(posledné hlásenie pred ukončením premávky)

Publikované 4.októbra 2022

Pred 33 rokmi v roku 1989 v novembri naša vtedy československá spoločnosť s bláznivým nadšením naskakovala skoro za jazdy do vlaku, ktorý šiel v protismere k dovtedajšiemu smeru. Nič nevyzeralo byť lepšie, ako ten smer do ktorého sme naskakovali. Ani sme nezbadali, že ako ľahko sa nám do toho vlaku naskakuje. Pretože on vlastne spomaľoval. A spomaľoval vlastne celých tých 33 rokov. Dnes v októbri 2022, keď už česká spoločnosť na jednej koľaji a slovenská na druhej, pomaly zastavujú, vieme, kam sme došli…krásne vymaľované budúce zajtrajšky, v podobe nádhernej stanice do neba, sa pred nami rozplývajú. Náš vlak do tej stanice nedôjde. Už nezastavuje. Stojí…

Cesta pred nami končí!…

Nebude potravín. Niet čistej a vlastnej zeme. Niet plynu. Niet nafty. Míňajú sa energie, skončia raz elektrárne, stúpa inflácia a ceny letia hore…nič z toho by nevadilo, ak by to všetko tu okolo bolo naše. Výroba v našom vlastníctve. Banky, čiže peniaze v štátnom vlastníctve. Distribúcia, teda sklady, obchody a preprava v našom vlastníctve. Hm. V našom „vlastníctve“ sú už len miliardové štátne a verejné dlhy. Na Slovensku v počte aspoň piatich štátnych rozpočtov za sebou, v miliardách Eur, v Čechách ani človek neodhadne, v stovkách miliárd korún českých.

Došli sme. Nik nezatiahol „ručnú brzdu“ aj keď mnohí liberálni ekonómovia stále zdôrazňovali „nejaké to brzdy“. Alebo aj nejaké tie „stropy“. Už nie je treba.

Môžeme zostať vo vlaku a prizerať sa, ako okolo nás „frčia“ vlaky iných spoločností, krajín, štátov. Môžeme vystúpiť z vlaku…

Čo spravíme, národy slovenský a český? Blíži sa tridsiatetretie výročie od chvíle, keď sme si povedali „už je to tady, už bude líp!“

A : je lepšie? Kam sme došli?….

A čo nás vlastne čaká v tomto vlaku? Bude zima…bude hlad…bude veľa utečencov…bude horúca vojna…už sa to začalo – už je to tu…

(národohospodárska úvaha, čísla sú tentoraz zbytočné…)

%d blogerom sa páči toto: