Odporúčanie vláde SR a ministerke hospodárstva SR D.Sakovej: Vezmite TRENS do svojich rúk, spravte z neho štátny podnik, teraz je čas, keď sa neozvali zamestnanci a nechceli zamestnaneckú samosprávu
Zamyslenie Ing.Petra Zajaca-Vanku po správe o skončení výroby a bankrote strojárskeho výrobného podniku pre výrobu obrábacích strojov a sústruhov TRENS akciová spoločnosť Trenčín…25.január 2024
Nastala veľmi smutná éra slovenskej spoločnosti a ekonomiky. Keďže už národné hospodárstvo Slovenska fakticky neexistuje, boli tu aspoň do roku 2024 ostrovčeky výrobného priemyslu, ktoré dokázali vyrábať stroje pre výrobu iných výrobných prostriedkov. Znie to zložito: ale kosu na kosenie trávy či na malú žatvu obilnín si vyrobí každý priemerný vidiečan na Slovensku, ak má v dielni kováčske náčinie. Áno, aj to je nástroj na výrobu kosy, teda toho nástroja, ktorým možno žať obilie na chlieb ( už dvadsať storočí je to tak). Ale vyrobiť stroje, ktoré budú vyrábať kombajn, stroj pre tisíckrát efektívnejšiu žatvu obilnín, to vie iba priemyselný podnik – a taký už nemá Slovensko, nielen že ho nevlastní – NEMÁ!
Antikomunisti vyčítali obdobiu rokov po 1945 až do 1989, že sme v Československom národnom hospodárstve zbytočne vyrábali všetko: teda od ťažiarstva, baní, cez hutníctvo, oceliarne, vybudovali sme širokospektrálny ťažký priemysel a ten zas vybudoval celé horizontálne i vertikálne spojenia výrobných podnikov pre výrobu výrobných prostriedkov. Áno. Československo vo svojom dvojzložkovom zmysle (Čechy a Slovensko po spriemyselnení po 1948) dokázalo vyrobiť takmer čokoľvek – až sme museli prenechávať iným krajinám často vlastné schopnosti – napríklad aby v NDR mohli vyrábať kombajny na obilie (značka Fortschrifft), ale i tak sme vyrábali traktory ZETOR, vyrábali sme v Škode Plzeň a cez ďalšie podniky ( i ZSNP M.Kirova Tlmače na Slovensku mohutné investičné celky, od elektrární ( áno, aj atómovú elektráreň!), cez strojárske závody, textilky, chemické závody, oceliarne, stavebné stroje, dokonca sme mali rozvinutý výrobný potenciál pre výrobu v spracovaní potravín (Závody vítězného Února ZVÚ Hradec Králové, ale i mlyny a kafilérie v Továrnech mlýnských stroju Pardubice, množstvo dopravných prostriedkov, ČKD Praha (električky, železničné rušne,) Tatravagónka Poprad ( to už je iba tovar, ale i tak: vagóny), ale hlavne Továrny obráběcích stroju, známe to TOS-ky, ktoré po celej republike pokrývali výrobu obrábania kovov, dreva, všetkého, z čoho na Slovensku bol najprv závod, potom podnik TOS Trenčín.
Veľmi veľa výrobných podnikov vyrábalo veľmi veľa výrobných prostriedkov.
Ale k TOS Trenčín sa ešte vrátim: Tak ako po roku 1989 vznikol Matador Púchov (prevzal si názov z bratislavského výrobného závodu Matador) a vyrábal nielen pneumatiky, ale i stroje na výrobu pneumatík ( a aj preto mal tú moc a slovo vo vláde v roku 2006 zastaviť rokovanie o investícii ďalšieho cudzieho pneuvýrobcu na Slovensko, firmu Hancook) . Matador nakoniec v roku 2007 „padol“, najprv v percentách 51:49 oproti Continentalu, dnes už máte iba Continental a Matador je iba radová značka pneu, zostal závod Matador Vrbové, ktorý azda vyrába stroje pre výrobu pneumatík ( nemám to overené)…
… Tak TOS Trenčín po roku 1990 po privatizácii bol premenovaný na TRENS a.s. Trenčín a mal to obrovské šťastie, že čerpal licenciu pôvodnej TOS na výrobu klasických sústruhov a dokázal vyvinúť rad obrábacích sústružníckych centier SBL a všetko už s pridanou hodnotou – CNC, teda čislicovo riadenými , dnes digitálnymi systémami riadenia. Exportoval svoju výrobu takmer do celého sveta, ale faktom je, že hlavným trhom boli ruskojazyčné teritóriá, teda nielen Ruská federácia, aj Ukrajina, Bielorusko, Kazachstan, mne sa podarilo exportovať aj do Tadžikistanu, Azerbajdžanu, Kirgizska,…
V ČR po rozpade zostali iné výrobné podniky, ktoré vyrábajú iné typy obrábacích strojov ( neuveriteľne veľa typových rád s rôznymi určeniami, ale žiadny z nich nevyrábal tie klasické horizontálne ako v Trense), ako Fermat, Aspa atď.
