Októbrové články profesora ekonómie Jaroslava Husára sú mojim restom voči pánu profesorovi, tak ich súhrnne a informatívne aj pár vetami z nich uvádzam tu na webstránke. Pán profesor, verný svojej osvetovej práci, trpezlivo vysvetľuje a objasňuje na svojom portáli www.reminiscencie-sucasnost.sk , ako by sa mala ekonomická veda prepojiť s vládnou praxou. Nuž ale neprizvala si ho súčasná vláda konštituovaná po voľbách, ani žiadna z koaličných vládnych strán. Aspoň má voľnejšie pole vo vyjadrení a môže okrem nádeje vyjadriť aj svoju skepsu k ďalšiemu vývoju ekonomiky. Lebo zatiaľ je to tak:

Máme ekonomiku na Slovensku, nie slovenskú ekonomiku ( citoval ma…!)

Na konci už tradične trochu polemické poznámky a komentovanie od PZV. dnes 4.novembra 2023

Čo sa zmení?

prameň: https://www.reminiscencie-sucasnost.sk/co-sa-zmeni/ 18.10.2023 vybral som:

Až 140 000 Slovákov pracuje v zahraničí. Práve toto číslo dokazuje, že nemáme rovnaké podmienky realizácie sa doma ako napr. Nemci. Zmení, zníži sa v budúcnosti odchod ľudí do zahraničia za prácou? Zmeníme podmienky realizácie sa u nás doma, začneme vyrábať, produkovať produkciu, ktorá zamestná tých ľudí?

Našim najväčším problémom, ako nás hodnotí EÚ, je ekonomické zaostávanie. …((oproti tomu)) Československo bolo vyspelou ekonomikou.

Najväčším problémom Slovenska je ekonomické zaostávanie. …((oproti tomu)) Československo bolo vyspelou ekonomikou.

Analogickú symboliku by mala mať budova našej ekonomiky, nášho ekonomického systému, ktorú sme začali stavať po roku 1989. Nestalo sa; máme nezamestnanosť a dlhy. Aj budova ekonomiky musí mať predovšetkým dlhodobé riešenia. Aj ekonomickí vedci píšu o ekonomike, že musíme mať predstavu ako má fungovať, vypadať. Musíme chcieť ako má fungovať. Prof. K. Engliš, dvakrát minister financií a raz guvernér národnej banky Československa má 900 stranové dielo z roku 1937 Soustava národního hospodářství – veda o pořádku, v kterém jednotlivci a národové pečují o udržení a zlepšení života, v ktorom problém chcenia v ekonomike podrobne analyzoval, rozobral.

Záver

Čo sa zmení? V úvahe som poukázal na potrebu zmeny fungovania ekonomiky. Rozobral som pojmy ako cieľ, či úžitok, ktorý sa v národohospodárskej vede, teórii chápe ako miera schopnosti statku uspokojovať potreby daného ekonomického subjektu, človeka. Hoc veľa Slovákov pracuje v zahraničí, nie sú riaditeľmi. Ale aj my doma nemáme na ružiach ustlané. Zmenia voľby súčasný stav. Uspokoja Slováci svoje ciele a túžby? 

Ako zvládnuť aj veľké dlhy hlavne 3 posledných vlád?

Ako sme hospodárili?

prameň: https://www.reminiscencie-sucasnost.sk/ako-sme-hospodarili/  23.10.2023 …vybral som:

The Economist nás poslal na chvost Európy. „Slovensko výrazne ekonomicky zaostáva“. V ňom autor píše, pre mňa smutný fakt, že „Kým pred necelými dvoma dekádami bolo Slovensko označované zahraničnými ekonomickými médiami za stredoeurópskeho tigra, dnes sa v správach buď nezjavuje vôbec, alebo už nie medzi premiantmi, ale na konci pelotónu.„

 „Slovensko výrazne ekonomicky zaostáva“.

