Uvádzam článok profesora ekonómie J.Husára a podávam stručný abstrakt: Ak je „pliagou Slovenska“ silný štát…ak sa ekonómovia a „experti“ strán riadia ideológiou a emóciami namiesto faktov a prepočtov…ak sa v krízových situáciách správa vládna moc detinsky…ak o investíciách do republiky, za ktoré sa zadlžujeme, rozhodujú deti mimovládok…ak vznikli nové geopolitické reálie, ktoré my na Slovensku pyšne ignorujeme…tak nevieme a ani nemôžeme riešiť ekonomické problémy Slovenska…
toľko asi stručný odkaz úvahy profesora ekonómie Jaroslava Husára dňa 19.septembra 2023, vyšlo na webstránke – prameň https://www.reminiscencie-sucasnost.sk/ekonomicka-analyza-chyba/
no a keďže to vydávam tesne na konci dňa politických volieb na Slovensku, ešte neviem, či sa hodí veta „tak sme to predvídali, tak nám treba…“ alebo „konečne nový štart…“
Za seba redakčne poznamenám, že je zaujímavé, ako v tejto predvolebnej kampani rezonovali emócie, nenávisť ku tradičným hodnotám Slovenska, nenávisť progresívnych voličov k tým „starým“, vypichovali sa detinské požiadavky a mávalo sa európskymi hodnotami,. ktoré národu nezachutili,…
Ale takmer vôbec neboli seriózne diskusie o ekonomike Slovenska, o tom, kam sme došli za 34 rokov a kam chceme ísť v hospodárstve ďalej. Ekonomika Slovenska v politike „zmizla“! (asi nám stačia zahraniční mecenáši a nevládni ( nie bezvládni) „sponzori). Sme neokolóniou, budeme skanzenom…ale nemusíme existovať – luskne sa prstom a zmizneme z mapy sveta rovnako ako zo dňa na deň zmizol Náhorný Karabach.
Prečítajte si ďalší varovný text profesora ekonómie, škoda že politické strany sú tak „busy“…
Ekonomická analýza chýba
napísané profesorom J.Husárom na web Reminiscencie-súčasnosť 19.09.2023, medzititulky redakcia
Ak je „pliagou Slovenska“ silný štát…
Hlavne z nej mali vychádzať programy strán. Totiž, čitateľ mohol čítať na internete nadpis, že Sulík pre Pravdu povedal: „Pliagou Slovenska je silný štát, nie LGBTI. Po voľbách si viem predstaviť SaS vo vláde“. Slovo pliaga si naša žurnalistika veľmi v posledných dňoch osvojila. Z teórie štátu a práva vieme, že štát je (citujem) združenie osôb žijúcich na vymedzenej časti územia (skopíroval som). Na internete bola aj správa, že Úrad vlády má 950 pracovníkov.
Čitateľ dobre vie, že v masmédiách sa denne objavujú tvrdenia, že na Slovensku prežívame úpadok. Budú ho strany riešiť? Príčinu viacerí analytici vidia, žiaľ, v štáte. Už v minulej úvahe som poukázal na niektoré nepriaznivé ekonomické javy. Práve preto by som sa dnes zmyslel nad potrebou analýzy ekonomických javov už od roku 2007, ktorú nám ekonómovia strán neposkytli. Uvediem niekoľko faktov. EÚ spočiatku kríze v roku 2007 nevenovala pozornosť. Zmena nastala až keď francúzska banka BNP Paribas ohlásila, že viac nebude poskytovať peniaze na rizikové hypotéky z dôvodu nízkej likvidity. Investori sa začali zbavovať rizikových podielov a akciové trhy v Európe, Ázii a USA sa začali prepadať.
