalkulácie marží.
Ale ak by ešte existoval Spolok národohospodárov Slovenska, pravdepodobne by odporúčal, aby štát popri kontrole marží vytvoril aj štátne vlastníctvo výroby a obchodu na Slovensku. Hospodárstvo v rukách vlastníctva štátu „nemusí“ zvyšovať vlastníkom predpísanú úroveň korporátnej marže. Štát môže absorbovať do svojho hospodárenia celý nárast cien napríklad energií, napríklad potravín a iných surovín. Lebo ich vlastní, vlastní ich výrobu a predaj. A spotreba týchto služieb a produktov je určená obyvateľom štátu. Nie pre export. A nemusí sa pritom odvolávať na ceny svetových búrz, na globálnu úroveň nejakej ceny trhu, pretože vyrába a predáva pre vlastné obyvateľstvo (energie, potraviny).
Bolo to ozaj možné iba za socializmu?
Pre osvetu ako sa o tom píše začiatkom roka 2022
Linky:
3.1-2022 eko Ďalšia banka zvyšuje poplatky. Cesta na pobočku a narábanie s hotovosťou sa predraží
*
SITA 3.1.2022 „Dopady pandémie zhoršila nekompetentnosť vlády, upozorňuje SPPK
Pekári, cukrári a cestovinári sa museli vyrovnávať s nepripravenosťou vládnych predstaviteľov. Informuje o tom Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora (SPPK)“
*
10.1.2022 „Darilo sa podnikateľom v odvetví dodávok energií, vo výrobe strojov a zariadení či kovov.“
*
7.1.2022 R.Turza, Hnonline.sk „Oceliarov dusia povolenky, energie aj chystané opatrenia. Ciele Bruselu takto nesplníme, tvrdia“
*
4.1.2022 Tomáš Bakoš „Plyn bude v tomto roku drahší o 9 až 24 percent. Pri elektrine ľudia siahnu hlbšie do peňaženiek o 10 až 15 percent. Nové ceny energií sú definitívne.“ A to išlo cez dozor štátneho regulátora!“
*
„Jeden a pol eura. To bola priemerná cena za liter 95-oktánového benzínu na slovenských čerpačkách v novembri 2021. Išlo o vrchol za veľmi dlhý čas. Keďže cena na pumpách sa odvíja najmä od pohybov komodity – čierneho zlata – tak sú závislé od diania na svetových trhoch.“ Tomáš Zemko Pravda, 9.1.2022
*
10.1.2022 „Osem z desiatich Slovákov predpokladá, že sa zvýšia ich tohtoročné náklady na chod domácnosti. Väčšina počíta s navýšením v rozmedzí od 40 do 120 eur mesačne. Na druhej strane, takmer 60 percent Slovákov neráta s tým, že by sa ich príjmy v tomu roku zvýšili. Ukazuje to prieskum pre spoločnosť Home Credit.“
…a bude horšie, …
Najnovšie komentáre