A pritom je pitná voda a vôbec voda najcennejším národným majetkom Slovenska.
Ak sme si niečo ozaj mali nechať v celonárodnom, teda štátnom vlastníctve Slovenska, mala to byť voda. A v akejkoľvek podobe. Ale predovšetkým tá pitná voda – nielen pramenitá, ale aj tá, ktorá „naprší“ a ktorú skladujeme vo vodných nádržiach po celom Slovensku a ktorú podniky k tomu kedysi zriadené distribuovali pomocou vodných nádrží a potrubí po celom Slovensku a do takmer každej domácnosti. Voda je nepredajný národný majetok. Ale treba ju ošetrovať, chrániť a distribuovať. A to sme žiaľ už dávno zverili do rúk súkromným spoločnostiam, ktoré sú ale v trhovej ekonomike zamerané na zisk. Nie na blaho obyvateľov. Našťastie na Slovensku sú akcionármi a podielnikmi vodárenských spoločností obce, mestá, vyššie územné celky. Lenže prichádza čas zúčtovania: Dlhé roky sa voda „ťažila“ i keď upravovala a distribuovala. Vraj – „vyrábala sa“...Dnes sme po takmer 40 rokoch od posledných veľkých rekonštrukcií vodohospodárskych potrubí v zemi za socializmu takmer v katastrofálnej situácii: Rozvody potrubí na množstve miest po republike nefungujú, sú deravé, kontaminujú sa, voda zbytočne odteká – a štát? Doteraz s tým ako keby nič nemal. Na šťastie nové vedenie Ministerstva životného prostredia SR pochopilo blížiacu sa katastrofu ( nemalo sa to viac aj týkať Ministerstva hospodárstva SR?) a rozbieha programy pre rekonštrukcie a rozvoj vodárenskej siete. Lenže – to všetko si zaplatia: Ľudia. Obyvatelia pijúci pitnú vodu. Používajúci vodu. Lebo veď – je trhová ekonomika. Ste zákazníci a chcete piť – tak plaťte!
Ale kde doteraz boli súkromné vodárenské spoločnosti? Mali asi „veľmi dlhé leto a tancovali„. Ono vlastne podnikať vo vodárenstve, to bola elegancia: voda je národná, udržiavať ju po sprivatizovanej sieti štátnych vodární bolo v prvých rokoch „hračkou“ a zisky išli na výstavbu a do dividend a podielov. I keď obcí a miest. Vyše tridsať rokov sa takto tancovalo. Tie „socialistické rúry“ odišli až teraz, alebo práve hromadne odchádzajú – už nik nemá výhľadové plány z rokov 1980 -možno 1985, keď bolo zavŕšené prvé obdobie komplexného vodohospodárskeho programu ČSSR a Slovenska v ňom. Dávno sú tie materiály odoslané do zberu. O histórii v rokoch 1948 – 1989 už nepíše takmer žiadny súčasný podnik. Možno iba o tom, ako sa sieť ďalej rozširovala…Ani pôvodný Plán obnovy a udržateľnosti o vode „nevedel“ a Eurofondy občas vypísali miestne výzvy…ešte že je tu nové vedenie Ministerstva životného prostredia SR a spolu s MIRRI SR zmenili tok financií z Plánu obnovy na nové témy výziev. Budú euro-peniažteky…ale poriadne zakrváca aj štátny rozpočet SR a každý „zákazník“ vodárenských spoločností, teda obyvateľ Slovenska. Prečo je to tak?
Lebo sme si neuvedomovali, že „rozbiť“ dobre fungujúce vodárenstvo na Slovensku v mene trhovej konkurencie, to bol strašný nezmysel. Taká vodárenská sieť distribuujúca pitnú vodu čo i len v meste Šanghaj, s miliónmi obyvateľov a sieťou násobne väčšou ako celé Slovensko, je spravovaná JEDINOU vodárenskou spoločnosťou a nik tu nefňuká, že sa tým narušujú pravidlá voľného trhu…(tiež majú problémy).
Riešenie?
Štátny rozpočet bude v rokoch 2025 – 2027 tak či tak krvácať vo výdajoch na odstránenie katastrofy s pitnou vodou. A tak by bolo vhodné vykonať REVERZ – teda zoštátniť vodárenské spoločnosti do jediného celoslovenského štátneho podniku. Bude i tak menší ako ten Šanghajský. Zatiaľ to majú vo vlastníctve akciovky a eseročky s podielmi miest, obcí, VÚC. Ale keď prestanú „stíhať“, s radosťou ich odkúpia také giganty vodárenstva aké sú v Nemecku, v Holandsku, alebo i už tu pôsobiaca VEOLIA. ..a ľudia možno prestanú piť pitnú vodu, pretože pivo bude lacnejšie….
Tu by mohol článok končiť. Ale poďme si toho povedať viac. Aké sú fakty a trochu osvety… a natočte si z vodovou dobrý pohár slovenskej pitnej vody…zatiaľ je lacnejšia ako pivo.
…pár linkov sem poskytnem, ale to je tak rozsiahla aktuálna téma, že dáme aj pokračovanie…
Tlačová správa Národného kontrolného úradu SR 23.AUGUSTA 2024:
Pre deravé potrubia sa stráca takmer tretina pitnej vody a platíme za ňu všetci
23.8. 12:39 Predseda NKÚ SR Ľubomír Andrassy varoval, že ak bude infraštruktúra starnúť rýchlejšie, než sa obnovuje, náklady na obnovu by mohli presiahnuť desať miliárd eur
23.8.2024 … ak bude infraštruktúra starnúť rýchlejšie, než sa obnovuje, náklady na obnovu by mohli presiahnuť desať miliárd eur!
„Obnova verejných vodovodov a kanalizácií by mala byť bezpochyby investičnou prioritou každej vodárenskej spoločnosti, ktorej táto strategická zodpovednosť vyplýva nielen zo zákona, ale aj z jej kľúčového poslania,“ uviedol predseda NKÚ Ľubomír Andrassy.
Komentár: Ale ak sa tak nestalo, treba znovu „otvoriť“ privatizačné dohody a potrestať vinníkov. Najmiernejší trest bude zobrať im disponovanie vodárenskými podnikmi. Jednoducho zoštátniť
Treba znovu „otvoriť“ privatizačné dohody a potrestať vinníkov. Najmiernejší trest bude zobrať im disponovanie vodárenskými podnikmi. Jednoducho zoštátniť – tak či tak budeme musieť platiť a nech to zostane v príjmoch a výdavkoch štátneho rozpočtu SR
Pokračovanie v nasledujúcom faktografickom článku… Ing.Peter Zajac-Vanka
Najnovšie komentáre