Všetko najlepšie pán profesor Jaroslav Husár! Môžeme pripojiť k želaniu zdravia a pohody azda už len to želanie, aby ste mohli na vlastné oči sledovať v ďalšom živote tie pozitívne a radostné zmeny v ekonomike Slovenska v ďalšom období, ktoré azda prídu po roku 2023.
„Profesor Ing. Jaroslav Husár, CSc. – „doyen“ slovenskej ekonomickej vedy“
z článku – uverejnené na portáli www.reminiscencie-súčasnosť.sk
Profesor Jaroslav Husár sa narodil 31.mája roku 1936 na Malom Peseku, chodil do ľudovej školy v Nevericiach(1942), navštevoval Meštiansku školu v Želiezovciach a Vyššiu hospodársku školu v Nitre. Svoju diplomovú prácu vypracoval v praxi, v Závodoch S.M.Kirova (ZSMK) Tlmače , kde po jej obhajobe na VŠE Bratislava začal aj pracovať v strojno-výpočtovom stredisku, ktoré malo počítače Aritma. Už ste sa dozvedeli o jeho plodnom živote, dnes na dôchodku žije v Bratislave.
je absolventom Vysokej školy ekonomickej (dnes: Ekonomickej univerzity) v Bratislave, kde absolvoval aj doktorandské štúdium. Po jeho skončení študoval postgraduálne na Ústave ekonomického výskumu v Juhoslávii, pod patronátom Úradu technickej pomoci OSN, kde získal diplom magistra z Ľubľanskej univerzity. Na Ženevskej univerzite absolvoval kurzy ekonometrie a makroekonómie. Jaroslav Husár dosiahol medzinárodné uznanie. Počas svojej kariéry absolvoval študijné pobyty na Univerzite Neapol, Univerzite v Halle. Má za sebou prednáškové pobyty na Univerzite v Coventry, Univerzite v Halifaxe, BEA Washington, St. Mary´s University Halifax, Coventry University. Bol expertom Medzinárodnej organizácie práce (ILO) v kancelárii OSN v Addis Abebe v Etiópii.
Pracoval v podniku Západoslovenské energetické závody Tlmače (vtedy ZSMK 1960 – 1962), na VŠE Bratislava (1962 – 1968), v Európskej hospodárskej komisii v Ženeve (1968-1970), v Stredisku OSN pre životné prostredie, Bratislava, (1971-1974), vo Výskumnom ústave závlahového hospodárstva Bratislava (1974 – 1990) a na Ekonomickej univerzite v Bratislave(1990 -2010).
Po roku 1989 sa vrátil na Ekonomickú univerzitu kde získal pedagogické hodnosti docenta a profesora.
Jaroslav Husár je autorom niekoľkých desiatok vedeckých monografií, učebníc a skrípt. Okrem iného je autorom, alebo spoluautorom mnohých vedeckých štúdií. Je jedným z najskúsenejších ekonómov, ktorý sa celý život zaoberal modelovaním ekonomických procesov na Slovensku, ale aj na medzinárodnej úrovni. Vytvoril ich pre reálnu prax.
O zmysle ekonomiky Jaroslav Husár napísal: „Tí, čo z dreva vyrobia stradivárky, či barle pre invalidov, zvyšujú hodnotu týchto zdrojov a spoločnosť obohacujú. Od „neviditeľnej ruky“ si zasluhujú dvojitý aplauz. Toto by sme mali vrátiť novodobému fungovaniu ekonomiky, ktorú dnes devastujú tí čo si u nás prisvojujú Donovaly, či odkladajú peniaze v peňažných rajoch.“
Slovenský ekonóm tvrdí, že obdobný vedecký prístup, ktorý nám ponúkli slovenskí ekonómovia z rokov 1960-70 na riešenie ekonomických problémov, musia ponúknuť aj dnešní ekonómovia na riešenie problémov nadštátneho celku nazývaného Európska únia.
z prameňa Združenia slovenskej inteligencie, https://www.zsi.sk/author/jaroslavhusar/ 2020
Z množstva kníh a statí profesora Jaroslava Husára aspoň výpočet niekoľkých:
- Makroekonómia
- Aplikovaná makroekonómia
- Kvantitatívne metódy a informatika
- Aplikovaná ekonometria
· * Input-output analýza a systém národných účtov
- Strategické plánovanie (vyd. Európska vzdelávacia agentúra) – J.Husár a kol.
- Modelovanie ekonomických procesov
- Alternatívne prístupy k riešeniu problémov ekonomiky
- Modelovanie investičných procesov,
- Päť rokov Slovenskej republiky
- Globalizácia spoločenských procesov vo svete a rozvok slovenskej ekonomiky
- Rozumieme makroekonómii
- Aj ekonómia je veda (2018)
Keďže sa aktívne pripojil ku kritike hospodárskej politiky vlád Slovenskej republiky po svojom odchode do dôchodku, stal sa zrazu oficiálnej slovenskej verejnosti „neznámy“, ba až utajovaný. O jeho jubileách a dielach sa v masmédiách nedozviete. Našťastie odborná verejnosť si váži tohto „doyena“ slovenskej ekonomickej vedy a každý článok, ktorý profesor zverejní, je rozširovaný a čítaný, napriek ignorovaniu zo strany oficiálnych médií a vládnych činiteľov či poslancov NR SR. To ku škode slovenskej spoločnosti.
