FILOZOFICKÁ ÚVAHA: Sľúbil som pokračovať už menej sklamane a drasticky. Som síce národohospodár, nie filozof, táto prvá časť bude skôr filozofovanie a o histórii a tak to tu skúsme posúdiť na základe poznatkov mojich generácií (ročník 1955) a porovnania s neutešenou situáciou v roku 2024, čo sa dá robiť a že nič nie je nemožné ani po roku 2024. Úvaha Ing.Peter Zajac-Vanka, 24.05.2024
ilustračný obrázok: Dnes je „moderné“ transformovať – všetko: hospodárstva, štáty, politiku, kultúru, ba i pohlavia a možno i zvieratá. Tak si predstavte, že milý a užitočný zajac sa zmení vo výkonného a pritom priateľského tigra. Neočakávate, že bude ako tiger revať…nuž ale prečo potom označujeme hospodárstva krajín ako „tigre?“ Toto je ilustračný záber z časopisu Business Central Europe 1997. kde otázka tiež znela, či očakávame že ten hospodársky tiger bude robiť aj vrrrroum! A Slovensko sa môže tiež transformovať a my vieme ako, už máme skúsenosti.
Nič nie je nemožné: Socializmus na Slovensku v 21.storočí?
No, a prečo nie? V 20.storočí si naša slovenská pospolitosť tu na území Slovenska odskúšala takmer celú paletu možností: boli sme súčasťou c.k. feudálneho mocnárstva a ako „Félvídék“ v období tuhej maďarizácie a Bachovho absolutizmu nás absolutizmus tlačil do zániku ako národ., Stali sme sa vďaka legionárskemu vojsku Čechov a Slovákov z 1.svetovej vojny a vynikajúcim otcom-zakladateľom M.R.Štefánikovi i T.G.Masarykovi súčasťou uznaného štátu Republika Československá, kde mal možnosť slovenský národ vydýchnuť si od národnostného útlaku, aj keď v tom kapitalizme nie od chudoby, kde po Mníchovskej zrade európskych mocností v 1938 bolo Československo „krájané“ fašistickým Nemeckom, Maďarskom a Pilsudského Poľskom a Slovensko bolo prinútené buď vyhlásiť samostatný vazalský štát voči nacistickej Tretej Ríši, alebo sa stať tiež Protektorátom ako „Boehmen und Mahren“. Kde potom počas 2.svetovej vojny sa ľud dokázal zorientovať, zmobilizovaní slovenskí vojaci zbiehali do Červenej armády a ľud vzopäl sa v národno-demokratickej revolúcii Slovenského národného povstania v auguste 1944 a po oslobodení Červenou armádou bol vďačný za to, že skončil fašizmus. Kde potom po rokoch povojnového nadšeného budovania ľudovej demokracie sa počas vládnej a parlamentnej krízy vo februári 1948 začal budovať režim, ktorý zavŕšil v ústave roku 1960 vývoj ako Československá socialistická republika a vďaka dr.Gustávovi Husákovi po 1.januári 1969 mohol národ podľa federatívnej ústavy konštituovať Vládu Slovenskej socialistickej republiky s vlastnými ministerstvami ( okrem tých federálnych – národnej obrany, financií a zahraničného obchodu, hutnictva a strojárstva…) a s vlastnými územnými právomocami Slovenskej národnej rady, kde počas rokov 1948-1989 pribudlo sociálnou starostlivosťou, zdravotníctvom a prorodinnou politikou jeden milión tristotisíc občanov Slovenska. Kde sa po novembri 1989 odohrali protesty za väčšiu demokratizáciu politiky a po roku 1990 nastala asanácia socialistického štátu a zrušenie socializmu politicky i ekonomicky a ľudia mali možnosť „ochutnať“ kapitalizmus so všetkým, čo k tomu patrí – nezamestnanosť, zvyšovanie cien, privatizácia pri ktorej niektorí závratne zbohatli, všetci ostatní schudobneli, zločinnosť, mafie, ale i otvorené hranice a možnosť tárať i stvárať čokoľvek…(= veď: demokracia!) a potom prišlo 21.storočie – a to uspokojilo túžby slovenského národa?
11.októbra 2011 prednášal v Aule Ekonomickej univerzity v Bratislave americký profesor filozofie David Schweickart z Chicago Loyola University o socializme v 21.storočí…a niektorým tam vtedy spadla sánka, mnohých liberálne orientovaných chytal infarkt. A pritom profesor vôbec nehovoril o marxizme-leninizme a predstavoval novú koncepciu spoločensko-ekonomického systému – ekonomickej demokracie.
