Hlavný je môj komentár, nech mi pán profesor Jan Keller,český sociolog, odpustí. Jeho stať Důchodci sobě ma inšpirovala k úvahe, kto že vlastne zapríčinil našu súčasnú katastrofu a kto je obeťou. A áno, sme to my sami – dnešní dôchodcovia. Trpké a pravdivé. A je na nás, či sa vzbúrime (nemáme už čo stratiť, sme ako tí „proletári“ ktorých hľadajú a stále nenachádzajú v 21.storočí komunisti),alebo si naše vymreté generácie história zapamätá ako „česko-slovenská sociálna tragédia 21.storočia“. Profesor Keller mi veľmi pomohol pochopiť súčasnú tragickú situáciu slovenského a českého ľudu, od pochodu cez demokraciu a kapitalizmus až temer k trestnej výprave voči generáciám žijúcim ešte za socializmu, ktorí sa dobrovoľne dali zbedačiť, možno aj oklamaní a zvedení, ale ešte to navyše to považujú za vinu minulého režimu.
Vďaka, pán profesor, ako odborník sociológ ste veľmi objektívne vysvetlil čo sa stalo a ja som rád, že môžem z tohto Vášho materiálu smečovať góly. Váš celý článok neuverejním, bude tu v linku https://casopisargument.cz/?p=49246. Peter Zajac-Vanka, ročník 1955, dňa 23.marca 2023
Motto: Vymierame, sme zbedačení, končíme takmer v nedôstojnej životnej situácii generácií, ktorým ešte patrilo národné hospodárstvo Československa. Boli sme svojprávni vlastníci štátu a ekonomiky a teraz sme vyvlastnení. Totálne.
To nie je nárek, to je konštatovanie faktu – situácia v 21.storočí. Rok 2023 nás presviedča (Peter Zajac-Vanka)
Keller bez cenzury: Jan Keller píše o tom, jak „revoluce pravdy a lásky“ s odloženou splatností požírá své děti…
Prameň: „Důchodci sobě“ od Kellera bez cenzury: Jan Keller píše o tom, jak revoluce pravdy a lásky s odloženou splatností požírá své děti… https://casopisargument.cz/?p=49246
Sme príslušníci tých generácií, ktoré namiesto vykročenia vpred a hore, zrútili sa strminou dolu a postrácali vo svojej naivite všetko.( koment: Peter Zajac-Vanka)
cit.J.Keller: „ Hlavním hybatelem všech transformačních změn byla generace tehdejších třicátníků a čtyřicátníků, kteří byli na vrcholu svých produktivních sil.
Ti, kdo měli počátkem devadesátých let kolem pětatřiceti roků, blíží se teď sedmdesátce. Tehdejší čtyřicátníci budou brzy slavit osmdesáté narozeniny. Dohromady tvoří zdaleka nejpočetnější část dnešních starobních důchodců.“
„ Hlavním hybatelem všech transformačních změn byla generace tehdejších třicátníků a čtyřicátníků, kteří byli na vrcholu svých produktivních sil.
Ti, kdo měli počátkem devadesátých let kolem pětatřiceti roků, blíží se teď sedmdesátce. Tehdejší čtyřicátníci budou brzy slavit osmdesáté narozeniny. Dohromady tvoří zdaleka nejpočetnější část dnešních starobních důchodců.“
Takže preto „národ sám sebe“
Vnímajme to ako vývoj a proces úpadku v priebehu celých desaťročí, v rokoch po 1989 sme ešte my generácie robili ramená a tasali sme sa pyšne, že to vieme lepšie ako budovatelia socializmu, ale rok po roku státisíce z nás strácali a dodnes strácajú – nielen na hodnote dôchodku a kvalite života, ale aj na dôstojnosti. Výnimky z toho úpadku sa príliš nahlas nepropagujú – tí sú si vedomí, že svoju lepšiu životnú úroveň, alebo bohatstvo a postavenie nikdy nezískali svojou poctivou prácou…(PZV)
CIT. J.Keller:„Právě těmto seniorům tým Petra Fialy (česká vláda 2023) vyčítá, že si žijí na úkor budoucnosti. Jako nezvratný důkaz svého tvrzení vláda uvádí, že průměrný důchod dnes činí již závratných 50 % průměrné mzdy. Jinými slovy: generace, která v naší zemi vybudovala nejúčinnější ekonomický systém všech dob, má tu drzost, že pobírá důchody ve výši, která je vůči průměrné mzdě ve stejném poměru, jako tomu bylo v poslední fázi byrokratického socialismu …“
Takže: Platí to rovnako i na dôchodcov na Slovensku: Žijeme si vraj na úkor budúcnosti.
