Pred rokom, 1.júla 2022, vyšiel článok „Slovensko, jún 2022: v kóme …—…—…—…—…“. S hrôzou a zimomriavkami na tele som zistil, že Slovensko ako keby ešte stále bolo v kóme. Isteže, dá sa aj tak existovať, aj keď v nevedomí, pri umelom spánku a nútenej výmene živín… ale preto sme si pripomenuli včera tisícstošesťdesiate výročie príchodu slovanských vierozvestcov na Veľkú Moravu, teda na miesta, v ktorých žijeme dodnes? A žijeme vôbec?
Pôvodne som sa rozhodol dať sem iba pôvodný text článku spred roka na Slovenskej Iskre. Ale myslím si, že to nestačí! Keby že jeden rok v tej kóme a potom by sme sa zobudili. Ale naša slovenská pospolitosť akoby ozaj umrela, nie že by bola v kóme! Aha, dnes sa má hovoriť slovenská spoločnosť, alebo komunita. Lebo pojem pospolitosť je vraj toxický. Lenže, všetko je toxické: Nedávno mi darovali také tie v čokoláde obalené pepermintové plátky, volá sa to „After Eight“, obľúbil som si to kedysi v Anglicku, a bolo to z Lidla, s takou milou žabičkou zelenou v krúžku na obale. Priateľ z Čiech mi pôvodne poslal mail, že aby som nejedol také pochutiny označené „žabičkou“, vraj po rozbore v laboratóriu zistili množstvo prvkov nevhodných na konzum a že sú nebezpečné pre ľudské telo. Teraz som to ignoroval a zjedol tabličky, chutili…v noci som mal poriadne vetry, brucho bolelo, ba ozvala sa i pečeň. A celý deň som bol potom malátny a nejaký roztržitý, prešlo to až o ďalších 24 hodín. Komu to mám nahlásiť? Kto to preverí, že to nebol hoax? A ako mám seba presvedčiť, keď som ostatné jedol tak ako rodina, že to nebola na vine tá „žabička“ a že After Eight zrazu nebudem ani za nič chcieť? Zdanlivo píšem od veci, ale žijeme „v tejto krajine“ kde je denný potravinový import zo zahraničia 913 ks plne naložených 18-tonových kamiónov potravín a pochutín do medzinárodných obchodných sietí a z toho sa stravuje slovenský ľud., hromadne sa zásobujúci z tých obchodných sietí. To už k veci je: zemiaky zo Śpanielska, mäso z L.Ameriky, hydina z Poľska a Ukrajiny, jablká z Francúzska, a dúfam že nie, pšenica a z nej chlieb z Ukrajinských zásob pre Afriku…no a dôverujte tu potom niečomu.
A pritom aj médiá píšu: Poľnohospodárstvo na Slovensku krváca…v Čechách vyrúbali súkromníci veľké jabloňové sady, neurodia sa slivky, náš veľký poľnohospodársky publicista J.Sedlák píše, že sa vrátila CIVILIZAČNá DOBA zberateľov plodov, všade a na všetko sú po Slovensku samozbery, prídeš, pozbieraš, zaplatíš, chodia celé rodiny…
V iných článkoch píšem, že SR, vlastne vláda Slovenskej republiky, vlečie na sebe už štátny dlh v čistom 70 miliárd Eur, to sú tak štyri štátne ročné rozpočty …a hrubé zadĺženie vrátane firiem, inštitúcií, je až 110 miliárd Eure, pričom sme sa hlúpo pri Fonde obnovy zaviazali Bruselu, vže budeme ručiť za dlh ECB a Európskej Únie vo výške 800 miliárd Eur. Budú to z nás „cucať“ aj keď budeme v kóme, o to lepšie…
Len preblesla informácia, že „sme na Slovensku v roku 2023 hospodárili o 83 percent horšie ako v roku 2022. A rýchlo to zaniklo, tuším to bola iba „lištová správa z TV TA3.
Nemáme peniaze na zdravotníctvo, na školstvo,…pediatri odišli do dôchodku a odrazu niet lekárov pre ošetrovanie detí… DETí!
Samosprávam vláda sľúbila a nepreplatila dotácie na zvýšené ceny energií a ZMOS ako organizácia starostov obcí a miest varuje…nemali by varovať – jednoducho ak nemajú peniaze, nech vypnú prúd – tak či tak to urobia elektrárne v cudzích rukách na jeseň verejnosti…
Naši politici majú iné starosti. Už 8 mesiacov odvolaná vláda a tým i nie úplne legalizovaný parlament ( neboli predčasné voľby ako bolo treba) nič neriadi a nová , volám ju „prázdninová vláda“ sa nemá ani komu spovedať, keďže Národná rada Slovenskej republiky ju neschválila, a tak si vládne…no, vraj vládne…“neriešia svoje egá“…píšu v bilboardoch pred voľbami, ale už 14 dní sa parlament a médiá nezaoberajú ničím iným, ako manželkou jedného z politikov, fackami toho politika a „lietajúcim bábätkom“…ozaj už niet iných problémov na Slovensku: a potom keď ho idú odvolať, zistia, že už sú prázdniny a poslanci sa rozutekali, nemá sa ako dosiahnuť uznášaniaschopnosť zákonodárneho zboru…a za humnami hrozí atómová vojna!
Sme naozaj v kóme:
A tu je článok z roku 2022:
prameň http://Slovensko, jún 2022: v kóme …—…—…—…—…
Peter Zajac-Vanka: Slovensko, jún 2022: v kóme …-…-…-…
My už neexistujeme. Spolku národohospodárov Slovenska sa to stalo v októbri minulého roka. Už dlho človek uvažuje, že to nechá na mladé generácie. Boli sme už starí. V júni 2022 padlo moje rozhodnutie odmlčať sa… ale neodpustím si túto úvahu a štipľavú poznámku: Slovensko sa ocitlo v kóme.
