Zamyslenie profesora ekonómie Jaroslava Husára. Už sme sa odmlčali, lebo „nebolo o čom“…platí tu ako v umení: keď rinčia zbrane, múzy mlčia. A ekonómia nie je iba vedou, je to umenie. Na Slovensku ekonómovia zanikli. Zostali len „poradcovia“, „experti“, potiažmo finanční poradcovia, bankoví úradníci, ministerskí úradníci, účtovníci, daniari. Teda všetko profesie, ktoré „nerobia ekonómiu“. Ktoré „sa živia“ z ekonomiky. Áno, z ekonomiky – štátu, Slovenska, sveta. Nič nové neprinášajú. Čítajte…dobrú chuť ( 19.07.2022 PZV)
Profesor J.Husár, 4.júla 2022:
„Nadpis tejto úvahy mi napadol práve v spojitosti s vojnou na Ukrajine. V každej vojne ide o obrovské finančné zdroje, ktoré odletia do vzduchu ako vtáča. Prečo dnes v úvahe hovorím o akejsi spojitosti s vojnou na Ukrajine?„
Po prvej svetovej vojne otec súčasnej ekonómie J. M. Keynes bo poverený ministerstvom financií, aby zastupoval Anglicko na Versailleskej konferencii. Mal iba 36 rokov. Keynes bo svedkom toho, ako LL. George, anglický premiér, a jeho francúzsky kolega Clemenceau sa snažili popliesť amerického prezidenta W. Woodrawa tým, že žiadali, aby sa z porazeného Nemecka „vymačkalo“ čo najviac, ba ešte viac, teda za hranicu možností porazeného Nemecka.
Keynes vypočítal, že to bude iba 1/3 toho, čo žiadali uvedené mocnosti. Napísal aj dielo Ekonomické dôsledky mieru, v ktorom podrobne a starostlivo opísal prečo Nemecko nebude schopné zaplatiť reparácie, ktoré od neho žiadali.
Vyčísli niekto dnešné výdavky mnohých vlád na vojnu v Ukrajine? Ekonómovia bez znalostí ohrozujú spoločnosť!
Giganti národohospodárskej vedy v posledných 200 rokoch boli ľuďmi, ktorí sa zaujímali o aktuálne politické otázky svojej doby. Študovali chod hospodárskeho života, aby mohli presadzovať lepšiu hospodársku politiku. Avšak aj napriek svojmu záujmu o politiku, neboli ani politikmi ani polemikmi, ale mysliteľmi, ktorí sa snažia presadiť svoje učenie, názory u svojich súčasníkov – vo vládach, ba aj v širokej verejnosti, a to prostredníctvom analýz a metódami dokazovania.
Kto to dnes vyčísli a zanalyzuje? Pritom máme aj metódy systematického pozorovania a metódy analýzy a to vďaka nositeľom Nobelovej ceny za ekonómiu Prof. Kuznetsovi a Prof. Leontievovi.
My iba vieme, že sme už poslali na Ukrajinu „obrovské milióny“, aj vo forme darov. A pritom máme možnosť analyzovať cez národné účtovníctvo (SNÚ) a aj input / output analýzu, čo to spôsobuje…
Aj čitateľ si iste uvedomuje premeny, ku ktorým dochádza v dnešných technológiách, ako aj v politickom a inštitucionálnom usporiadaní (stačí si všimnúť EÚ), ktoré sťažujú proces vyvodzovania jednoznačných ekonomických záverov o pravdepodobných možných alternatívnych politikách.
Byť ekonómom nie je jednoduché, už z uvedeného vidíme aký je jeho údel. Poučky minulosti platia aj naďalej. Hlavne systematicky usporiadať poznatky a relácie, čísla o ekonomike. Alebo aj inak, nikto kto chce získať predstavu o tom, ako môžu politické kroky a prístupy ovplyvniť chod hospodárstva a aké opatrenia musia zvoliť, nemôže sa vyhnúť štúdiu ekonómie, národohospodárskych teórií.
Svet neoplýva mliekom a mäsom, musíme robiť náročné rozhodnutia. Musíme riešiť ako zdokonaliť fungovanie dnešnej ekonomiky, ohraničiť aspoň niektoré z nekonečného počtu možných vplyvov na ekonomiku. Útek z doby nie je možný. Dovolím si tvrdiť, že dnes je skutočná znalosť odborníkov absolútnou prekážkou úspechu. Pre dôkaz nemusíme ísť ďaleko.