Slovensko, žiaľ, zaostáva takmer vo všetky piatich indikátoroch. Novinári sledovali infláciu, zadlženie, demografiu, dekarbonizáciu a pripravenosť na odstrihnutie sa od závislosti od obchodu s totalitnými krajinami. To, že Slovensko, ale aj Európu čakajú ťažké časy, naznačujú dáta Európskej komisie, ktorá predpovedá rast ekonomiky EÚ v tomto roku len o 0,8 percenta a v budúcom roku len o 1,4 percenta. Nie je to síce ešte recesia, ale jednoznačne stagnácia. Inflácia síce má klesať, ale ani v budúcom roku nedosiahne dvojpercentný cieľ Európskej centrálnej banky“.

Ako ekonóm sa musím spýtať otázku, kto to spôsobil, kto nevedel riadiť ekonomiku? Nemal by niesť zodpovednosť? Nestačí brať veľké platy.

Máme ekonomiku na Slovensku, nie slovenskú ekonomiku, ako hovorí Ing. P. Zajac-Vanka.

Záver

Autor v SME v spomenutom nadpise konštatoval, že: „Slovensko výrazne ekonomicky zaostáva“. Pre ekonóma nič prekvapivé. Neaplikovali sme hlboké poznatky ekonomických vied. Nevyriešili sme zásadný ekonomický problém, a to problém výroby, (a predovšetkým) distribúcie a akumulácie outputu v súčasnom inštitucionálnom rámci. Nespoliehajme sa na hodnotenia iných, hoc je to OECD, či The Economist. Aj my vieme ekonómiu!

Povzbudenie ekonomického ducha

prameň: https://www.reminiscencie-sucasnost.sk/povzbudenie-ekonomickeho-ducha/ 27.10.2023

Chcel by som ho v tejto úvahe povzbudiť obrátením sa k ekonomickej vede. Sledujúc všetky druhy médií a vidiac koľko zloby sa šíri aj po voľbách, zamyslel som sa nad dnešnými ekonomickými problémami. 

Ekonómia počas posledných 30 rokov trpela snáď najviac. A my s ňou. Tancujeme medzi ekonomickými črepmi. Ekonómiu nemožno filtrovať, je to systém poznatkov.

vďaka, pán profesor…

Komentár a pár polemických pripomienok

Viete, pýtate sa, čo sa zmení. Nuž, azda sa zmení to bezuzdné politické „bašovanie“ s verejnými financiami, keď sa z eurofondov, ale i z Fondu obnovy EÚ (ktorý je mimochodom pôžičkou EÚ a musí sa splatiť), politicky určujú ciele a účely financovania: raz z ministerstva životného prostredia státisíce na „sledovanie korytnačiek“ a tvorbu „medvedích brlohov“, raz priklepnutie dotácií spriazneným firmám (napríklad exministra pôdohospodárstva), raz na budovanie cyklodráh tam kde nie sú potrebné a škodia verejnosti( viď bratislavské nábrežie Dunaja, kde na Vajanského nábreží obmedzili drasticky automobilovú a hromadnú mestskú prepravu, kde jeden jediný kilometer cyklodráhy stojí pol milióna, áno 500 tisíc eur!) a konečne sa začne z týchto fondov budovať kanalizácia a čističky odpadových vôd v obciach na vidieku Slovenska. Že sa prešetrí, kam a komu putovali peniaze za celoplošné testovania proti covidu, za lotérie covidu, za propagáciu i nevyužité objednávky vakcín, koľko financií nás stála vojenská pomoc Ukrajine, koľko eur pretieklo pri pomoci ukrajinským utečencom, pri „vítaní“ a prijímaní ilegálnych migrantov, pri „kultúrnych projektoch“ progresivistických ideológií LGBT a „slobody pohlaví“ a podobných ideo-zvrhlostí, atď atď.

