schválne som vytiahol diagram toku financií a nie portrét profesora J.Husára, ilustračne je to o hospodárstve a pán profesor vie, že mu nechcem obrázkom ublížiť ( vytiahnuť ho do pozornosti …)
Áno, sme vysoko nespokojní! Už niekoľko rokov sme nepočuli jedinú hospodársku víziu pre Slovensko a ani jeden prevratný hospodársky program politickej strany, ktorý by odvrátil Slovensko od tej hroziacej katastrofy defaultu a celkového hospodárskeho-sociálneho krachu slovenskej spoločnosti. Jasné, že plné hypermarkety a „vykryštalizované“ bizniscentrá i prímestské satelity domčekov o tom nehovoria, by aj desaťtisíce turistov do exkluzívnych destinácií pre turistov zo Slovenska taký obraz nedávajú. Podstata je ale v tom, že nás nie je stotisíc (tých čo sú bohatí), ani poldruha milióna ( tých čo sa majú vraj dobre), ale je nás vyše päť miliónov občanov Slovenskej republiky a máme tu „zatratene“ nízke príjmy z ktorých platíme nehorázne svetové ceny. Pričom nemáme vďaka 110 miliardovému zadĺženiu v eurách žiadnu budúcnosť a cez našu vlasť sa momentálne preháňajú nielen cudzí investori, ktorí chcú rýchlu návratnosť svojho kapitálu, ale i utečenci – cudzinci nielen z Ukrajiny, ale i z dobrého imigračného biznisu – a naša krajina je STRATENÁ. Lebo: Sami máme málo!…len 26 miliárd na príjmoch štátneho rozpočtu pri tom 110 miliardovom zadĺžení.
Takmer som sa nevedel zastaviť v písaní, dal som sa strhnúť úvahou profesora ekonómie J.Husára, ktorú tu prinášam v plnom znení a na záver i s pár diskusnými poznámkami v komentári. Peter Zajac-Vanka, 11.septembra 2023
uverejnené na https://www.reminiscencie-sucasnost.sk/vedia-strany-co-chcu-a-co-nas-caka/ dňa 10.9.2023
Vedia strany, čo chcú a čo nás čaká?
(úvaha profesora ekonómie Jaroslava Husára)
Sledujúc diskusie v predvolebnom čase mi ozaj napadlo to, o čom hovorí nadpis. Zhrniem to do tvrdenia z internetu: „Východiskom je transformácia na nový rastový model“. Články spomínajú ako záchranu Plán obnovy a odolnosti. Tvorcovia hospodárskej politiky ho asi nechápu v pravom slova zmysle. Pred 30 rokmi sme ani nechceli (priam sme pochovali) slovo plán.
Viacerí autori hovoria o transformácii. Čo je to? To už nehovoria. Ekonomický experti strán, ako autori nie sú schopní tvoriť žiadanú realitu? Myslím ekonomickú realitu. Transformáciu treba chápať ako zmenu fungovania ekonomiky, premenu, jej pretvorenie. To je však náročné. Ak hovoríme o transformácii ekonomiky, to žiada odpovedať prinajmenšom na 3 otázky: čo vyrábať (múku, luxusné autá), ako vyrábať (orať koňmi, orať moderným traktorom) a pre koho vyrábať (pre chudobu, pre bohatých). Na to potrebujeme teóriu, lebo Keynesova platila po druhej svetovej vojne; už dnes a hlavne pre budúcnosť nie je adekvátnou, zodpovedajúcou. Zmenilo sa ekonomické prostredie, existujú nadnárodné monopoly, máme Svetové ekonomické fórum, či umelú inteligenciu. Nemáme slobodnú výmenu na trhu.
Veľmi jasne to na internete napísal RNDr. J. Huzulák, citujem:
„Ekonomická publicistika by mala sprostredkovať občanom výsledky ekonomickej vedy. Sú nejaké výsledky? Schmögnerová si veľa sľubuje od transformácie, ale tej máme až-až. Publicistika sa transformovala na propagandu, vedci z mysliteľov na sluhov oligarchie, Západ sa transformoval do akciovej spoločnosti bez hodnôt, bez morálky a zmyslu pre česť, ktorej ideou je maximalizácia zisku pre čoraz užšiu, globálne operujúcu hospodársko-politickú elitu.“
O transformácii bez jasného cieľa?!