… ak o investíciách do republiky, za ktoré sa zadlžujeme, rozhodujú „deti“ z mimovládok…
V EÚ nedošlo k väčším ochranným opatreniam, pretože komisári boli nejednotní v otázke potreby väčšej transparentnosti trhu. Začiatkom roka 2008 EÚ zažívala najvyšší rast cien za posledných 14 rokov. Začalo hroziť, že ceny ropy sa premietnu do vyšších miezd a únia sa dostane do inflačnej špirály. ECB nechcela znížiť úrokovú mieru. Čitateľ sa iste nepamätá ani na Summit G20, na ktorom sa malo rozhodnúť o pláne globálnej finančnej reformy. Európska Komisia až 26/11/2008 rozhodla o pláne obnovy ekonomiky; dva roky od jasných príznakov recesie. Nemali poznatky o teórii inflácie a ani o Kondratievových vlnách a tak nevnímali, nechápali význam a vážnosť situácie. Plán mal mať hodnotu 200 miliárd eur a členské krajiny sa na ňom mali podieľať 1,5 percentom HDP.
To je niekoľko faktov, ktoré mali byť poučením pre vlády a ich ekonómov. Ekonómovia EÚ asi nevedeli, že Veľká hospodárska kríza bola celosvetová ekonomická kríza, ktorá začala obrovským prepadom akcií na americkej burze New York Stock Exchange a to 24. októbra 1929 a trvala až do polovice 30. rokov 20. storočia.
Nemôžem čitateľovi nepripomenúť, na čo sa už sa zabudlo, hlbšie minulé ekonomické reálie po kríze z rokov 2007-2009. Totiž pokles cien bytov v USA začal už koncom roku 2006, poskytovatelia úverov tzv. subprime lenders známy tým, že úvery poskytovali za mimoriadne vysoké úrokové miery, ohlasovali bankrot. V USA zbankrotoval Lehman and Brothers. Išlo skutočne o zmenu ekonomického prostredia, významný ekonomický fakt. Uvedomujú si to experti strán? Ide hlavne o rast nezamestnanosti, veľkú infláciu, pomalé oživenie a predovšetkým dlhy. Práve volatilita na finančných trhoch podkopávala potrebné oživenie. Výhľad na ekonomický rast po roku 2007 bol nízky a tak prišla nedôvera investovať. Bol to trend v krajinách EÚ a aj USA. Uvedomujú si politici SR, strany, čo ekonomicky sa vo svete dialo a deje? Ekonómovia by si mali uvedomiť, že je potrebné oživenie zo súčasnej krízy tak v EÚ ako aj v USA. Ba že potrebujeme novú paradigmu. Zároveň potrebujeme nový systém vládnutia, nie oligarchov.
Aj v EÚ hovoria odborné články o striezlivosti, úspornosti (austerity, pojem EÚ) teda o opatreniach, ktorými má vláda redukovať výdavky, aby redukovala verejný dlh a znížila deficit ŠR. Robí, či robila to? Vláda by si mala uvedomiť potrebu zabezpečiť stabilný a kontinuálny agregovaný dopyt. Zabezpečiť žiadúcu plnú zamestnanosť, ba hlavne opäť zabezpečiť transparentný finančný sektor a robiť potrebné investície, produktívne. Dnes ECB zhoršila predpovede pre infláciu aj ekonomický rast v eurozóne (17/9/23).Analyzovali a komparovali ekonómovia strán také veličiny ako investície, výdavky vlády, výdavky domácností, export, či import aj s väzbami medzi nimi vyjadrené rovnicou rovnováhy
(S – I) + (T – G) = (X – M)
ktorej hodnoty by vláda mala ročne zverejňovať, nielen (T – G), teda príjmy a výdaje štátneho rozpočtu (ŠR)? Vedia aké boli efekty nástrojov fiskálnej politiky na tie ekonomické veličiny, ktoré opisujú výkon ekonomiky? Nepociťujú potrebu analýzy podmienok realizácie pracovnej sily národov a národností v EÚ? Ani v jednej automobile na Slovensku nie je riaditeľom Slovák. Keďže zaostávame, ako konkrétne vláda zabezpečí vznik podmienok na vyrovnávanie?
Má občan chápať úpadok Slovenska ako paradox integrácie? Robíme nevedecké ekonomické rozhodnutia.
