Túto pripomienku je potrebné zverejniť najmä preto, lebo súčasní politici i verejnosť akosi prirýchlo „zabúdajú“ na to, že každá zmena k lepšiemu sa rodí dlho-dlho predtým a má uplatniť svoju zvrchovanosť môže Slovensko dnes iba vtedy, ak má zabezpečené hlavne materiálne a hospodárske potreby, ktorými je potrebné vyplniť ideu. Slovensko si prehajdákalo svoje hospodárske dedičstvo a žije z obrovského a narastajúceho dlhu. Dnes žijeme akosi akoby vo virtuálnej realite, kde stačí „kliknúť“ a už budeme v inej dobe. To je – detinskosť. Alebo, ako teraz pár dní pred voľbami? Stačí hodiť lístok do urny a všetko bude inak? Zaoberá sa niektorá politická strana vážne nad tým, aké by malo mať Slovensko hospodárske zázemie, aby mohlo byť samostatné a zvrchované?
Nie je to klasický článok, chcem tu ale v dostatočnej šírke zverejniť a pripomenúť všetkým na Slovensku kus práce ekonómov – národohospodárov, ktorí zostali takmer zabudnutí a po dramatických životných situáciách v tichu dožili v skromných pomeroch svoje životy – navyše, dnes ich mladé slovenské generácie vôbec nepoznajú. Preto tu bude viac prevzatého materiálu a zdrojov, než originálnych myšlienok redaktora.
Prosím, uvedomme si konečne, že Slováci na svojom území, nech boli akokoľvek bití, podrobení, zotročovaní, vždy sa vedeli pozviechať a znovu a znovu vystúpiť za svoju slobodu, svojbytnosť, ale aj hospodárske a sociálne povznesenie. Aj v dobách Avarskej invázie, aj po rozpade Veľkomoravskej ríše a po nájazdoch Tatárov, Osmanov, v 20.storočí proti fašizmu. Vždy vedeli využiť prostredie, technické zázemie bárs i protivníka, zamaskovať utajene svoje prípravy a vlastenecky udrieť ak k tomu dozrela spoločenská i medzinárodná situácia. Žiadne výhovorky typu „my nemáme“, „my nič nezmôžeme“, „nám nedajú“ akých sú dnes plné politické sklady slovenských vlád už 30 rokov. Dnes sme sa len a len vlastnou vinou ocitli v situácii hospodárskej kolónie, z ktorej ťažia globálne korporácie a cudzie spoločnosti cez domáce ich filiálky milióny ba až miliardy Eur ročne – a my s tým nič nerobíme, Nechávame sa zadlžovať, zotročovať, sme opäť ako v 2.svetovej vojne zaiahnutí do svetovládnych koalícií „za vznešené ciele“ cudzích mocností a naša nládež je mohutne odnárodňovaná svetoobčianstvom. Nedokážeme už poučiť sa z dejín?
Už 79 rokov si Slovensko pripomína najvýznamnejšie vystúpenie slovenského národa proti okupantom, kolonizátorom a uzurpátorom vtedajšej moci. A stále nie je jednotné v názore, že to pomohlo najmä Slovensku a obete predovšetkým vlastencov boli základom pre budúci rozvoj Slovenska ako takého. My národohospodári len skromne pripomíname každoročne, že bez dlhodobej práce stoviek vtedajších ľudí, národohospodárov a hlavne tých, čo sa obetovali, ktorí tvorili nezištne hospodárske zázemie pre ozbrojený boj a vojenské vystúpenie národa v Slovenskom národnom povstaní v roku 1944, by sa vlastne ťažko mohlo rozvinúť SNP do takej mohutnosti, ako sa stalo. Politici a ani verejnosť si to neuvedomujú ani ako poučenie do súčasnej koloniálnej situácie na Slovensku, čo je skutočná tragédia.
Takýto článok ako osveta je dôležitý, pretože mladé generácie si už ani len nevedia predstaviť, že by pre vlasť a v boji proti fašizmu museli opustiť svoje pohodlné „komfortné zóny“ …vtedy sa tak nepremýšľalo.
A kde sú dnešní národohospodári?
