Teda tak nehoráznu kravinu, akej sa dopustila nevolená dočasná a nakoniec aj bez dôvery „ne-fungujúca vláda 130 dní“, to nikto nečakal: Vraj „peniaze nerastú na stromoch!“

Ilustračný záber povedzme ukazuje, že „rastú na stromoch!“ – je to z ilustrácie článku na webe Reminiscencie-súčasnosť.sk a v II.časti pripojíme ešte jeden nepríjemný dôkaz pre týchto tvorcov tejto demagógie. Ing.Peter Zajac-Vanka, 25.6.2023

na úvod začneme od konca: z diskusného príspevku pod článkom profesora J.Husára citujme:

„Nie je to úmyselné, že reagujem vždy „posledný“. Práce v záhrade mám vyše hlavy a na internet mi zostáva v týchto dňoch iba minimum času. Radšej „hľadám peniaze na stromoch“ – to je užitočnejšie. A teraz k článku: Plne sa stotožňujem s tým čo napísal pán J.Janošovský – niet čo dodať, iba ak stručnú politickú repliku: Odorova vláda mala byť vládou odborníkov, štýl akým bolo PVV napísané však „odborníkov“ usvedčuje z extrémnej politickej angažovanosti a odbornej plytkosti. „Peniaze nerastú na strome je odveký volebný slogan ten najneľudskejšej čriedy kapitalistov, pri ohlupovaní voličov. Pri svojej tuposti si ani neuvedomujú, ako veľmi sa mýlia. Váženému p. Profesoroví a nám všetkým, ktorým záleží na osude nášho národa želám, aby sme sa takých „odborníkov“, ktorí ostatné PVV napísali, v septembrových voľbách do NR SR raz a navždy zbavili.“

No a teraz samotný odborný článok profesora ekonómie Jaroslava Husára, ktorý je reakciou na finančnú kapitolu Programového vyhlásenia vlády, ktoré neprešlo. Je dostatočne odborný a bol vraj poslaný aj dočasnému nezvolenému a neschválenému „premiérovi stotridsiatich dní“:

Písané 21.júna 2023 , vyšlo na https://www.reminiscencie-sucasnost.sk/co-sme-mali-cakat/ 22.06.2023: cit.

Profesor Jaroslav Husár: Čo sme mali čakať?

Na internete som si prečítal hodnotenie Programového vyhlásenia vlády (PVV). Mňa zaujal nadpis: „Peniaze nerastú na stromoch. Zdravé verejné financie sú jedinou zodpovednou cestou voči súčasným aj budúcim generáciám.“ Tak všeobecný ako je nadpis, tak je všeobecný aj text pod ním. O problémoch píšem v mojej knihe Aplikovaná makroekonómia.

V mojej úvahe, ktorá je náročnejšia, sa dnes čitateľ dozvie o determinantoch ponuky peňazí.

Ponuka peňazí má tento tvar: M = CU + D, kde M je masa peňazí, CU je obeživo a D sú vklady. Pochopiteľne, že správanie podnikov, domácností a bánk ovplyvňuje ponuku peňazí. Dopyt verejnosti po obežive ovplyvňuje CU a jej dopyt po vkladoch ovplyvňuje D. Úloha bánk vyplýva zo zodpovednosti za vklady, ktoré sú vlastne dlhmi bánk, ktoré dĺžia svojim klientom. Zároveň ich však môžu využívať na poskytovanie úverov podnikom a domácnostiam.

Pozrime si hlbšie čo sú determinanty ponuky peňazí a čo je tzv. monetárna báza. Čitateľ to zistí ak sa začíta ďalej. Národná banka Slovenska (NBS) môže robiť pomerne presnú kontrolu monetárnej bázy. Monetárnou bázou rozumieme  obeživo (papierové peniaze a mince) plus celkové rezervy bankového systému(R). vklady bánk v NBS. Má takýto vzorec H = CU + R. Verejnosť totiž drží iba časť obeživa. Významnú časť obeživa majú banky v podobe rezerv.