Čitateľ si asi nepamätá dôležitý fakt, že sa objavila myšlienka minimalizácie úlohy štátu, ktorá sa spájala s požiadavkou úplnej deregulácie finančného systému a špekuláciami na trhoch, a prejavila sa, dá sa povedať, na celom svete. To bola hlavná teoretická paradigma posledných 30 rokov. Možno inšpirovala aj R. Sulíka. Iste si čitateľ pamätá pojem bublina, či Ponziho schéma na finančných trhoch. Pre anglicky hovoriaceho čitateľ je tu dôkaz:
dielo: Bubbles and Crises by F. Allen and D. Gale – Abstract
In recent financial crises a bubble, in which asset prices rise, is followed by a collapse and widespread default. Bubbles are caused by agency relationships in the banking sector. Investors use money borrowed from banks to invest in risky assets, which are relatively attractive because investors can avoid losses in low payoff states by defaulting on the loan. This risk shifting leads investors to bid up the asset prices. Risk can originate in both the real and financial sectors. Financial fragility occurs when positive credit expansion is insufficient to prevent a crisis.
Táto paradigma sa prejavila nedostatkom, ako hovoria ekonómovia, produktívnych investícií.
…ak vznikli nové geopolitické reálie, ktoré my na Slovensku pyšne ignorujeme…
Iný dôležitý ekonomický fakt, ktorý nemôže hospodárska politika ignorovať je ten, že vo svete sa udiala aj iná veľká ekonomická zmena, vznikli nové ekonomické reálie. Okrem veľkej otvorenosti ekonomiky Slovenska, čiže veľkého vplyvu zahraničia, je tu vznik BRICS. BRICS je označenie spoločného hospodárskeho zoskupenia krajín Brazílie, Ruska, Indie, Číny a Južnej Afriky. Ako prvá toto označenie použila investičná banka Goldman Sachs v roku 2001, vtedy ešte ako BRIC. Južná Afrika pristúpila až v decembri 2010. Po tom, čo Irán a Argentína požiadali o vstup do mechanizmu BRICS, Saudská Arábia, Turecko a Egypt tiež plánujú, že sa stanú členmi BRICS. Tento trend a fakt naznačuje, že je tu ich rastúca ekonomická sila, ba aj hodnôt BRICS. Hlavne strata príťažlivosti súčasného globálneho vládnutia, ktorému dominuje Západ.
Od vypuknutia rusko-ukrajinského konfliktu sa na globálnej úrovni objavujú krízy. Pomerne veľa krajín, najmä tých na Západe, teda aj EÚ čelí priam ochromujúcej inflácii, veľkými nákladmi na energiu, hroziacej recesii a nedostatku potravín. Tu si musíme uvedomiť, na čo zabudli naši ekonómovia strán, že krajiny BRICS v súvislosti s týmito výzvami preukázali oveľa menšiu zraniteľnosť ako USA a európske krajiny. Dôvodom je vlastná ekonomická sila členov BRICS, hlavne pokiaľ ide o zdroje ropy, plynu a iných zdrojov, ba aj silnejúca spolupráca v rámci zoskupenia. To sú fakty, ktoré nemôžeme ignorovať.
Záver
Programy strán nedali trajektóriu vývoja slovenskej ekonomiky a spoločnosti. Občanovi treba ekonomické fakty formulovať tak, aby ich pochopil a rozumel im. Nemáme Akropolu, myšlienkové centrum Slovenska.
…ak sa v krízových situáciách správa vládna moc detinsky
Nečítal som žiadnu komplexnú ekonomickú analýzu ekonomiky SR od politických strán.
Ekonomická analýza mala hlboko osvetliť predovšetkým tie ekonomické problémy SR, ktoré som spomenul, a to ako sa správali ekonomické veličiny ako výdavky vlády, investície, výdavky domácností, ako sa správal export a hlavne import a platobná bilancia vo väzbe na rovnováhu ekonomiky.