Kedysi bol TRENS ozaj mohutným strojárskym podnikom, cca šyritisíc zamestnancov, v roku 2012 som však nastúpil už do výrobného podniku, ktorý „ustúpil“ od brán pôvodného podniku dosť ďaleko, zostali mu areály výrobných hál a administratívna budova i s energocentrom “ v intraviláne“. Ešte aj na stravu sa chodí mimo závodu ( len kúsok…). Celý ten obrovský pôvodný „plac“ je dnes pokrytý rôznymi súkromnými dielničkami, fabričkami, často ruinami…ako všade na Slovensku ( viď príbeh ELBA Kremnica, areál na kopci nad mestom). Ale vlastníci TRENSu boli slovenskí, jeden čas i nejaký Hoffmann, chvíľu to patrilo pod vlastníctvo exministra Černáka, bol tam zainteresovaný i syn predsedu NBS Tkáča, naposledy tá skupinka majiteľov, ktorí sa rozhodli výrobu už neprevádzkovať a dali TRENS „dolu“…
Prečo žalieť za TRENSom? Mal licenciu! Licencia na výrobu kovoobrábacích sústruhov v sebe spája nielen technológiu, presnosť a opakovateľnosť výrobného procesu. Bola zdokonalená o tie nakupované alebo kooperované uzly ako CNC, ale i o rad strojov, ktoré dokážu skutočne efektívne obrábať už rôzne kompozity ( dobré pre kozmický priemysel a námorníctvo), aj byť integrované do automatizovaných celkov spolu s podávačmi obrobkov, odoberačmi sústružených výrobkov, zmene technológií na diaľku (online) a hlavne – okrem licencie tu bolo vždy tých 100-150 skutočných majstrov -technológov a výrobcov. Viete, ako sa cení „ručná práca“ zhotovovania náročných kovových vretien a zostavovanie ložiskových sústav pre vysokootáčavé sústruženie? Viete, ako sa dosahuje mikrónová presnosť obrábania? To všetko vás v škole nenaučia…nevedeli to donedávna ani činske sústruhy, sotva kórejské, dnes možno už ruské sústruhy. Obrábacie centrá SBL v sérii pracovali v záporožskom výrobnom podniku na výrobu leteckých motorov MotorSyč na Ukrajine, ale i v závodoch Euratom, vo veľkom ich nakupovali Turci, Egypt. atď. A z exportu mal priamo z daní z predaja veľa aj štátny rozpočet SR (čo pri automobilkách z dani z predaja nemá!).
Mali sme vtedy teda vlastnú výrobu vo vlastníctve v slovenských rukách
A to je to najpodstatnejšie: Dnes by som bol už radšej, ak by to vlastníctvo bolo štátne a ak by štátny podnik pekne odvádzal kažodoročne štátu vysoké dane z tržby z predaja a nielen odvody a dane za zamestnancov.
Vláda ani poslanci v parlamente si neuvedomujú, že štátne vlastníctvo, alebo aspoň vlastníctvo v slovenských rukách, im prináša veľký potenciál získavania finančných zdrojov do štátneho rozpočtu, do verejných financií, pretože v prípade najmä štátneho vlastníctva ZISK PO ZDANENÉ ZOSTÁVA ŠTÁTU!
A toho sa zbavujeme práve v tejto smutnej ére Slovenska.
Darmo všetci viťúzi finančných kruhov, poslanci, ministri, hľadajú zdroje pre naplnenie štátneho a verejných rozpočtov. Tu im to leží….!
A práve zaniká….
Odporúčanie vláde a ministerke hospodárstva D.Sakovej:
Vezmite TRENS do svojich rúk, spravte z neho štátny podnik, teraz je čas, keď sa neozvali zamestnanci a nechceli zamestnaneckú samosprávu
Najnovšie komentáre