O transformácii nestačí iba hovoriť, že bude investične náročná. Vláda musí dať odpoveď na prvú otázku – čo bude Slovensko vyrábať. Budúca vláda, čo už aj bežný občan vie, bude totiž predovšetkým konfrontovaná s najnáročnejšou úlohou, lebo musí predovšetkým krátkodobo konsolidovať verejné financie. Keďže sme 30 rokov neuvažovali o budúcnosti a naši ekonómovia a ekonómovia EÚ ani nepracovali na potrebe novej teórie, sme tam kde sme. Dnes ide o optimalizáciu kolobehu finančných tokov v zmenených podmienkach ekonomického diania nášho a EÚ, o čom píšem nižšie. Nepostačuje tvrdenie, že Slovensko zaostáva. Musí byť jasné v čom a ako.
Ekonomika sa nedá transformovať zo dňa na deň bez jasného cieľa.
Kto, ktorá strana zvládne kompetentne riadiť ekonomiku a samozrejme aj štát, keď nevie ako?
Kto, ktorá strana zvládne kompetentne riadiť ekonomiku a samozrejme aj štát, keď nevie ako? Volební analytici iba modelujú koalície, ktorá bude demokratická a ktorá nie; ktorá by nás dostala do sféry ruského vplyvu a ktorá nie; prípadne ktorá by ohrozovala ľudské práva viac a ktorá menej, alebo ktorá by bola viac a ktorá menej stabilná. Nespochybňujem, že tieto hľadiská sú dôležité.
Rozhodujúce je čo treba v ekonomike urobiť.
Pre ekonomiku je dôležité, či bude HDP mierou výkonnosti ekonomiky, a aké podstatné, základné charakteristické znaky, atribúty bude mať ekonomika. To je odpoveď na druhú otázku – ako vyrábať. HDP má takéto zložky:
Y = C + I + G + (X – M)
Aké musia byť v budúcnosti (mali urobiť experti strán) tieto ekonomické parametre, atribúty: C/Y, I/Y, G/Y, X/Y a M/Y? Vypočítané hodnoty podielov ekonometrovia používajú na komparáciu ekonomík napr. v rámci EÚ. Bude treba zmeniť finančné toky – ich veľkosť a štruktúru?
Vedecký pohľad na výkon ekonomiky, správanie sa hospodárstva ako celku, si žiada skúmať ho hlbšie. Preto by ŠÚ SR mal zverejňovať nielen veľkosť HDP, ale pre každú zložku aj samostatnú tabuľku a to pre každú zložku. V záhlaví napr. tabuľky o výdavkoch obyvateľstva na nákup tovarov a služieb (C), ktoré boli v prvom štvrťroku boli 2023 boli 22 944,1 mil. eur treba vyjadriť ich klasifikáciu. Ich členenie v tabuľke by malo mať aspoň 3 skupiny, teda 3 stĺpce: C0 výdavky na tovary dlhodobej spotreby, C1, výdavky na tovary krátkodobej spotreby a C2 výdavky na služby; poskytla by bohatšie informácie. Totiž v riadkoch by boli číselné údaje po rokoch. Povedzme, že v percentách to bolo v prvom roku 40, 40, 20, (Matovič ak predseda vlády sa pochváli, prezidentovi Francie, že ho ostrihala dcéra) a v n-tom roku nech je tá štruktúra 25, 35, 40; výdavky na služby významne vzrástli.
Čitateľ vidí jasný rozdiel v štruktúre finančných tokov. Z tohto atribútu zisťujeme, že obyvateľstvo začalo intenzívne využíva služby všetkého druhu. Pozrime si ešte spomínaný ukazovateľ investície (o ktorom všeobecne hovoria strany), ktoré v prvom štvrťroku 2023 dosiahli hodnotu 5 182,0 mil. eur. Nech ukazovateľ I má takéto členenie: budovy (I0), priemyselné investície (I1) a investície na báze počítačových technológií (I2). Percentuálne nech je štruktúra v roku jedna takáto: 40, 50 a 10. V roku n nech je 20, 30 a 50. Výrazná zmena štruktúry finančných tokov, ktoré zobrazujú, opisujú fyzickú štruktúru investícií.
