Pôvodne som si nechal priestor na autorský článok, ale potom som zistil, že „hlas ľudu = hlas boží“ a v tejto chvíli je lepšie byť kronikárom doby ako autorom, ktorému sa nemusí veriť. Veď ani ja som neveril 10.marca 2012, že horí hrad Krásna Hôrka za Rožňavou. Lebo veď časy Osmanskej ríše sú už pár storočí za nami, ktože by to zapaľoval ak nie barbarskí Osmani – a tuhomáš, v deň volieb do NR SR horela kultúrna pamiatka, horel jasným plameňom hrad, ktorý prežil feudalizmus, prvorepublikový kapitalizmus, socializmus ( pre niektorých „komunizmus“) a takmer nám zhorel za demokracie v kapitalizme 21.storočia. Bolo to neuveriteľné, ba takmer nemožné. Bola to katastrofa? Nie, bola to fraška – dvojo chlapčiat sa vraj hralo so zápalkami…takže aj dnes v máji 2023 – je to viac ako katastrofa, je to fraška! Ing.Peter Zajac-Vanka, 6.mája 2023
Devana píše blog o Slovensku 2023 : Viac ako katastrofa!
Pred pár desaťročiami, po zamatovom prevrate nás politici presviedčali, že nie je potrebné pestovať, chovať a vyrábať potraviny, že si ich jednoducho vieme priviezť a kúpiť.
Rušili sa družstvá, prestávalo sa orať a siať, likvidovali sa chovy úžitkových zvierat, zatvárali sa potravinárske závody a Slovensko sa čoraz viac prepadalo v potravinovej sebestačnosti a bezpečnosti
V začiatkoch covidovej pandémie k nám denne prichádzalo okolo sedemsto plne naložených kamiónov potravín, pred rokom to bolo už okolo osemsto.
Poľnohospodári a potravinári márne prosili vládu, aby im počas pandémie pomohla. Výsledkom je obrovské zdražovanie potravín, ktoré ešte aj dnes poverená vláda spolu s prezidentkou ignorujú a odmietajú riešiť. Preto sa náš štát ocitol v potravinovej bezpečnosti úplne na chvoste EÚ.
Je to zámer, alebo neschopnosť ponovembrových politikov a aj tejto súčasnej vlády?
F. William Engdahl vo svojej knihe Semienko skazy hneď v úvode spomenul údajný výrok H. Kissingera: „Ovládajte ropu a budete ovládať národy. Ovládajte jedlo a budete ovládať ľudí.“ A práve tieto slová vysvetľujú udalosti, ktoré sa dejú v našom štáte, v EÚ a v celom svete.
Pre náš štát je to skutočne viac ako katastrofa, pretože zásluhou ponovembrových vlád a najmä tejto poslednej, sme na prahu humanitárnej katastrofy. Množstvo ľudí sa prepadá do obrovskej chudoby, ale čo je horšie, že aj keď ľudia budú mať peniaze nebudú mať čo za ne čo kúpiť.
Už dlhšie si všímam, že regály obchodov nie sú až také preplnené ako kedysi. Mnohí ľudia nakupujú len základné potraviny, ovocie a zelenina je neúnosne drahá a chlieb a pečivo zdraželi o viac ako 100%.
Čo sa bude diať keď štáty, ktoré k nám dovážajú potraviny, ich kvôli vlastnej potravinovej bezpečnosti prestanú voziť?
Toto všetko svedčí, že novembrový prevrat, výpredaj strategických podnikov, zámerné zadlžovanie štátu a najmä ožobračovanie občanov pomocou dlhového otroctva bol dlhodobý zámer. Stali sme sa podradnou kolóniou, v ktorej ľudia a ľudský život nemajú žiadnu hodnotu. Voči EÚ a NATO a ostaným spolkom v ktorých náš štát je, máme iba povinnosti, o právach sa nedá hovoriť. Denne sme svedkami absurdít, ktoré nemajú obdobu.
O potravinách nízkej kvality, ktoré sa vyrábajú pre trhy postsocialistických štátov sa hovorí už niekoľko rokov. Dnes som v obchode pri regáloch s múkou videla nápis „múka zo slovenskej pšenice“. Škandál s dovozom kontaminovanej ukrajinskej pšenice vyvolal v ľuďoch obavy o posledné zvyšky zdravia. Mňa osobne a aj mnohých iných ľudí prekvapilo, ako je možné, že štát, ktorý je zmietaný vojnou tak, že mu musí aj chudobné Slovensko štedro humanitárne na úkor vlastných občanov pomáhať, môže v obrovských množstvách vyvážať také strategické komodity ako sú obilie, oleje a rôzne iné potraviny. Prekvapila ma aj nekonečná filantropia politikov a vlastníkov agrobiznisu, ktorí podporujú pestovanie a vývoz škodlivých potravín do tých najchudobnejších štátov a krajín sveta, vrátane Slovenska.