…ak sa ekonómovia a „experti“ riadia ideológiou a emóciami namiesto faktov a prepočtov
Na záver nemôžem neuviesť ešte aj tieto fakty – napríklad, tvrdenie významného nemeckého ekonóma G. Felbermayra, prezidenta hlavného výskumného centra Nemecka Kiel Institute of World Economy, ktorý napísal (HN,6/6/2020), že „Nemožno dosiahnuť dva také dôležité politické ciele použitím jedného nástroja. Nedosiahnete optimálne výsledky ani pri jednom“. Významný nemecký ekonóm Th. Sarrazin, bývalý minister, napísal dielo Nemecko pácha sebevraždu, podnadpis Jak dáváme svou zemi všanc.
Ba známa ekonómka D. Moyová, pracuje vo Svetovej banke, napísala dielo Kterak Západ zabloudil 50 let ekonomického bláznovství – a neúprosná rozhodnutí, která nás čekají. A je tu aj fakt, že americký denník The New York Times (NYT) sa obrátil na Najvyšší súd Európskej únie s úsilím získať textové správy, ktoré si predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová posielala so šéfom farmaceutickej spoločnosti Pfizer Albertom Bourlom. Významné fakty.
Programy strán nedali trajektóriu vývoja slovenskej ekonomiky a spoločnosti. Občanovi treba ekonomické fakty formulovať tak, aby ich pochopil a rozumel im. Nemáme Akropolu, myšlienkové centrum Slovenska.
Prof. J. Husár
Bratislava 19/9/2023
KOMENTÁR
Tie medzititulky som si dovolil vsunúť ako redaktor a pôvodne som sa veľmi rozčúlil nad tým, ako berú niektoré politické osobnosti a strany na Slovensku pojem „štát“. Medzitým zanikol ticho a za tri dni štát Náhorný Karabach, takže všetko je dnes možné. .. zľakol som sa…
…si predstavte toto pred 10 rokmi!
Nemecko pácha sebevraždu,
Kterak Západ zabloudil 50 let ekonomického bláznovství
No a pod článok na webe som pripojil pánu profesorovi to čo píšem i sem:
Dve poznámky:
Liberalistický útok na štát: to už je úchylka: práve Sulík, ktorý spreneveril štátne peniaze v Dubaji a na cestovné svojej dcére bude tvrdiť, že štát je zlý hospodár? Áno, treba ho za spreneveru zatvoriť, pretože to on je v tej chvíli „ten štát“ a spôsobil defraudáciu, spreneveru štátnych financií.
Boj proti „silnému štátu“? Slovensko je teraz veľmi slabý štát, finančne i organizačne: A predsa plačú ako detvianski žandári všetci podnikatelia, Klub 500 a dokonca i zahraničné filiálky korporácií, že „štát Slovensko daj, pomôže, zaplať, dotuj nás!“. Úplne sa tým znemožnili.
A tá druhá poznámka:
Obaja analyzujeme rovnicu rovnováhy a podmienky, kedy sa môže Slovensko vrátiť do rovnováhy:
naučil som sa od Vás, že investície, výdavky vlády, výdavky domácností, export, či import aj s väzbami medzi nimi teda rovnicu (S – I) + (T – G) = (X – M)
nová vláda a Národná rada SR posunie na cestu k rovnováhe len a len vtedy, ak štát zainvestuje do tvorby podnikov vo vlastníctve štátu, aby mu tie prinášali ekonomické zdroje, ak podporí rozvoj podnikania tam, kde to prinesie v obciach, okresoch, mestách úžitok obyvateľstvu a nie „globáltrhom“ a ak podporí príjmy domácností a dôchodcov na tú úroveň, ktorá tak „keynesiánsky“ zdvihne – oživí domácu ekonomiku, nie zahraničie.
My tu nepotrebujeme stotisíc „sulíkov“ troviacich svoje i štátne bohatstvo v zahraničí, my potrebujeme milióny občanov Slovenska, produkujúcich príjem i troviacich svoj príjem na území Slovenska. A potom už nepotrebujeme ani Eurofondy, ani Fond obnovy a odolnosti, ktorý sa ukázal ako falošná hra progresivistov ( cyklistické rýchlodráhy namiesto investovania do poľnohospodárstva napr.)
Najnovšie komentáre