Dokázali by v súčasnosti niečo tak hrdinské ako naši národohospodári tu spomenuti v článkoch a za tých podmienok, aké im pripravil život v rokoch druhej svetovej vojny? Boli by dnešní národohospodári ochotní obetovať sa a zniesť kvôli službe svojej vlasti – Slovensku, to čo znášali naši národohospodári? Nemali by sme sa učiť od nich, národohospodárov z roku 1944?
Dodnes nedocenený podiel slovenských národohospodárov pri príprave zázemia Slovenského národného povstania v 1944
Budeme hovoriť o národohospodároch Imrichovi Karvašovi, Petrovi Zaťkovi a patrí sem i minister hospodárstva a Predseda Komitétu hospodárskych ministrov Slovenského štátu Gejza Medrický, to oni traja boli tí národohospodári, ktorí sa Slovensku obetovali…
„Imrich Karvaš a Peter Zaťko sa podieľali na prípravách ozbrojeného povstania proti Nemcom. Išlo hlavne o zabezpečenie materiálu a financií. Spočiatku boli obrysy povstania nejasné, svedčí o tom viackoľajnosť jeho príprav, pričom jedna vážna alternatíva hovorila o vzopretí sa Nemcom podľa plánu ministra národnej obrany F.Čatloša. Vývoj v auguste a septembri 1944 naznačuje, že realizovaný scenár nebol podľa predstáv ani jedného z ekonómov. I.Karvaš sa politicky neangažoval, zato P.Zaťko bol aj jedným zo signatárov Vianočnej dohody z Vianoc roku 1943. Aktívne pôsobil na povstaleckom území a zapojil sa do politického diania na sklonku vojny v Demokratickej strane. Karvaša zatklo gestapo, vynieslo nad ním trest smrti, ale nevykonalo ho. Karvaš sa po vojne vrátil zo zajatia na Slovensko.“
…Ako sa cesty troch národohospodárov v roku 1944 rozdelili, potom sa zasa stretli – už nie v jednom komitéte, ale symbolicky v povojnovom žalári. Medrický bol odsúdený v retribučných povojnových procesoch. Zaťko a Karvaš po roku 1948 v kolotoči komunistických procesov 50.rokov. “ to bolo citovanie z knihy Jozefa Hajku Nezrelá republika (Slovensko v rokoch 1939 – 1945)
Ďalej z prameňa, ktorý napísal Marek Syrný
„Majstrovstvo a predvídavosť guvernéra Slovenskej národnej banky I. Karvaša sa azda najlepšie ukazuje na jeho schopnosti uchrániť slovenské menové zlato pred jeho využitím nemeckou stranou, resp. ľudáckymi radikálmi koncom vojny. Imrich Karvaš so svojimi spolupracovníkmi rast objemu zlatého pokladu utajoval, či skôr ukrýval presunmi v bilančných položkách. Oficiálne vykazovali iba zlaté rezervy pochádzajúce z banskej ťažby, zatiaľ čo menové zlato, čerpané z devízových transakcií, utajovali v bilančnej položke pod označením rôzne aktíva.
V danom prípade však manažéri Slovenskej národnej banky utajovali hospodárske ukazovatele najmä pred najvyššími predstaviteľmi vlastnej krajiny, lebo im stále menej dôverovali.
A záverom k tomu:
… a záverom: Trojica, ktorá rozhodovala o hospodárení celého štátu, neoplývala po skončení pôsobenia v najvyšších funkciách žiadnym väčším majetkom. Namiesto toho sa napriek tvrdým povojnovým podmienkam a podlomenému zdraviu v ústraní všetci dožili vysokého veku.
Vďaka vám, naši národohospodári…vidíme, že „chlebík národohospodára“ je ťažký… – a nevďačný: je to rehoľa možno taká, ako kedysi prislúchala rytierom Templárom...
Máme tu v histórii vzory, ktoré sú následovaniahodné …a preto si ich vážime a ctíme. Aký to priepastný rozdiel od dnešných politikov a vládcov Slovenska.
Ešte tu vojna nie je, ale je za našimi východnými hranicami. A žiaľ, bláznovstvo Európy je tak veľké, že nás do takej vojny hrnie. Zato o suverenite štátu a o zvrchovanosti štátu sa nedá pochybovať – terajšie vlády dokazujú, že žiadnu nemáme. Robia sa veci, s ktorými ľud nesúhlasí, ale nevieme, čo s tým. My nemáme ani národohospodárov, ani hospodárske zázemie….
Najnovšie komentáre