Už tu je na webstránke jedna úvaha, čo sa stane ak nebude plyn. Aj ako tým utrpia domácnosti a ekonomika. Nič nepomáha, politika slovenskej vlády je samovražedná. Chceme spolu s vládou spáchať samovraždu my všetci? A pritom – aké ľahké je nezničiť sa!. Vyšlo 15.apríla 2022
Ilustrácia: Fotokoláž k téme – spomeňme si na „priateľské modré plamienky“ ako ich propagoval Slovenský plynárenský priemysel aj po roku 1993. Pripomeňme si „zakopané“ investície do plynovodu a retranslačných staníc po celom Slovensku. A do celej infraštruktúry potrubí vedúcich až do domu koncovému spotrebiteľovi či už v domácnosti alebo v priemysle a vo verejnej sfére. A pripomeňme si, že také záležitosti ako výmena dodávateľa sa mali plánovať v dekádach, nie do konca mesiaca….PZV
Plynová nočná mora Slovenska a „force majeure“
V strednej Európe máme vybudovanú silnú dodávateľskú infraštruktúru. Tú sme si zabezpečili v minulosti, za Československa. V roku 1948, ani v roku 1950 ešte žiadny plyn nebol dodávaný. Nebolo odkiaľ a nebolo ako. Plynovod a potrubia neexistovali. Toto všetko dosiahli dlhodobé hospodárske vzťahy za socializmu a toto všetko dodnes zabezpečujú dlhodobé kontrakty v trhovej ekonomike. Isteže, môžu sa vyskytnúť poruchy. Ale kontrakt, čiže hospodárska zmluva medzi dodávateľom a odberateľom, na také poruchy pamätá. Technické sa dajú odstrániť. Platobné sa dajú riešiť. Ale existuje niečo, čo je „vyššou mocou“. Zemetrasenie. Prameň plynu „vyschne“. Spadne meteor. Alebo nastane vojna. Alebo niektorá z vlád sa politicky zblázni.
Áno, force majeure. Čítať „fors mažor“, po slovensky vyššia moc. Mora každého obchodníka. Pretože pri vyskytnutí sa neplnenia kontraktu z titulu vyššej moci je všetko v háji. Slušne povedané. Žiadna poisťovňa vás na následky tzv.vyššej moci nepoistí. Je tu jedna nádej: že sa obe zmluvné strany dohodnú.
Čo by sme mali urobiť, aby sme to odvrátili?
Keby si politici veľmi podrobne preskúmali, aké sú tie podmienky dodávateľa plynu, čiže ruského Gazpromu, pre dodávky plynu a aké sú zákonné opatrenia prezidenta Ruskej federácie, vedeli by, čo urobiť. Prestali by blbnúť politicky a začali by myslieť štátnicky v prospech svojho obyvateľstva. Dodávateľ ruského plynu Gazprom koná v obchodnom zmysle podľa postupov „vis major“, ak chcete, force majeur, teda po slovensky vyššej moci. Dodáva totiž plyn cez vojnovú Ukrajinu. A je iba na ňom ako dodávateľovi, či sa rozhodne tie dodávky „stopnúť“ sám, pretože idú cez vojnové územie, alebo „počká“, kým nejaké ostreľovanie či bombardovanie neodstaví tok plynu samo. To by bolo samozrejme spojené s veľkými škodami, výbuchmi, stratami ľudských životov…takže aj dodávateľ Gazprom riskuje: Dnes by mohol bez problémov a dopadov na kontrakt zavrieť kohútiky toku plynu z titulu „force majeure“.
Jednou z týchto príčin označených ako vis major je vojna, alebo politické rozhodovanie v krajine jednej zo strán kontraktu. Vtedy môže druhá strana bez sankcií odstúpiť od kontraktu ( to môžu urobiť Rusi a nám zostanú nasadené „somárske uši“ debilných diletantov, pretože Brusel i náš premiér kričali niečo o okamžitom stopnutí dodávok), alebo si v tom prípade môžu za dodávku stanoviť isté podmienky. Napríklad zmenu dodacích termínov, zmenu platobných podmienok…a áno – to sa deje. Ak má ruský dodávateľ embargovaný prístup k eurám a dolárom, tak potom si férovo požiada o vyplatenie za plnenie v mene, ktorú používa. A to v ruských rubľoch. Ministrovi hospodárstva SR Sulíkovi v ten jeden deň svitlo, ale potom sa nechal „ukameňovať“ politicky a masmediálne…nuž, čakajú nás to časy: čaká nás cesta do praveku slovenskej civilizácie…zopakujme si to znova:
„A stačí pritom vyhlásiť štátnicky, že zachovanie toku plynu a ropy existujúcimi kanálmi ( súčasným ropovodom a plynovodom) na našom území – to je náš národný záujem Slovenskej republiky.„
To by ale musel za Slovensko vyhlásiť nejaký skutočný štátnik…toho nemáme
A stačí tak málo…povedať NIE! Je to iba technicko-obchodné rozhodnutie
Európska únia a Spojené štáty americké sa dohodli, že okamžite stopnú plyn dodávaný agresorom. My im ten názor neberieme. My ale predsa nie sme vo vojne. Maďari to odmietli. Aj nám stačí povedať NIE! A stačí, aby minister hospodárstva a minister financií Slovenskej republiky dali suverénny pokyn v záujme štátu Slovenská republika, na nákup rubľa len a len za účelom pravidelných platieb za plyn a v budúcnosti za ropu. Je to iba a iba technicko-obchodné rozhodnutie v zmysle národného hospodárstva Slovenska. Nič iné v tom neviďme. V prípade záujmu oboch strán pokračovať v kontrakte a dodávkach plynu, nič nie je nemožné a „vyššiu moc“ možno prekonať.