PZV: Nuž ale toto tvrdenie po prvý raz použili disidenti ešte v novembri 1989 a platilo to vraj na celé povojnové generácie. Väčšiu demagógiu už nemohli vymyslieť a zrejme to ani nemali z vlastnej hlavy. A dnes si to drzo opakujú ekonómovia a politici, ktorí sú vo vládach, v tých vládach, ktoré nás za tridsať rokov, Česko i Slovensko, dokázali zadĺžiť až po uši, dlh nedokážeme splatiť ani keď tri-štyri roky budeme do jediného centa splácať celú sumu štátneho rozpočtu na bežný rok… A tie vlády sú pritom v situácii, že žijú na dlh, od Eurofondov až po Plán obnovy, nič alebo máločo pritom dokážu vyprodukovať, pretože ich predchodcovia sa zbavili vlastníctva nad ekonomickými zdrojmi spoločnosti, nad výrobným , obchodným i bankovým potenciálom krajiny.
Ak sa tak obávajú, že priemerný dôchodok je dnes „závratných“ päťdesiat percent priemernej mzdy, tak nech to porovnajú číselne s dôchodkami v krajinách Európskej Únie, kam predsa patríme už 19 rokov !!! My sme v tomto porovnaní neuveriteľní ŽOBRÁCI! …No a tú poslednú vetu v citácii už ani nemienim komentovať: stačí zameniť slovo „drzosť“ za slovo „zásluhovosť“: lebo veď áno, socialistická spoločnosť si bola vedomá zásluh tých, čo už nepracujú a preto im poskytovala nielen cez finančné vyplácanie dôchodkov také pôžitky, ktoré sú dnes už iba snom, neuskutočniteľným snom dnešných generácií dôchodcov. Socialistická spoločnosť veľmi dobre vedela, kto sa postaral o prosperitu hospodárstva a mala z čoho financovať potreby dôchodcov, keďže bola vlastníkom produkčných ekonomických zdrojov spoločnosti a nerobilo jej problém zohľadniť tieto potreby (áno, aj zdravotnícke, liečebné, rekreačné, vzdelávacie) v štátnom rozpočte ČSSR.
Cit. J.Keller: “ Vládou avizovaný zoufalý nedostatek peněz na výplatu důchodů je jen zvlášť viditelnou součástí bažiny finančních problémů, ve které se vláda poněkud dezorientovaně brodí. S výjimkou strmě rostoucích výdajů na zbraně a zbrojení nejsou peníze téměř na nic.“
Komentár PZV: Je to rovnaké v ČR i v SR, lenže na Slovensku sa „zvolebnieva“.Slovensko je navyše pod tlakom svojich „sponzorov“, ktorí chcú, aby Slovensko takmer ako vojnový štát financovalo svoje i ukrajinské zbrojenie, aby financovalo výhodný biznis s náhradou energií, plynu a ropy z bývalých tradičných ropovodov a plynovodov, aby prešlo nákladnou „zelenou transformáciou“, ale slovka o podpore dôchodcov v programoch strán nenájdete… potom nečudo, že medzi masou dôchodcov to vrie a dôchodcovia sa stávajú hybnou revolučnou silou tak ako kedysi proletariát.