Dnes by sme predovšetkým potrebovali dielo vládnych ekonómov u nás doma aj v EÚ, ktoré by pojednávalo o monetárnej reforme a zvlášť o peniazoch. Stratili už hodnotu. Ale aj to, čo Keynes vyjadril takto: oživenie vo veľkej depresii nastáva, keď starí paprdovia v britskom parlamente a na ministerstve financií prídu o svoje džoby.
V dnešných časoch nám, EÚ a aj USA dala neviditeľná ruka slobodného trhu facku po tvári. Ekonómia nie je impresionizmus a tak ekonomiku treba nakresliť čo najstarostlivejšie na graf a potom vyjadriť modelom, sústavou rovníc. Byť ekonómom nie je jednoduché, aký je jeho údel? Keď politici hlásajú, že ceny sa samé doplňujú a idú správnym smerom tak mi to znie ako slová kúzelníka, že „habraka“ ceny stúpnu a „dabraka“ ceny klesnú. Nie je to tak. V ceste k náprave stoja monopoly a globalizmus. Predovšetkým by sa mali vyrovnať investície s úsporami, ale to si politici nevedia ekonometricky odvodiť. Do dnešného dedičstva spôsobu fungovania ekonomiky musia ekonómovia vniesť presnosť a poriadok, lebo ich ekonomika stratila.
Aj dôvera vo finančné riadenie hospodárstva sa stratila. Ekonomika dnes nie je vybavená automatickými prístrojmi, či nástrojmi, ktoré majú zmierňovať výkyvy hospodárskych cyklov.
Séria dôsledkov sa reprodukuje sama sebou
A tak sa stalo, že sa nemôžeme spoliehať na múdrosť politikov a preto málo ekonómov spáva kľudne a iste vieme, presvedčili sme sa, že séria dôsledkov sa reprodukuje sama sebou.
Treba si iste zamyslieť na stanoviskami strážcov pokladne, ktorí ako liek nám ponúkajú a požadujú trpezlivosť, a sľubujú nám rekonvalescenciu v dlhšej perspektíve. No, ale načo máme potom vládu? V dlhodobej perspektíve budeme všetci po smrti. Prečo nepredvídali rast cien energií, vojnu na Ukrajine, rast nezamestnanosti, či zlú štruktúru poľnohospodárskej výroby SR?
Dnes vládni ekonómovia nevedia, čo pôsobí proti poklesom a proti zrýchľovaniu inflácie. Sľuboval iba jednočíselnú a už je dvojciferná. Ale kde zastane jej rast? Nemáme úrad pre poistenie inflácie proti jej rastu. Nielen jej, ale aj nezamestnanosti. Prišla k nám ďalšia automobilka. Budeme jesť blatníky? Vidíme čo je kriku okolo ukrajinskej pšenice? Alebo celý rad investícií je robený pod vplyvom „animálnych pudov“, či na podnet zahraničia?
Nezabezpečujeme optimálne využitie našich zdrojov, pôdy, práce a kapitálu. Špekulatívny podnikatelia idú ľahko vpred. Byť ekonómom nie je jednoduché, aký je jeho údel?
Záver
Verím, že čitateľ zistil, že byť ekonómom nie je jednoduché, ba aj aký je jeho údel. Ak sa nerešpektujú národohospodárske vedy, politici sú schopní uvrhnúť ekonomiku do zmätkov, až priepasti.
Astronómovia sa môžu pochváliť celkom slušným počtom správnych predpovedí návratov Heleyovej kométy. Zato ekonómovia v posledných 30 rokoch môžu predložiť dlhý zoznam chybných predpovedí a rozhodnutí.
Politici nie sú schopní vtesnať fungovanie ekonomiky do súčasných metód modelovania skutočnosti, čiže najnovších poznatkov ekonómie. Byť národohospodárom, zvlášť makroekonómom nie je ľahké.
Všetci ekonómovia už dlho (Keynes) varujú, že vlády musia vždy čeliť politickým tlakom, ktoré ich nútia do krokov, ktoré môžu hospodárstvo zruinovať.
Dobrá hospodárska politika zďaleka nemusí byť aj politikou populárnou, o ktorú sa opierajú politici. Prax musí prijať občas aj obtiažnu, náročnú argumentáciu ekonómov. Politici tvrdia, že sa musíme vyrovnať s neistotou.