Oficiálne údaje hovoria o tom, že slovenská potravinová sebestačnosť je na úrovni 40% a to je pre náš štát viac ako katastrofa.
Štát, ktorý sa nedokáže postarať o základnú potravinovú bezpečnosť svojich občanov, už v skutočnosti nie je právnym štátom a hazarduje so životmi občanov.
Riešením tejto katastrofy je osloviť našich národohospodárov, ktorých ešte máme a poľnohospodárskych, lesníckych a potravinárskych odborníkov, aby spoločne vypracovali novú koncepciu potravinovej bezpečnosti štátu a vyhlásiť poľnohospodárstvo a potravinárstvo za strategické odvetvia hospodárstva štátu. Pretože to, akým potravinovým vazalom Slovensko je, svedčí fakt, že vlani nám EÚ „dovolila“ pestovať plodiny na väčšej ploche ako v minulosti. A čakať pomoc od tých, ktorí nás zámerne skolonizovali a roky ožobračujú je scestné a nezodpovedné.
Článok bol zverejnený na: Belobog.sk a čerpal som ho z blogu tejto pôvodne poetky na webstránke „Prauda“ link https://devana.blog.pravda.sk/2023/05/04/viac-ako-katastrofa/ zo 4.mája 2023
MIMORIADNE VÁŽNE: Slovensko na pokraji bankrotu? Eurokomisia šokuje!
Slovensko na pokraji bankrotu?
Posledné roky, ktoré boli poznačené pandémiou, vysokou infláciou, vojnou na Ukrajine a následne aj energetickou krízou, spôsobili ťažkú finančnú situáciu pre jednotlivcov, firmy, ale aj štát (Slovenská republika)
Vláda Slovenskej republiky si v ťažkých časoch osvojila postoj „záchrancu“. Snažila sa Slovákom pomôcť zvládnuť zložité obdobie, no pozabudla pri tom na to, aký vplyv budú mať populárne štedré opatrenia na ďalší vývoj krajiny a hlavne rozpočtu verejných financií.
Avšak, paradoxom na tom všetkom je, že vlády Igora Matoviča respektíve Eduarda Hegera po prevzatí „štátneho kormidla“ so „štátnou pokladnicou“ deklarovali, že je „špajza prázdna“. Vyzerá to však napokon tak, že klamali, keďže sa našli peniaze na rôzne bezprecedentné opatrenia.(POZN.RED.: Najmä na pomoc Ukrajine a Ukrajincov u nás)
Eurokomisa šokuje
Podľa najnovších dát, ktoré zverejnila Európska komisia v apríli 2023, je stav verejných financií na Slovensku najhorší zo všetkých členských štátov Európskej únie a Slovensko je tak najviac ohrozené bankrotom. Uviedol portál Kryptomagazin.
zdroj: link https://ereport.sk/slovensko-na-pokraji-bankrotu/ písal Lukáš Krupa 6.05.223
horí a vysychá to naše Slovensko ako hrad Krásna Hôrka, keď už to vedia aj v Európskej komisii, len my nie
Bol v Bratislave na nábreží Park kultúry a oddychu, dnes už nemáme ani kultúru, ani oddych – nemáme tam nič!
Svoju nedeľnú prechádzku po nábreží som ukončil pri ďalšom moste cez Dunaj – pri moste Lanfranconi, cez ktorý prechádza diaľnica do Petržalky.
Apropo 1: Park kultúry a oddychu v Bratislave /PKO/ bolo známe a ľuďmi hojne navštevované kultúrne, spoločenské, výstavné a oddychové zariadenie nachádzajúce sa na nábreží Dunaja v mestskej časti Staré Mesto. Konali sa tu pravidelne veľké podujatia : výstavy, veľtrhy, plesy, filmové premiéry, slávnosti, zjazdy aj známa Bratislavská líra. PKO sa začalo budovať v roku 1951 a bolo otvorené v roku 1954. V roku 1955 sa v novopostavenom PKO v Bratislave konalo slávnostné zhromaždenie na počesť všetkých jeho budovateľov. PKO sa stalo najobľúbenejším miestom na relax pre všetkých Bratislavčanov a návštevnosť areálu rýchlo narastala. Bola tu architektonický dobré zvládnutá vstupná hala, veľká sála pre konanie hromadných podujatí a malá sála na komornejšie, menšie podujatia. Hrali a spievali tu aj mnohí svetoznámi umelci. Nebola to len stavba propagujúca komunistickú moc, ale slúžila taktiež aj pre zábavu a oddych nás obyčajných ľudí. Je veľmi, veľmi smutné, že sme dopustili bratislavské PKO zbúrať !