A pritom aj ponovembrový vývoj mohol byť pre nás predsa výhodný: prečo potom trestať dôchodcov?
cit. J.Keller: „Zdravý rozum to prostě nebere. Jak víme od samotných autorů polistopadové transformace, dopadl přechod naší ekonomiky z direktivně řízené na tržní velice úspěšně. Rozsáhlá privatizace umožnila nastartovat dynamický rozvoj. Již dávno jsme se odrazili ode dna a vstoupili jsme do klubu hospodářsky nejvyspělejších zemí. V rámci Evropské unie jsme s nimi navázali ty nejvýhodnější formy spolupráce. Po tři dekády jsme mohli využívat všech výhod globalizované ekonomiky. Otevřeli jsme zemi úspěšným investorům, kteří nás naučili hospodařit a od základu zmodernizovali výrobní kapacity. Kvůli tomu k nám přece z Evropy i ze zámoří přišli. Bankovnictví jsme předali do rukou těch nejrenomovanějších zahraničních bankovních firem. Velkoobchod jsme svěřili nejzkušenějším obchodním řetězcům. Liberalizovali jsme distribuci energie podle nejsofistikovanějších burzovních modelů.
Plně se zdařila též politická transformace. Jsme obklopeni pouze spřátelenými zeměmi, s nimiž rozvíjíme ty nejlepší vztahy. Na poli diplomatickém i vojenském vyvíjíme nejužší možnou spolupráci s našimi spojenci. V čele státu máme nejdemokratičtější politické strany polistopadové historie. Volby vyhrávají ti nejschopnější z nás.“
Komentár PZV: Skúsim si nemyslieť, že to mohol myslieť prof.Keller vážne. A ako ho poznám, písal to ironicky, ale budem vychádzať z faktu citátu. Ano, toto všetko sme očakávali od transformácie ekonomiky na trhovú a od integrácie ČR i SR do štruktúr globálnej ekonomiky a do Európskej Únie. Pokašľalo sa to v tom zlome, keď prešlo vlastníctvo produkčných síl oboch krajín do rúk cudzieho kapitálu a keď rozhodovanie v ekonomických a sociálnych otázkach sa plne podriadilo Európskej Únii – až vtedy sme si uvedomili /a to zas často iba tie generácie občanov už do dôchodku spadajúcich/, že to všetko je nevýhodné pre nás, pre ľudí tu žijúcich. Ale to už bolo neskoro.
Cit prof.J.Keller: “ Síly minulosti už nemají oporu na žádné politické úrovni. Naše země je mimořádně vysoce ceněna v Evropské unii a své postavení si ještě vylepšila po čas svého předsednictví. Víme to z oficiálních, tedy ze zaručeně pravdomluvných zdrojů. Přes to všechno a přes mnohé další úspěchy se Česko nebývalým způsobem zadlužuje, deficit státního rozpočtu roste rekordním tempem. Na nic nejsou peníze. Ceny prudce rostou a některé dříve běžné věci a služby se pro mnohé stávají luxusními záležitostmi. Vláda se proto bude snažit pomocí nepopulárních, avšak zcela nezbytných opatření osekávat sociální systém. Ta samá vláda zároveň vyzývá i střední vrstvy, aby se nestyděly rozšířit dlouhou řadu žadatelů o sociální dávky.“
Komentár PZV: To isté platí i pre Slovensko. Možno o to viac, že Slovenská spoločnosť je v situácii, keď v roku 2023 vládne vláda, ktorá bola odvolaná, keď je parlament umŕtvený a ekonomická situácia sa vyvíja vysoko v neprospech chudoby a dôchodcov.