Prameň: https://slovenskeslovo.sk/ekonomika/2645-byt-ekonomom-nie-je-jednoduche-aky-je-jeho-udel
Ekonóm musí dokázať usmerňovať ekonomiku, zabezpečiť jej optimálne fungovanie. Iste to nerieši „Matovičov balíček“. Veď vidíme akú zvadu narobil v koalícii.
Fiskálna politika sa nevyťahuje z krištáľovej gule. Fiskálne politika musí byť systematická a systémová. Kryštálové gule sa používali na veštenie. Každý poriadny čarodej ich používal aj na predpovedanie budúcnosti. Všetci mali pred ňou obrovský rešpekt, pretože nevedeli, čo sa v nej deje. Prečo minister nepredvídal balíček pri schvaľovaní ŠR v roku 2021?
Aj pri tvorbe našej fiskálnej politiky nevie nikto čo sa deje, hovorí o tom vývoj od 1989. Hlbšie to osvetlí aj mail, ktorý som dostal 7/7/2022. Michael Laitman píše:
„Cieľom ekonómie je predvídať, čo sa môže stať, a rovnako dôležité je, ako sa na to pripraviť. Je jasné, že existujú nepredvídateľné udalosti. Skutoční odborníci by však mali do svojich modelov zahrnúť aj prípravu na nepredvídateľné udalosti a radiť tým, ktorí tvoria politiku, ako sa na ne pripraviť. Takto, keď príde pokles, nezostaneme bezradní a nešťastní ako teraz“.
Na predvídanie udalostí má ekonómia nástroje, metódy a miery. Iste to nie je HDP, tak ctené politikmi a ich ekonómami. Predvídať sa môžeme iba ak zistíme, spoznáme ako funguje ekonomika, ako sa správajú bázické finančné toky a s nimi spojené sektory ekonomiky. Vďaka tomu ekonomická veda nie je bezradná.
Domnieval som sa, že v dôsledku obrovského nárastu a zdokonaleniu ekonomických poznatkov, ktorý nastal po roku 1965, máme veľký počet vzdelaných ekonómov. Možno prichádzajúce generácie preceňujú svoje poznatky. Problém, ktorý vidím je v tom, že politici si to neuvedomujú, alebo svoje poznatky príliš vysoko hodnotia.
Teda pokrok ekonomickej vedy a schopnosť aplikovať ju v praxi zaostáva
Mimoriadne veľký pokrok zaznamenala tá oblasť ekonómie, ktorá študuje správanie sa ekonomiky, a to v konkrétnej číselnej podobe. Robí to systém národných účtov. Politici, nemajúc čas na náročné pochopenie SNÚ a plne sa spoliehajú na nič nehovoriace HDP.
SNÚ sa dnes môže oprieť o priam revolúciu v oblasti počítačových technológií, ktoré dovoľujú ekonómom spracovávať obrovské množstvá dát a zároveň konštruovať náročné a to multisektorové ekonometrické modely ekonomiky ako celku. Modely výrazne zlepšili prognózy, predpovede a analýzu a to do takej miery, ktorá nebola známa do roku 1950.
Ekonómia je doslova empirickou vedou. Zároveň je dôležité, aby ekonómovia mali príležitosť aplikovať ekonomické poznatky v hospodárskej politike. Dnes o tom pochybujem. Bol by so rád, keby sa vedecká tvorba ekonomickej politiky stala nevyhnutnou. To musí niekto garantovať; myslím si že predovšetkým minister financií.
Dnes ozaj potrebujeme číselné vyjadrenie ako funguje ekonomika, ktoré poskytuje práve systém národného účtovníctva.
Iste každý čitateľ vie, že v ekonomike ako celku je obrovské množstvo transakcií a tak potrebujeme metódu, ktorá túto dennú množinu dát logicky usporiada, lebo vláda potrebuje efektívny nástroj na riadenie ekonomiky.
Eurostat vypracoval systém národného účtovníctva, ktorý je zložitý a využíva nejasné pojmy. Metodika ich žiada zostavovať štvrťročne, nerobíme to. V tejto úvahe uvediem taký, ktorý je pomerne komplexný a založený na 4 sektoroch ekonomiky: podniky, domácností, vláda, zahraničie a plus účet úspor a investícií. ŠÚ SR by ich mal konštruovať. V systéme chcem zdôrazniť vzájomnú závislosť sektorov práve cez finančné toky, čo urobím tak, že za tokom napíšem číslo účtu a položku, kde má protistranu.