Od tej chvíle som pookrial a dávno stratenú vartu nami prehratej „tretej svetovej vojny“ vedenej voči socialistickým krajinám som sa pokúsil oživiť podľa filozofie Schweickarta s konceptom ekonomickej demokracie. Avšak, nešlo to akosi ani cez KSS, ktorá ako komunistická strana sa utopila vo vlastnom hľadaní proletariátu a vzývala ako sekta na oživenie Marxa a Lenina, nešlo to ani cez Smer SD, ba ani cez Úsvit, Vzdor, Socialistov…zostal som veľmi, veľmi osamelý…a sklamaný z toho, že ako autor dvoch kníh o modernom poňatí socializmu som neuspel ani medzi ľavičiarmi…
Dá sa dnes skonštatovať, že uspokojenie Slovenska sa nekonalo ani po prevzatí slovenského bankovníctva, priemyslu, časti poľnohospodárstva a celého obchodu cudzími zahraničnými investormi, akurát že skončili „divoké deväťdesiate roky“ ranného kapitalizmu. Slovenská republika v roku 2004 vstúpila do NATO, obrannej to vojenskej aliancie (…sme tomu uverili) a „prijali nás“ po splnení všetkých nadiktovaných podmienok, často veľmi nevýhodných pre naše hospodárstvo, do Európskej Únie. „Vrátili sme sa do Európy“, ako keby sme neboli jedni z mála, ktorí sa tu v Európe usadili ešte v 6.storočí letopočtu Krista! V roku 2009 sme odvrhli svoju vlastnú menu korunu slovenskú a prijali sme európsku svetovú menu Euro. Tak sme zistili, že sme stratili kontrolu nad hospodárstvom Slovenska i po menovej stránke. „Dovolili“ nám vytvoriť spolu s ostatnými krajinami EÚ tzv. Schengenský priestor pre cestovanie bez pasov. Prežili sme ale spolu s EÚ krízy finančné, odbytové, nedávno sme prežili globálnu pandemickú krízu, počas ktorej spočiatku EÚ nereagovala a tu musel zasahovať národný štát ( aj uzatváraním hraníc, povinnými výtermi a izoláciou ), boli smer svedkami „vítacej“ politiky Merkelovej voči nelegálnej imigrácii z Afriky a Ázie a túto nelegálnu imigráciu sme zažívali aj my len nedávno za minulej, „progresívnej a liberálnej“ vlády SR, boli sme znepokojení udalosťami v susednej Ukrajine, áno aj v roku 2014 po Kyjevskom Majdane i po Odeskom pogrome 2.mája 2014, zhrozili sme sa z vojny na Ukrajine, ale najviac z toho, ako NATO a Brusel zmenili rétoriku a skutky od hlásania mieru ku podpore vojny a priamej konfrontácii s nepriateľom, ktorého si vytvorili – s Ruskom. Pomohli sme státisícom Ukrajincom, ktorí utekali pred vojnou, s obavami sa pozeráme, ako to celé skončí…a máme nezaplatiteľnú skúsenosť:
že je ozaj všetko možné a nič nie je nemožné:
nemožná zrazu nie je ani nenávistná streľba po stupňovanej politickej a mediálnej „občianskej vojne“ do predsedu vlády Slovenskej republiky…do predsedu vlády!
Takže obráťme list:
Prečo by malo byť nemožné, ak by sme vytvorili socializmus pre Slovensko v 21.storočí?
Aha!…ale nevrátime sa k tomu socializmu roku 1948, nevrátime sa k avantgarde komunistickej strany ( okrem iného to bola masová sila jeden a pol milióna členov KSČ a státisíce odborárov v Revolučnom odborovom hnutí a státisíce členov Jednotných roľníckych družstiev, státisíce ľudí združených v Národnom fronte). Nevrátime sa teda k diktatúre proletariátu ( pretože ten zmizol, odborným slovom „bol prekarizovaný“).