Áno, Tancujeme medzi ekonomickými črepmi. Pretože naše hospodárstvo na Slovensku je rozbité a zostali len črepiny. Ťažko možno dnes pozliepať z týchto ekonomických črepín ucelený hospodársky kolobeh a vertikálne línie od vývoja cez výrobu až po distribúciu čohokoľvek a ešte viac ako pred 15 rokmi platí, že my tu už nemáme slovenskú ekonomiku, ale ekonomiku na Slovenku, teda koloniálnu ekonomiku často už ani nie pod správou Európskej Únie, ale nadnárodných korporácií aj z Ázie a USA.

Otázka, kto to spôsobil, kto nevedel riadiť ekonomiku?

Konkrétne mená a funkcie máte uvedené v digitálnej forme menoslovu politických strán a vládnych funkcií za ostatné roky 2020 – 2023, ale často sa základy tohto stavu budovali od roku 1993.

Predovšetkým ale všetci podľahli eufórii „konca histórie“, keď sa ako keby definitívne presadila ideológia liberalizmu, ideológia jedine spravodlivej pravice a do toho sa vliali ideológie progresivizmu, slniečkárstva typu „poručíme národom a svetu“, gender ideológie a fanatizmus „eko-teroristov“ z gríndílu. Toto bude ťažké prekonávať . Ak niekto kedysi po 1989 kritizoval, že celá ekonomika socializmu bola podriadená komunistickej ideológii a diktátu proletariátu, tak ako to je teraz? Veď celá globálna ekonomika bola odrazu podriadená akémusi “ novému svetovému poriadku“, ktorý sa ukázal byť viac novým svetovým neporiadkom až chaosom, kde v rozpore so záujmami obyvateľstva prevládli choré ideologické opatrenia gríndílistov, vítačov imigrantov, podporovateľov vojny, rusofóbov a teraz dokonca i otvorených hlásateľov palestínskeho „holocaustu“ aký sa odohráva verejnosti na očiach.

Masmédiá úplne zošaleli, ak toto dávajú denne každú hodinu do správ a pritom broja proti komunizmu a zakazujú informovať o socializme (počkajte si o pár dní na výročie 17.novembra…)

No a z hospodárskeho hľadiska si Slovensko podkopalo schopnosť vyrábať vo vlastných investíciách či už potraviny, lieky, prostriedky základného živobytia, dopravné prostriedky (automobilky nie sú naše a onedlho to uvidíme naplno!) a hlavne – ničíme si energetické zdroje a pílime si od seba desaťročia zainvestované výrobné i distribučné zdroje elektriny (áno, novú atomovú elektráreň ak teraz začneme, dobudujeme najskôr v roku 2037!) , odpredali sme elektrárne a zničíme si prirodzené plynovody a ropovody ak s tým neprestaneme do dvoch rokov.

Čo zmôže povzbudiť ekonomického ducha?

Pán profesor správne píše: „Nevyriešili sme zásadný ekonomický problém, a to problém výroby, (a predovšetkým) distribúcie a akumulácie outputu v súčasnom inštitucionálnom rámci. „

Áno, my tu na Slovensku potrebujeme oživiť a akumulovať z vlastného hospodárskeho výstupu zdroje pre výrobu vo vlastníctve štátu či slovenských vlastníkov, takisto distribúciu (teda predaj, obchod) a mať vlastné banky. A ako píše pán profesor, teóriu k tomu máme. Chýbajú len organizátori.

Z hospodárskeho hľadiska si Slovensko podkopalo schopnosť vyrábať vo vlastných investíciách či už potraviny, lieky, prostriedky základného živobytia, dopravné prostriedky (automobilky nie sú naše a onedlho to uvidíme naplno!) a hlavne – ničíme si energetické zdroje a pílime si od seba desaťročia zainvestované výrobné i distribučné zdroje elektriny (áno, aj novú atómovú elektráreň ak teraz začneme, dobudujeme najskôr v roku 2037!) , odpredali sme elektrárne a zničíme si prirodzené plynovody a ropovody ak s tým neprestaneme do dvoch rokov.

Ing.Peter Zajac-Vanka (1955)