Ako je to definované v kontraktoch?
Uveďme príklad: Tu je výťažok z jedného reálneho kontraktu v zahraničnom obchode, z kontraktu v hodnote pol milióna eur (iný tovar, iná doba) : bod 9 kontraktu:
9. FORCE MAJEURE
9.1. None of the Parties will bear responsibility for full or partial default of any of the duties if default will be a consequence of such circumstances as flood, fire, earthquake and other acts of nature, and also war or military actions which have arisen after the conclusion of the Contract.
9.2. If any of such circumstances have directly affected well-timed performance of the obligations under the present Contract, the performance is respectively postponed for the term these circumstances last.
9.3. If the impossibility of full or partial performance of obligations lasts more than two months, the Parties have the right to terminate the Contract fully or partially. In this case either the Seller or the Buyer should not claim any compensation for possible losses (including charges).
V preklade:
9.1. Ani jedna zo strán kontraktu nenesie zodpovednosť za úplné alebo čiastočné neplnenie v povinnostiach kontraktu, ak je tento nezdar zapríčinený takými okolnosťami ako záplavy, oheň, alebo iné prírodné deje, a tiež vojna alebo vojenská akcia, ktorá vznikla po uzatvorení kontraktu.
9.2. Ak ktorákoľvek z príčin má priamo vplyv na dodržanie uskutočnenia záväzkov podľa tohto kontraktu, záväzok môže byť pozdržaný kým trvá príčina.
9.3. Ak nie je možné úplné ani čiastočné plnenie záväzkov viac ako dva mesiace, strany kontraktu majú právo ukončiť kontrakt čiastočne alebo úplne. V takom prípade ani Predajca ani Kupujúci nemajú právo požadovať žiadnu náhradu (kompenzáciu) vzniklých škôd (vrátane nákladov).
Tu je najdôležitejšie uvedomiť si ten pojem: VOJNA alebo VOJENSKÁ AKCIA.
Ak jedna zo strán kontraktu nemôže splniť záväzok – a to práve pre vojnu alebo vojenskú akciu, druhá strana kontraktu s tým nič neurobí. Ibaže by dokázala (napríklad veľmi konkrétne v prípade Ukrajiny), že dodávky plynu prerušené neboli a že plyn je dodávateľ schopný dodávať naďalej. Ak sa jedna zo strán kontraktu rozhodne požadovať za plnenie dodávok inú menu ako bola pôvodne dohodnutá z titulu vojenskej akcie a politického rozhodnutia druhej strany na túto vojenskú akciu, druhá strana s tým nič neurobí a zmena meny, v ktorej sa má platiť, je iba vecou dohody.
Ak sa strany nedohodnú – plynu NEBUDE. Vážne si myslíte, že sú súčasní podnikatelia a obchodníci takto hlúpi ako ich vlády a politici?
Pretože problem tu na Slovensku je, že sme sa podriadili čisto politickému rozhodnutiu Bruselu či dokonca USA, ktoré nie je podchytené právnymi normami a takto dávame najavo podriadenosť a nesamostatnosť. Tak toto nebolo ani za éry RVHP.
Ak by konali slovenskí politici štátnicky tak ako maďarskí, iba tu by bola tá nádej, že PLYN BUDE…
*
Poznámka autora: Napriek tomu, že mám už 66 rokov, dokázal by som ísť na konštruktívne rokovania s dodávateľom plynu z RF, ale i na prerokovanie ponúk tých zámorských predajcov, ktorý ponúkajú stlačený LNG plyn. Ak som zákazník, nemá mi čo do toho „trúbiť“ nejaký nevolený Eurokomisár, to prepáčte… Ing.Peter Zajac-Vanka
Najnovšie komentáre