Účet sektoru podnikov sa nachádza sa v tabuľke 1. Text položiek je úsporný, lebo v každom účte uvádzam aj súvislosti tokov v zátvorkách, aby si to čitateľ overil. Napríklad položka mzdy na účte 1 má v stĺpci kód (2.10), čo indikuje, že sa mzdy vyskytujú na účte 2 ako položka 10. Práve tieto väzby sú podstatou SNÚ a tu ich uvádzam.
Takýto systém vláda musí publikovať, nie iba balíček. Čitateľ sa môže popozerať po všetkých účtoch.
Tabulky v pôvodnom článku, z technických dôvodov sa neprenieslo, tu:
fhttps://www.slovenskeslovo.sk/o-com-je-rec/2646-byt-ekonomom-nie-je-jednoduche-ii
Toto je jadro komplexnej starostlivosti o fungovanie ekonomiky. Čitateľ zistil, že na účte vlády je prebytok. My ho po roku 1989 nemáme. Ak by bol deficit, vláda musí stanoviť, aká časť sa uhradí z domácich a aká zo zahraničných zdrojov.
Z tohto vyplýva, že hlboké pochopenie interakcií tokov v ekonomike je umožnené práve uvedenou množinou SNÚ, ktorá teraz umožňuje ekonomickú analýzu.
Totiž, ako som napísal viackrát, HDP nevyčísluje ani všetky toky, ktoré čitateľ zistil v tomto systéme, a tak ani vláda ani ľudia nemajú jasnú predstavu o fungovaní ekonomiky.
Pri tvorbe štátneho rozpočtu je potrebné, aby vláda videla všetky ekonomické aktivity a tak vedela správne zasiahnuť do fungovania a rozvoja ekonomiky. Vidí všetky toky medzi sektormi. Inak vláda iba ignoruje jadro ekonomiky a nevidí explicitne všetky transakcie, ktoré sú dôležité pri riadení a ekonomickej analýze, mimoriadne pri projekciách, prognózach. Hlboký vhľad do tejto sústavy dát pomáha vláde nezostať bezradný. Môžeme prepočítať aj vplyv tzv. rodinného balíčka za 1,2 miliardy z dielne, ako teraz píšu novinári, ministra financií Igora Matoviča. Byť ekonómom nie je jednoduché.
EK žiada konštruovať SNÚ, iba ich nevyužíva na zasahovanie do ekonomík.
Záver
Ekonomické choroby vplývajú na každého občana, ako to vidíme teraz s cenami energií. Práve preto má každý občan nárok, aby mu vláda jednoznačne ukázala ako ona hospodári, ako usmerňuje ekonomiku, ako zlepšuje jej fungovanie, napr. aj v oblasti dodnes nevyriešenej sociálnej starostlivosti. To nevidieť z hodnoty HDP. Aj zato, že sú uvedené iba v tlači. Občania majú právo požadovať, aby minister financií pri nástupe do funkcie tak jasne, ako som ukázal v úvahe „narysoval“ , svoju predstavu, aký bude prehľad a finančných tokoch, a to až v podobe platobnej bilancie, pretože vidíme aké dary dávame na Ukrajinu a občan o tom nemá prehľad. Ide aj o jeho peniaze.
Uvedený systém účtov dokumentuje, že vláda nedáva zúčtovanie občanom v podobe, ktoré už dávno definovala ekonomická veda. Ba dostala za ňu aj dve Nobelove ceny. Bez účtovníctva máme klapky na očiach. EK pasívne vysedáva.
Nemôžem nezakončiť citátom z mailu:
„Kto kontroluje dodávky potravín, kontroluje populáciu. Kto kontroluje energie, môže kontrolovať celé kontinenty. Kto kontroluje peniaze, môže kontrolovať svet (Henry Kissinger, 1973). Kissinger asi dostal výstrahu od židovského kongresu? Značne zľavil z ostrých formulácií prednesených na virtuálnom Davose 2022. Veď, reči sa vedú a chlebom sa človek živí“.
Čarovnú Florenciu preslávil rod Medici a spisovateľ Dante Alighieri. Kto preslávi Slovensko?
Prof. J. Husár
Bratislava 12/7/2022
Poznámka redaktora: A my už nekontrolujeme na Slovensku okrem daní takmer nič!
Najnovšie komentáre