Stav v kóme je lekársky stav bezvedomia. Možno by výstižnejšie znelo: Slovensko je v stave bezvedomia. Lekársky definované – „telo“ žije, základné funkcie ako umelé dýchanie a nútený obeh živín je zabezpečovaný, ale vedomie je „vypnuté“. A takto je to teraz i so slovenskou spoločnosťou: Slovenská republika ešte formálne „ako telo“ žije, základné životné funkcie, t. j. umelý obeh financií, čerpanie zdrojov, umelé „dýchanie“ formou komunikácie, tie existujú, ale inak je to všetko hlboké bezvedomie národa, spoločnosti, politiky.
Keď ešte aj predseda najsilnejšej opozičnej strany na Slovensku hovorí o Slovensku „táto-krajina“
Z kómy sa dá zázračne prebrať. Sú známe prípady a veľa povestí o tom, že človek „prespí“ (ale vlastne nežije, iba živorí na „infúzkach“) aj dvadsať rokov. A potom sa preberie. Nakoniec, v histórii slovenskej tradície je o tom veľa vyrozprávaného, povesti o sitnianskych rytieroch, rozprávky o hľadaní živej vody. Aj kráľ Svätopluk podľa ľudu neumrel, ale sa vytratil a žije ako mních na hore Zobor. A príde, keď ho ľud povolá… Raz vytasí svoj meč.
Máme slová v národnej hymne „zastavme sa, bratia, veď sa oni stratia, Slováci ožijú“. Pretože, ako tvrdí dnes už 90-ročný, ale stále bystro mysliaci profesor histórie Matúš Kučera, slovenský národ tu bol „akoby vysiaty“ na územie Slovenska v 5. storočí po Keltoch a dokonale ovládol územie od Tatier až dolu za Dunaj, od rieky Moravy po rieku Uh. Zodmul sa počas Nitrianskeho kniežatstva kniežaťa Pribinu, kniežaťa Svätopluka a za jeho kraľovania od roku 846 a potom znova upadol v roku 907 v „nebytie“ ako štát.
Lenže ani vtedy to nebola taká politicko-spoločenská kóma, ako je dnes. Dokonca hospodársky bolo slovenské územie také cenné svojimi zdrojmi, že ak by si samo vládlo, bolo by tu to bájne hľadané Eldorádo… slovenskí šľachtici raného feudalizmu však pochopili, že keď sa chcú mať dobre, musia „vyť s vlkmi“, a tak vyli, spolupodieľali sa na tvorbe Uhorského štátu.
Hrôzostrašná situácia dnes…
Dnes už šľachticov nemáme. Tých paholkov, čo sa obohatili za posledných 32 rokov, sotva možno nejako úctivo pomenovať. Zmizla aj „kapitálotvorná vrstva“ vlastníkov, sami sme si ich vytrestali „bojom proti oligarchom“ podľa politických farieb. Ľud vie na Slovensku svoje. Čuší. Jeden milión štyristodvatisíc a sedemsto dôchodcov na Slovensku si toho už prežilo. Boja sa len jediného – že im vláda povie: od zajtra končíte. Umrite!
Mladí nemajú záujem: pre nich je to ozaj „táto-krajina“ a nemajú k nej žiadny vzťah. Nešli by ani bojovať „za vlasť“ (ani by to nevedeli, už 30 rokov sa mládež netrénuje v obrane vlasti, nevie držať v ruke zbraň a ruku na srdce, s tou kondičkou by ani nedokázala ujsť do zákopov…). Rozmohlo sa tu euroobčianstvo a je to obdobné ako v histórii poturčenci – janičiari. Čím je horšie, tým viac „národ“ vie, na koho nadávať: na komunistov, na korupčníkov, na „rusov“, ale keď aj nadáva na súčasných politikov, je to iba ventilček ako na bicyklovej „duši“…
Dnes je ekonomika na Slovensku (už dávno nie slovenská ekonomika) „na infúzkach“ a nebyť požičaných miliárd eur, ktoré nebudeme vedieť nikdy ani splatiť, už nás odpoja aj od životne dôležitých obehov a funkcií. Ale splácať „sa musí“… aj preto sme kolóniou. Hospodársky sme ňou boli donedávna, dnes sme už i politicky kolonizovaní. Napríklad „nebo“ máme „americké“, ochranu „natovskú“ a len 16 percent občanov Slovenskej republiky by išlo brániť SR so zbraňou v ruke. Veď načo, NATO má profesionálov, tí sa postarajú…
Všade okolo nás (a to sme v Európskej únii) vlády prijímajú opatrenia chrániace voličstvo pred extrémnym zdražovaním, pred vybuchnutou infláciou (kto by si pred rokom 2021 pomyslel, že euro môže mať dvojcifernú infláciu!), pred nedostatkom energií, teda ropy, plynu… len u nás nit… nit… nit…
Vravím, sme v kóme…
A preto: čo chcete od nás, národohospodárov?
Nie, nie som taký naivný, aby som sem dal diskusiu, ani nie som samovrah, aby som verejne dnes vystúpil… užite si to.
A predsa Ivan dal diskusiu:
Ak občania ČSFR neboli ochotní a schopní, postaviť sa proti devastácii štátu a toho, čo sa v ňom podarilo dosiahnuť do r. 1989 a vtedy veru bolo o čo stáť, tak dnes, okrem toho, že stále nie sú ochotní ani schopní brániť si krajinu, ani už nie je o čo stáť.
…a trochu letného humoru: sme už v kóme?
Najnovšie komentáre