 Pre určenie masy peňazí (M) je dôležitý tzv. multiplikátor. Ponuka peňazí (M) a monetárna báza(H) sú v takomto vzťahu

M = mm x H

Premenná mm je peňažný multiplikátor, ktorý hovorí, ako sa zmení ponuka peňazí ak je daná monetárna báza. Teda multiplikátor hovorí, koľko násobok monetárnej bázy sa transformuje na ponuku peňazí. Jedno euro monetárnej bázy má za následok viac ak eurovú zmenu ponuky peňazí.

Aby tomu lepšie rozumel čitateľ, musím sa obrátiť k matematike. Predovšetkým musím uviesť základnú rovnicu , ktorá dáva do rovnovážneho vzťahu ponuku peňazí a dopyt po peniazoch, ktorý sa vlastne rovná súčtu vkladov a obeživa a ten je

M = D + CU

Multiplikátor peňazí však zahŕňa aj iné faktory a teda vplýva na ponuku peňazí ako monetárnu bázu. Totiž rozhodnutia veriteľov (vkladajú svoje peniaze) o tom či budú fyzicky držať obeživo a vklady, je jeden z faktorov, ktorý vplýva na multiplikátor. Druhým je požiadavka centrálnej banky na tzv. povinné minimálne rezervy. Banky však môžu mať aj záujem o vyššie rezerv a tak si stanovia tzv. potrebu prebytočných rezerv, budú ich držať či nie. Aj tie ovplyvňujú ponuku peňazí.

Preto musíme obohatiť naše poznatky o už uvedené formulácie. Predpokladajme, že obeživo (CU) a prebytočné

rezervy (RR) rastú proporcionálne s vkladmi (D). Tieto podiely (CU/D) a (ER/D) nech budú konštantné. Rezervy bánk rozčleníme na dve skupiny R = RR + ER, súčet povinných minimálnych rezerv (čitateľ iste počul tento pojem) a prebytočných rezerv. Čitateľovi ešte musím uviesť jeden vzťah a to, že veľkosť RR, veľkosť požadovaných rezerv sa rovná súčinu koeficienta požadovaných rezerv rD a veľkosti vkladov D, teda

RR = rD x  D

Po dosadení do rovnice R dostaneme

R = (rD x  D) + ER

Dôležitým faktom je, že koeficient požadovaných rezerv stanovuje centrálne banka, u nás NBS a je vždy menší ako 1. Teraz už môžeme definovať monetárnu bázu komplexnejšie a bude

H = R + CU = (rD x  D) + ER + CU

Táto rovnica stanovuje veľkosť monetárnej bázy, ktorá je nutná, aby zabezpečila existujúcu veľkosť vkladov, obeživa a prebytočných rezerv.

Viem, že výklad je pre čitateľa náročnejší, ale bol nutný, aby si uvedomil aká závažná je úloha centrálnej banky a vlády.

Ďalší podrobnejší výklad čitateľ záujemca nájde v mojej spomenutej knihe. Potrebujeme odvodiť komplexnejší vzťah pre monetárnu bázu, ktorý v knihe uvádzam a má tento tvar:

Aby som doterajšie úvahy lepšie čitateľovi priblížil, uvediem tieto konkrétne hodnoty veličín:

Hospodárstvo má tieto makroekonomické premenné (knihu som písal, keď sme mali koruny):

                                                                                                    rD = koeficient povinných minimálnych rezerv = 0,10

                                                                                                   CU = obeživo (peniaze v obehu) = 200 mld. Sk

                                                                                                   D   = vklady = 400 mld. Sk

                                                                                                   ER  = prebytočné rezervy  = 0,4 mld. Sk

                                                                                                   M   = ponuka peňazí = 600 mld. Sk

Vypočítajme si potrebné hodnoty do mm:

Po dosadení týchto hodnôt do mm dostaneme (podľa vzťahu vyššie)

Hodnota mm 2,4958 hovorí, že pre danom koeficiente minimálnych rezerv, pri danom (CU/D) = 0,5 a pri danom (ER/D), zvýšenie monetárnej bázy o 1 Sk má za následok zvýšenie ponuky peňazí M o 2, 4958.