Pre informovanosť občana je potrebné hlavne členenie výdavkov vlády G. Záhlavie tabuľky pre G by malo byť: výdavky centrálnej vlády so stĺpcom výdavky na obranu v členení na výdavky na spotrebu; budovy a stavby a stĺpec zariadenia. Ďalším stĺpcom by bol stĺpec výdavky vlády (G) ostatné v členení na výdavky na spotrebu, hrubé investície v členení na budovy a stavby a stĺpec zariadenia. Nasledoval by stĺpec krajské a lokálne autority v členení na budovy a stavby a stĺpec zariadenia. Občana by vláda nemusela presviedčať, koľko percent dáva na obranu. Sám by si to vypočítal. Ak si strany neuvedomia význam hlbokých poznatkov ekonómie, zdá sa ako nie nemožná aj otázka konsolidácia alebo bankrot Slovenska?
Je pravdou, že dlh Slovenska od roku 2019 vzrástol zo 48 % HDP na 57,8 % v decembri 2022 a že pozitívny rast inflácie už v tomto a nasledujúcich rokoch asi pominie. Žiaľ, financovanie nášho dlhu zdraželo predovšetkým v dôsledku zvýšenia základnej sadzby ECB. Toto iste trápi každého Slováka. Problém je aj v tom, že podľa existujúceho zákona o rozpočtovej zodpovednosti, známeho ako zákon o dlhovej brzde, ak vláda, ktorá vzíde z volieb 30. septembra 2023, síce nemusí v konsolidácii verejných financií robiť dva roky takmer nič, ale to nie je riešením. Zákon jej totiž umožňuje aplikovať 24-mesačnú výnimku z plnenia sankcií tretieho až piateho sankčného pásma dlhovej brzdy. Po jej uplynutí, podľa spomínaného zákona, bude musieť predložiť návrh vyrovnaného rozpočtu verejnej správy na rok 2026.
Pomôže to?
Vieme, že zásadné informácie o fungovaní ekonomiky dáva aj platobná bilancia, ktorá zobrazuje finančné toky vo veľkej hĺbke so zahraničím, o ktorej nehovorí ekonomický program žiadnej strany. V mojej knihe Aplikovaná makroekonómia, v časti účtovníctvo platobnej bilancie, mám jej podobu; koncentrovane vyjadrené toky platobnej bilancie (ťažko sa kopírovala):
V riadku 7 by sme teda videli všetky naše dary, napríklad aj tie, ktoré sme poskytli Ukrajine; a to jednoznačne bez dohadov a výmyslov o tom, čo sme darovali...
Záver
Keynesove ekonomické nástroje riadenia ekonomiky sa v dôsledku nadnárodných spoločností stali neefektívne pri vplyve na tie premenné, ktoré merajú rast ekonomiky, rast jej outputu. Neviem, či ekonomickí experti strán z tohto pohľadu vedia čo chcú a čo nás čaká? Nečítal som vedecky fundované riešenie na báze teórie ako sa bude transformovať naša ekonomika. Dočítal som sa iba, že táto „transformácia však bude investične náročná“. Najnáročnejšou úlohou však bude ako krátkodobo konsolidovať verejné financie. Dlhy nám rastú.
Krízy a ich neefektívne manažovanie sa odrazili na vysokých deficitoch a zvýšení dlhu štátu. No okrem týchto viac-menej externých faktorov je tu dlhodobo jeden základný. Prehlbuje sa zaostávanie konvergencie Slovenska za priemerom EÚ, hoc to minulé vlády to dobre vedeli. O ekonomike musíme mať hlboké poznatky, ktoré núka hlavne ekonometria s možnými alternatívnymi riešeniami a dobrou vyššie načrtnutou makroekonomickou databázou..
Prof. J. Husár
Bratislava, 10/9/2023
KOMENTÁRE
Myslím, že Vás chápem, pán profesor.
Ako profesor ekonómie a dlhoročný osvetár v oblasti národohospodárskych činností nás a hlavne verejnosť chcete upozorniť, ako plytké a preto v dôsledku katastroficky nebezpečné sú všetky tie slovenské predvolebné diskusie a programy politických strán oproti tej katastrofe, v ktorej sa hospodársky na Slovensku nachádzame.