Teraz nemáme nič !!
Apropo 2: Budovy legendárneho bratislavského PKO začal developer búrať 29.12.2015. V decembri 2022 uplynulo odvtedy už 7 rokov. Tak ako to tam teraz vyzerá nezapríčinilo Rusko ani ruské bomby. Za túto skazu si môžeme my sami, lebo sme to dopustili ! Dnes je na tomto mieste „kultúrna“ diera, za ktorú nesie niekto plnú zodpovednosť. Podobne skončil aj dom kultúry Istropolis a ďalšie podobné zariadenia po celom Slovensku !
Čo k tomu povedať na záver ?!
P.S. Blížia sa voľby a začala sa predvolebná kampaň. Budú nám sľubovať všetci modré z neba, po zvolení však mnohí z nich na svoje veľké sľuby rýchlo zabudnú. Voľme si preto takých kandidátov, ktorí budú naše Slovensko reprezentovať, ďalej budovať, zveľaďovať a skrášľovať a nie znevažovať, búrať a devastovať !
prameň: https://koing.blog.pravda.sk/2023/05/05/park-kultury-a-oddychu-pko/ 6.05.2023
„Podľa mňa je Slovensko v kríze chudoby, korupcie a nekompetentného riadenia štátu.“
Nie, nie, to nekonštatujem ja, ale to je zo zdroja https://popelka.blog.pravda.sk/2023/05/06/vazeny-pan-heger-robite-si-z-nas-srandu/ popelka bloguje na Pravde 6.05.2023
…a sú tu stovky ďalších odoziev a článkov o tom, ako zúfalo je na tom Slovenská republika … a to sa už nepíše iba na opozičných či „konšpiratívnych“ médiách, vidíte predsa – oficiálny mainstreamový denník „PRAUDA“ a iní… a hegerov prejav po zasadaní Národnej Rady SR nebol ani parlamentom prijatý a predseda parlamentu ho vykázal „mimo budovy“ viesť tlačovku…ale prezidentka SR si išla spokojne na korunováciu do Británie…
Takže si to zhrňme:
Na Slovensku je ZLE!
zlo pochádza z dlhodobého NERIADENIA spoločnosti a hospodárstva Slovenskej republiky, ktoré vrcholí nevhodnými aktivitami v decembri 2022 odvolanej ale ešte atále škodiacej vlády SR, rozkladom Národnej Rady SR, kde sa zrazu objavujú už nielen „nezávislí“! poslanci, ale aj nikým nevolení členovia ešte sotva vzniklých politických strán ako Demokrati a to aj vo vláde činiacej chaos a zmätok.
A stav bezvládia a „tureckého bašovania“ (tak sa vtedy volali Osmani v Uhorsku) trvá a trvá…
Dodatočný komentár kronikára Petra Zajaca-Vanku:
Keď som sa ešte za života profesora histórie dr.Matúša Kučeru ho pýtal, ako Slovensko vlastne prežilo tú „osmanskú hrôzu“ v stredoveku, odpovedal: vlastne veľmi dobre. Po poučení z tatárskych nájazdov v 1240 feudálni páni a panovník dal zbudovať na hraniciach a vnútri Slovenska celú sieť nedobytných hradov, kam sa uchyľovalo aj slovenské obyvateľstvo počas vojnového stavu. Po dobytí Uhorska Osmanskou ríšou a podriadení si Uhorského kráľovstva tzv. Budínskym pašalíkom sa Slovensko a jeho územie stalo prakticky jedinou slobodnou časťou Uhorska, kde boli aj korunovácie panovníkov v korunovačnom meste Bratislava a sieť hradov s vojskom, tzv.kapitanáty, ktoré zabezpečovali hranice na úrovni dnešných slovenských južných hraníc. Hospodárstvu sa darilo, aj keď na juhu a východe od slovenského územia zúrila krvavá vojna Osmanov proti Uhrom a Rzecpospolite Poľskej. S výnimkou hradu Fiľakovo, ktorý podľahol zrade, sa Slovensko ubránilo… nuž ale to by dnes muselo mať Slovensko také „kapitanáty“ a hlavne múdrych a rozhľadených vládcov – čo nemá…preto je dnešná situácia nielen katastrofou, ale viac – je fraškou, ktorú nám dejiny neodpustia.
spísal a skomentoval kronikár doby Ing.Peter Zajac-Vanka, Bratislava, 6.mája 2023
Najnovšie komentáre