Úlohou NBS je preskúmať , ako sa zmení multiplikátor peňazí v dôsledku zmien premenných uvedených v modeli multiplikátora, čiže čo sa zmení ak sa jedna z premenných zmení, pričom ostatné premenné sa nezmenia. To nájde čitateľ v mojej knihe.

Profesor Karvaš vo svoje knihe má časť: Funkcie peňazí v hospodárskom živote. Hovorí o týchto funkciách:

peniaze ako prostriedok výmeny,

peniaze všeobecný platobný prostriedok,

peniaze prenášateľom kapitálu,

peniaze meradlom hodnôt

a peniaze uchovávateľom hodnôt.

O peniazoch hovorí na 70 stranách. Je to teda závažná makroekonomická problematika.

Záver

“ Tak všeobecný ako je nadpis (kapitoly), tak je všeobecný aj text pod ním. „

Po tejto úvahe už vieme, čo sme mali čakať.

Po tejto úvahe už vieme, čo sme mali čakať. Mám knihu Aj ekonómia je veda. Verím, že v tejto úvahe som aspoň čiastočne naznačil, že je vedou a aj hĺbku jej poznatkov, ktoré by mala naša hospodárska prax akceptovať, menovite vláda a NBS.

Neznalosť jej poznatkov znamená iba to, že vláda a NBS nedokážu stabilizovať fungovanie ekonomiky. Spomenutý podnadpis z PVV iba dehonestuje úlohy vlády.

Prof. J. Husár

Bratislava, 21/6/2023

Komentár zo stránky pod článkom:

Máte pravdu, pán profesor. PVV by mal byť technický dokument, aby bolo jasné, čo konkrétne chce vláda urobiť, aké má (merateľné) ciele a že vie, ako tie ciele bude dosahovať.
Napríklad aký význam má hovoriť o zásadných reformách vo financiách verejnej správy, keď tam nie je ani slovo o tom, čo a ako vlastne chcú zmeniť.
PVV, ktoré má jazyk, stavbu a obsah na nerozoznanie od volebného programu strany, je bezcenné.
Ale toto sa týka nielen tejto „vlády odborníkov“, ale aj minulých vlád a aj tej nasledujúcej.

Skúsim ešte komentár sem:

V tej kapitole o financiách ako keby vláda ignorovala práve ten peňažný multiplikátor, o ktorom hovorí profesor ekonómie J.Husár. Ako keby ani nechcela miešať sa medzi správanie sa bánk, podnikateľov, povedzme i cudzích investorov podnikajúcich na Slovensku. Aj keď má Národná banka Slovenska už len kontrolnú až evidenčnú úlohu ( už neovplyvňuje ako emisná banka výšku obeživa pre slovenské ekonomické prostredie), predsa ju nik nezbavil funkcie kontroly monetárnej báze v štáte a vládu nik nezbavil zodpovednosti za riadenie a chod ekonomiky, teda i ponuky peňazí a dopytu po peniazoch.

To, čo tu bolo v kapitole o financiách vyprodukované úradníkmi ministerstva financií a Úradu vlády, to je vyhlásenie, že sa zbavujú kontroly nad podnikateľským a bankovým správaním sa v SR a ich jedinou úlohou je manipulácia s verejnými financiami, ktoré predsa „pritekajú“ každoročne od hlavného domáceho dodávateľa peňazí – od obyvateľstva, domácností, formou daní, aj DPH, formou odvodov a cez hypotekárne, spotrebiteľské úvery a úvery podnikateľov.

Vyzerá to naozaj, že jedinou snahou tohto vyhlásenia – ergo kapitoly je, dôrazne „vystrašiť“ občanov Slovenskej republiky, že verejné peniaze – teda všetky ich peniaze čo vrátia štátu cez svoju činnosť, budú použité na splácanie štátneho, ergo verejného dlhu Slovenska. Preto ten hororový výkrik že peniaze nerastú na stromoch. Ľud ale vie, že každoročne tie peniaze na stromoch rastú – len ich necháva vláda hniť ako tie jabĺčka popri cestách:

Peniaze na stromoch rastú, pán dočasný predseda vlády, len treba vyjsť zo svojej úradovne! vlastná fotografia PZV