Schweickart dal ten správny impulz: Hovoril o socializme, ale hovoril o ňom ako o prirodzenom vývoji, kam sa nasmeruje spoločnosť a ekonomika po kapitalizme. tu nájdete linky z 11.10.2011: Systémové alternatívy kapitalizmu – David Schweickart – prezentácia
https://www.youtube.com/watch?v=UPrmNM3vyp4 alebo ak to nepôjde, tak anglická verzia Alternative as an answer David Schweickart 11.10.2011 https://www.youtube.com/watch?v=2y-_mR7UqQM
v jeho podaní :
DEMOKRATICKÝ SOCIALIZMUS rozoznáva potrebu ekonomickej stimulácie ľudí a podnecovania ich schopností
Tri hlavné hodnoty socializmu:
I.Zmysluplná práca ( aby sa mohol človek realizovať)
II.Medzigeneračná solidarita (aj kolektívna zodpovednosť za mladých aj starých)
III.Participatívna autonómia = Samostatné spolurozhodovanie
a aj ekologická udržateľnosť.
No a k tomu pridám citát odborníka najvyššieho – dvojnásobného ministra financií vlády Republiky Československej z 1937 dr.Karla Engliša z jeho diela Národní hospodářství:
Podstata hospodársko-právneho poriadku („řádu“), to je vôľa štátu ( od slova chcieť, mať vôľu) ako zvrchovaná vôľa na štátnom území, určuje „řád“ tj. systém starostlivosti národa (=rozumej – ľudu) o udržanie a zlepšenie života.
…a my predsa viac nechceme…generácie sa vymenili, už tu nikdy nebudú nadšení komunisti vzývajúci Lenina, Marxa, Stalina, niet tu más robotníkov, roľníkov, ani pracujúcej inteligencie, sme tu my a máme vôľu a chcenie starať sa o udržanie a zlepšenie života.
Možno to ešte celý svet nepotrebuje, ale my sme veľmi malá krajina a tak to upresním:
„Národným hospodárstvom sme nazvali jednotlivý samostatný účelový súbor starostlivosti o udržanie a zlepšenie života celého národa“.
A teda ako to? Prečo socializmus?
pretože som žil v socialistickej ére, kde sme si vyrábali vlastné peniaze – a dostatočne veľa ich bolo, žili sme bez štátnych dlhov, a dokázali sme znásobovať ekonomické zdroje vlastnými silami každý rok. Aj preto som hľadal, aké systémy a aký hospodársky režim by mohol znovu viesť k tomu stavu a našiel som to v troch črtách ekonomickej demokracie.
A bez ohľadu na to, či to znie politicky alebo nie, som presvedčený, že náš slovenský (a možno i český) spôsob rozvoja ekonomiky po kapitalizme v lone kapitalizmu bude úspešný, ak sa oprie o skúsenosti z národohospodárskeho rozvoja za Československej socialistickej republiky a samozrejme som k tomu analyzoval aj možnosti v súčasnej dobe a podľa trendov v 21.storočí.
lebo:
A je načim prezentovať hospodársky systém, aby sme už teraz mali v rukách odpoveď na otázku „AKO MENIŤ TO EKONOMICKÉ PROSTREDIE UPROSTRED KAPITALIZMU?“
Prečo?
Sme príliš malou krajinou a málopočetným ľudom žijúcim tu na Slovensku, aby sme miešali svetové dejiny. Ale máme povinnosť hospodára pracovať na svojom a prežiť – dlžíme to našim pokoleniam predkov a sme povinní našu vlasť a naše hospodárstvo udržať a zveľaďovať. Našu vlasť a hospodárenie v nej obyvatelia Slovenska, slovenský ľud vždy ako štafetu znova a znova zveľaďovali napriek všetkým vojnám, porobeniam a politickým zradám, od 6.storočia n.l. sme nezabudli svoj jazyk a svoje zvyky a hospodárili sme tu. Je potrebné hospodáriť a rozvíjať národné hospodárstvo Slovenska
tak, aby sme boli šťastní, prekvitali a rozvíjali sa ďalšie storočia, a to bez ohľadu na svetové dejiny. Máme túto povinnosť voči predkom i generáciám potomkov.“
napísal Ing.Peter Zajac-Vanka, v knihe Ekonomika po kapitalizme, časť O autorovi…
…a už raz sme to v modernej histórii Slovenska dokázali ( v rámci ČSSR)
Ing.Peter Zajac-Vanka: Nič nemali, ale predsa to dokázali! (článok na webstránke NARODOHOSPODARI.sk)
https://narodohospodari.sk/2023/06/30/ing-peter-zajac-vanka-nic-nemali-ale-predsa-to-dokazali/
Najnovšie komentáre