A navyše, ak sa píše, že „sily minulosti už nemajú oporu na žiadnej politickej úrovni“, tak to by mal byť alarm pre všetky ľavicové sily, že niečo pres….r…ali. Zatiaľ čo sociál-demokrati chcú len skrášľovať a poľudšťovať kapitalizmus a nedotknú sa vlastníckych pomerov, komunisti sa hľadaním proleratiátu dostali do slepej uličky a čoraz viac sa z nich stáva sekta, ktorá nepripustí nič iné iba svoje už skostnatelé poučky o revolúcii proletariátu a o úpadku buržoázie. Že im úplne ušla realita spod nôh a že svet je dnes sociálne i politicky úplne inde, to odmietajú uznať.. Takže to bolestne platí, že sily minulosti už nemajú oporu v spoločnosti. Len si to nepomýliť s národnými a vlasteneckými silami, ktoré boli donedávna (a na úrovni vládnej moci a médií sú stále) považované za „fašistické“, extrémistické, na Slovensku za „ľudácke“. Ťažkú hlavu si z toho netreba robiť, v Čechách sú tieto sily sústredené pod Stranu pro přímou demokraci moraváka japonského pôvodu Tomio Okamuru a na Slovensku sa vyrojilo mnoho politických subjektov od Kotlebovcov- Ľudovej Strany Naše Slovensko, cez Republiku, Patriotov, Vlasť, Národnú koalíciu. Ale predsa ani jedna z týchto strán v skutočnosti neorganizuje fakľové pochody ako banderovci na Ukrajine, neútočí na vlastných spoluobčanov len preto, že hovoria po rusky, teda iba z titulu inojazyčnosti, neorganizuje pochody bývalých príslušníkov SS-jednotiek ako v Lotyšsku a nestavia pomníky svojim nacistickým hrdinom ako v Estónsku. Takže, aké sily sú dnes minulosti v Čechách a na Slovensku? Komunisti to nie sú a nové politické strany prišli až teraz. Už som raz vyjadril svoj názor: v Čechách a na Slovensku sa začínajú politicky organizovať masy pod vlajkami národnej identity a vlastenectva, ktoré nechcú prísť o svoj národný štát a bojujú proti globálnemu systému i nandárodnému cudziemu kapitálu. Nuž, musia robiť prácu za ľavicu… ,
Vo svojej knihe Ekonomika po kapitalizme som narýchlo na konci knihy doplnil toto zdôraznenie v roku 2017:
Zdôraznenie autora
Novou politickou triedou v globálnej spoločnosti sa stáva obyvateľstvo jednotlivého národného štátu: Je to rýchlo sa sebaidentifikujúca masa ľudí v každej krajine, títo občania národného štátu si odrazu uvedomujú, že majú v globalizovanom svete spoločný osud a spoločný ekonomický i sociálny záujem. Je to reakcia na vznikajúce elity globálnej kozmopolitnej spoločnosti a prví na to prišli sociológovia – a po nich som tento nový jav zaradil do knihy za čerstva i ja. Zatiaľ je to jav mimo vnímania súčasných politikov a masmédií, ale bude to zrejme politická trieda, ktorá bude onedlho nositeľom postkapitalistických zmien. Píše sa o tom v Intermezze I: „Objavuje sa nová masová politická trieda – občania národného štátu“ – str.64-69 knihy
Ale stále tu chýba mocná masa – trieda dôchodcov!
Francúzske mestá horia v protestoch proti dôchodkovej reforme. Nie tak dávno tam boli masové nepokoje dôchodcov, lebo mali pocit, že majú malé dôchodky. Štrajkujú zamestnanci. Ale začudujete sa! Sú to zamestnanci zamestnaní štátom a verejnou správou, nie iba pracujúci v súkromných podnikoch. Čo to znamená?
To znamená, že politickej iniciatívy sa chopila nová „trieda“. Trieda uvedomelých občanov. Sú v nej ako dôchodcovia, tak občania, ktorí pochopili, že štát ich okráda a drží ich skrátka na úkor veľkých globálnych investorov, na úkor bánk, že sa im spod rúk snaží nová moc ukradnúť národný štát. To nie je len Paríž, to je i Londým, ba i Brusel, nemecké mestá, Berlín, ba dokonca už je to i v Izraeli a o USA nevieme nič, tu je infoblokáda. Všade sa búria „proletári dnešných čias“ – dôchodcovia, a hlavne aj zamestnanci verejnej a štátnej správy. A čo je smutné – nebúria sa študenti, inteligencia, ba ani pracujúci nadnárodných podnikov…
pozn: u nás sa ešte o dôchodcoch ako o novej triede zoskupenej podľa príjmu, spoločných sociálnych záujmov i spoločnom osude – vôbec nediskutuje!
Nie, „strieborná ekonomika“ u nás nefunguje: chýbajú k tomu „strieborní penzisti“!