Niekoľko ukážok jeho odborných pripomienok, ktoré považujú dnešné kruhy za kritiku:
„Predseda vlády a minister financií by mali dôkladne, hlboko a dokonale pochopiť rovnicu rovnováhy a na jej báze usmerňovať a riadiť ekonomiku“
„HDP je jediné číslo!“
„Ešte v roku 1988 európske vlády vytvorili Delorsov výbor. Ten mal preskúmať problém vzniku ekonomickej a monetárnej únie. Mal spracovať program jej implementácie. Delorsov výbor vypracoval a predložil Maastrichtské kritéria. Žiaľ, nie na báze vedy. Kritériá mali 5 bodov a boli založené na nejasnom ukazovateli hrubého domáceho produktu (HDP), už aj zato, že HDP je v peňažných jednotkách.
Hoc ekonomická veda ponúka odborné riešenie konštrukcie ukazovateľov, EÚ ju nevyužila.
Jednou z hlavných úloh dneška je zvýšiť opodstatnenosť ekonomických rozhodnutí. A priamo z tejto potreby plynú tiež rastúce požiadavky na ekonomické informácie – na sústavu ukazovateľov, na ich hodnovernosť, včasnosť a podrobnosť. HDP je jediné číslo! To priam vyžaduje vybudovať, na základe hlbokých poznatkov ekonomickej vedy, menovite teórie indexov a ukazovateľov, celý systém informácií. Predovšetkým je treba zjednoznačniť aký obsah vkladáme do pojmov, teda menovite aj do HDP. Ten ako vieme je základom Maastrichtských kritérií.“
„Séria dôsledkov sa reprodukuje sama sebou“
„A tak sa stalo, že sa nemôžeme spoliehať na múdrosť politikov a preto málo ekonómov spáva kľudne a iste vieme, presvedčili sme sa, že séria dôsledkov sa reprodukuje sama sebou.“
Systém národných účtov ( na čo je profesor J.Husár hrdý)
Profesor J.Husár ponúkol svoj originálny a zo sveta zdokonalený nástroj na pochopenie a riadenie ekonomiky na úrovni štátu: Systém národných účtov (SNÚ) Píše: „v SNÚ vidieť poriadok ekonomického sveta. SNÚ je najpodrobnejším usporiadaným systémom finančných tokov ekonomiky. Je spoločným empirickým základom ekonomických vied. Po dôkladnom rozbore položiek účtov a ich nadväzností, vzťahov, čitateľ získa výpovedný obraz o finančných tokoch, ktoré vytvárajú hrubý domáci produkt(HDP). Tu zreteľne vidíme výrobu, akumuláciu a distribúciu outputu (výstupu) ekonomiky, meranú HDP.“ (str.18, Aj ekonómia je veda). K tomu poznamenám, že profesor J.Husár sa obrátil na každú vládu SR, aby sa systémom národných účtov zaoberala. Bezvýsledne. Pritom Systém národných účtov je kľúčom k pochopeniu, prečo môže HDP krajiny rásť a pritom sa ľudia v danej krajine majú zle a ekonomika má problémy.
Profesor Ing.J.Husár zároveň píše o svojom pôsobení v Juhoslávii:
„V rokoch 1963 až 1965 som postgraduálne študoval na škole, ktorú založil Úradu technickej pomoci OSN v Belehrade. Učili ma tam velikáni – J. Tinbergen, Simon Kuznets, J. Johnson, B. Ivanovič, či B. Horvat. Na naše vedecké semináre prof. B. Horvat zabezpečoval účasť významných osobností ekonomického života“
Tak píše i o tom, že zažil zmenu: socializmus v Juhoslávii:
„Realizovaná hodnota produkcie sa v prvom momente rozpadá na dve zložky, a má tento tvar:
h = mnv + p
Nakoľko je v socialistickom podniku pracovný kolektív súčasne výrobca, správca a prvý prisvojovateľ realizovaného príjmu, tento príjem sa nedelí na mzdu a nadhodnotu, ale predstavuje jednotný celok. Realizovaný príjem podniku sa z hľadiska rozšírenej reprodukcie účelovo delí na fond osobnej spotreby a fond akumulácie.