Nik neprišiel s ucelenou hospodárskou víziou pre Slovensko v ďalších rokoch, každá strana si „pindá“ podľa toho, akého experta „chytila“ do kandidátky, ale žiadna nemá na to, aby v prípade vyhratých volieb položila na stôl „noty“ s hotovým konceptom hospodárstva Slovenska na prvý rok, na najbližších päť rokov, na stratégiu až „za obzor“ pre 10 a viacročné obdobie!
Citujete RNDr.Huzuláka v článku, tak ho citujem i sem:
„Publicistika sa transformovala na propagandu, vedci z mysliteľov na sluhov oligarchie, …“
ale my sme ekonómovia Slovenska a národohospodári, ktorí majú iný pohľad.
Pokúsim sa samostatne odpovedať článkom. Tu len toľko, že
– ak budeme mať vlastníctvo výroby, obchodu a bánk vo vlastných rukách, potom sa môžeme rozhodovať o tom, čo vyrábať, AKO vyrábať a PRE KOHO vyrábať.
Ohromne to zvládli naši dedovia a otcovia od 1948 po 1990. Prečo sme to nezvládli my?
A je to veľmi skreslený pohľad, čo sem i M.M. vniesol:
Účelom hry nie je čo najvyšší zisk, to sme si dali nanútiť cudzími investormi, ktorí chcú čo najrýchlejšie dostať späť vložené investície (ukazovateľ ROI) a naši naivní vládni ekonómovia, ktorí si myslia, že ak „ONI budú mať zisk, DAJÚ nám dane: ALE TO BY SME NESMELI MAŤ DOHODY O ZÁKAZE DVOJITÉHO ZDANENIA, z ktorého pre cudzieho investora jasne vyplýva, že si stiahne zisk „domov“ do materskej firme a až tam ho zdaní.
Ergo, rast môže byť na Slovensku aj dvesto miliárd eur ( ako teraz HDP), ale do štátneho rozpočtu SR natečie z toho veľmi, veľmi málo, veď si uvedomme, že celá príjmová stránka štátneho rozpočtu SR 2023 je o 26 miliardách…a kde je zvyšok?!
Ing.Peter Zajac-Vanka
*
Na tú základnú otázku ekonómie („čo vyrábať, ako vyrábať, pre koho vyrábať“) pozerám trochu kriticky. Lebo v pozadí ostáva najdôležitejšia vec – účel. Všetci ekonómovia sa v školách učia, a pod čiarou to tak chápu aj „ekonomickí experti“, že konečným zmyslom výroby je dosiahnuť čo najväčší zisk (alebo output, v rovnici pána profesora Y).
Keďže na to pozeráme z perspektívy volieb, a teda záujmov väčšiny obyvateľov, tak nominálny output Y (a už vôbec zisk korporácií) nie je bytostným záujmom voličov.
Trúfnem si tvrdiť, že záujmom väčšiny voličov je žiť s primeranou životnou úrovňou a mať výhľad na jej udržanie alebo zlepšenie.
Ekonomickí experti by sa teda mali pred voličmi sústreďovať na komponent C rovnice.
A tu je rozpor so záujmami sponzorov…
A tak ekonomickým expertom neostáva nič iné, len zahmlievať a spoliehať sa na ekonomickú nevedomosť voličov.
Marian Moravčík píše 11.09.2023 o 18:44 h
*
Vážený pán profesor,
ekonomika štátu je posledná vec o ktorú sa zaujímajú strany vstupujúce do predvolebného boja. Však tie rozhovory pred voľbami sa týkajú kadečoho len nie vízie vyriešenia hlavného problému riadenia štátu – jeho ekonomiky. Nikto zatiaľ nikto nepovedal ako zo závozu…
Ide len o korytá. Vôbec nemajú predstavu, (hlavne tí rýchlo vykvasení politici) ako by mali riadiť štát a zvládnuť ten obrovský dlh, ktorý vznikol počas covidových opatrení a rozdávania prostriedkov ochrany a obrany na náhradu ktorých sa už začíname znovu zadlžovať do budúcnosti.
Po voľbách sa ukáže, kto je čoho schopný, ale zdá sa že mnohí sú schopní všetkého…
Dušan píše 11.09.2023 o 18:22 h
…Nestrieľajte nás, sme len „klaviristi“ v tejto fraške kovbojky o voličov na Slovensku…
pár diagramov pre neinformovaných…
Najnovšie komentáre