Naši ekonomickí teoretici z Akadémie vied, vychvaľujúci tzv.striebornú ekonomiku, teda ekonomiku založenú na veľkolepom míňaní usporených penzií dôchodcami na Západe, sa osudovo mýlia. Pretože u nás dôchodcovia žijú doslova z ruky do úst. Nič im nezostáva, úspory už dávno minuli pre svoje deti a vnúčatá, žiadne „švajčiarske dôchodky“ sa tu neobjavili ani po zavedení súkromného II.dôchodkového piliera od roku 2004, ba naopak, nebyť štátneho I.piliera, aj tí penzisti so súkromnými účtami by bedákali, lebo z úrovne penzie od 30 do 65 eur za mesiac by sotva vyžili. Takisto ani na Západe to už nie je ono, penzijné fondy padli za obeť finančnej krízy v roku 2008 ako prvé a všade vo svete ich finanční manažéri veselo tunelovali, alebo cenné papiere fondov „vyleteli“ a aj dnes letia hore komínom. Sú samozrejme výnimky, u nás je zopár desiatok tisíc bohatých dôchodcov, ale tí nie sú bohatí z dôchodkového systému, skôr si nahonobili veľa počas aktívneho podnikateľského či politického života. A dnes sa obávajú, ako sa k nim zachovajú ich vlastní dedičia. Sú to takmer kriminálne zápletky okolo dedenia a spravovania ich majetku.
Dôkazom, ako je to zlé na Slovensku s penziami, je právna norma prijatá v roku 2022 parlamentom, že deti môžu prispievať na dôchodok svojim rodičom. Prvé príspevky budú koncom roka 2023 a už dnes je zrejmé, že pôjde o zlomky dôchodkových súm…je to žalostne málo, nuž ale štát „akože“ prijal zásadu o troch grošoch…
Záver: A tak sa zdá, že porazení z vývoja po 1989 sú súčasní dôchodcovia a stali sa z nich proletári 21.storočia!
Tá politická sila, ktorá ich „zdvihne“ do ulíc a umožní im nadšene vo voľbách za ňu hlasovať, tá tie voľby vyhrá. Ak náhodou nevznikne spontánna dôchodcovská spoločenská rebélia vedúca k silným revolučným zmenám…
Peter Zajac-Vanka, ročník 1955
Prišlo po zverejnení ako aktuálny komentár z mailov:
komentár:
Chceli by to do oči povedať ľuďom dôchodcom?
Z vládnych kruhov zaznieva, že dôchodcovia nie sú ekonomicky prínosní pre Slovensko a poslanec OĽANO Peter Kremský včera pridal ďalšie konfrontačné vyjadrenia, ktoré nikoho z dôchodcov nepotešia.
Podľa Kremského dôchodcovia bývajú v relatívne veľkých príbytkoch a to je ekonomickým nezmyslom.
Štát by ich v tom vraj vôbec nemal podporovať, vyjadril pomerne tvrdo:
„Toto má štát podporovať? Tak si povedzme.“ Kremský v takomto konaní logiku nevidí.
Určite by sa mali presťahovať, pretože ako keď jeden človek živí 6-izbový dom a kúri v ňom celom, tak to asi nie je rozumné, to je ekonomický nezmysel,“ povedal poslanec OĽANO.
A to nie je všetko, dôchodcovia by sa podľa neho mali zamýšľať nad tým, ako budú ďalej fungovať. Pri tomto všetkom Kremský podotkol, že v dejinách dôchodcovia zvládali rôzne situácie a zvládali ich aj bez štátnych dôchodkov. Majú sa teda seniori obávať o svoje dôchodky?
Skupina, ktorej vraj treba pomáhať, sú rodiny s deťmi.
Neviem, z čoho vychádzate, že dôchodcovia sú najohrozenejšou skupinou,“ vytkol redaktorovi poslanec NR SR Kremský.
Poznámka:
A takéto indivíduum sedí v parlamente a nemá hanbu poberať plat
poslanca, na ktorý sa mu z daní skladajú aj dôchodcovia!
Najnovšie komentáre