Alebo matematicky vyjadrené:
h = mnv + fs + fa
Bez ohľadu na rôznosť funkcií, ktoré má fond akumulácie a fond osobnej spotreby z hľadiska reprodukcie v podniku, ich zdroj je jediný (oba pochádzajú z realizovaného príjmu) a oba slúžia rovnakému účelu, t. j. umožňujú stále plnšie uspokojovanie potrieb (bežných a budúcich) bezprostredných výrobcov a spotrebiteľov. Toto je akési statočné hľadanie racionálneho výkladu fungovania ekonomiky.“
Kniha Aj ekonómia je veda
Píše o tom aj vo svojom ostatnom diele, v knihe Aj ekonómia je veda ( vyd.Letra Edu,Bratislava,2018). Túto knihu vydal vo veku 82 rokov, teda o veku, keď mnohí ľudia už netvoria a neprinášajú pre spoločnosť nič. Pán profesor je naopak, činný a produktívny ak ako starešina slovenskej ekonomickej vedy.Slávnostná promócia knihy profesora Jaroslava Husára Aj ekonómia je veda, sa uskutočnila dňa 26.júna 2018 v priestoroch Univerzitnej knižnice UK v Bratislave a je tam aj prehľad knihy a odborný výklad profesora Husára s kultúrnymi vsuvkami jeho priateľa, majstra Olda Hlaváčka – link na youtobe
Kniha je bohatá nielen na vysvetľovanie vzorcov a súvsťažností v ekonómii, ale je plná aj vhľadov do ekonómie, ako bola ekonómia historicky vytváraná, je tu opísaných množstvo autorov ekonomických diel, ale je tu aj mnoho autobiografických poznámok autora, jeho názory a spomienky na roky účinkovania v oblasti ekonómie a ekonomiky. V knihe kladie veľa znepokojujúcich otázok, týkajúcich sa prevažne Slovenska v globalizácii, je tu veľa reflexií o tom, čo je dobré a pokrokové a kam sa niektoré deje zvrhávajú.
Veľmi ma inšpiroval pohľad na problematiku národného hospodárstva krajiny. Profesor J.Husár píše: „Pojem ekonomiky, hospodárstva, postupne vykryštalizovali diela ekonómov nielen z Čiech a Slovenska. Profesor Karel Engliš v roku 1937 vo svojom diele Soustava národního hospodářství ho definuje takto: Každý samostatný účelový súbor, v ktorom sa odohráva starostlivosť ľudí o udržanie a zlepšenie života, je hospodárstvo (ako jednotka)“. J.Husár: „A ak je tento účelový súbor ohraničený štátnou hranicou, hovoríme o národnom hospodárstve. Tento komplex však pozostáva z prvkov, z podsystémov, napríklad odvetví, a samozrejme z podnikov, vlády a domácností. Povahu týchto rôznych prvkov môžeme študovať, alebo inak, poznať štruktúru a dynamiku týchto hospodárskych jednotiek – a to je primárnou úlohou ekonómie, hospodárskej vedy…“ ( str.108, Aj ekonómia je veda).
Moja poznámka: Týmto citátom profesor ekonómie Jaroslav Husár vyvracia a pobíja tých stúpencov globálnej ekonomiky a podriadenosti ku komisiám Európskej Únie, ktorí tvrdia, že tzv. národné hospodárstvo, to je muzeálny pojem, anachronizmus, ktorý nemá opodstatnenie v 21.storočí v ére globalizácie. Práve nutnosť mať národné hospodárstvo a vedieť ho riadiť sa ukazuje podstatnou pre prežitie kríz, od finančných cez pandemické až po vojnu a energetické krízy, ktoré sa rozvíjajú po roku 2020. A základný diagram tokov ekonomiky z knihy Aj ekonómia je veda (str.114,obr.4.2.Kolobeh tokov v ekonomike), pomohol aj mne pri analýze a konštrukcii budúcnosti Slovenska. Pretože aj v roku 2023 my máme ešte národné hranice, vlastný daňový a dôchodkový systém a tvoríme ich teda v rámci tokov národného hospodárstva republiky. (Autorstvo tejto poznámky nech ide na vrub PZV).
S pánom profesorom Jaroslavom Husárom som sa zoznámil v roku 2017, uskutočnili sme mnoho audiorelácií v internetovom rádiu Slobodný vysielač B.Bystrica v reláciách Klub národohospodárov Slovenska, Ekonomická demokracia a Ekonomické rozhovory. Písal články do webstránky Slovenské slovo, , z ktorých mnohé vyšli aj na webstránke Spolku národohospodárov Slovenska v rokoch 2018-2022.
Veľmi ma inšpiroval svojim vedeckým prístupom k hospodárstvu a zorientoval v problematike národného hospodárstva. Až pod jeho vedením som pochopil, ako je dôležité podložiť ekonomické filozofické vývody a teórie ekonomicko-matematickými výpočtami (ekonometriou), odvodiť vzorce pre dokazovanie fungovania ekonomiky a správne vyhodnocovať ukazovatele a kritériá v ekonómii pre reálnu ekonomiku. A máme ešte pred sebou aj spoločnú prácu: už sme to začali a kovidové obdobie nás prerušilo: „Položiť“ tri princípy ( celospoločenské vlastníctvo štátu, kolektívne vlastníctvo; ďalej princíp spravodlivhoé rozdeľovania výsledkov hospodárenia a spoločensky žiaduce rozdeľovanie investícií do ekonomiky republiky a nakoniec princíp vzájomne výhodného obchodu, „férový trh“), ako aj víziu Slovenska do ekonometrických modelov tak, aby bolo možné aj na číslach ukázať „tadiaľ a takto“. Teším sa ešte na dlhú spoluprácu.
s úctou žiak Ing. Peter Zajac-Vanka
Najnovšie komentáre