https://www.yanisvaroufakis.eu/books/the-global-minotaur/

prameň kde sme sa sotva dozvedeli: Hlavné správy, vraj alternatívny hoaxový „plátok“ teda web https://www.hlavnespravy.sk/existencna-vyzva-pre-eu/3636182

DRAGHIHO PLÁN NA ZÁCHRANU EURÓPSKEJ EKONOMIKY: UROBIA LÍDRI EÚ ČOKOĽVEK?

Stručný prehľad pravidiel

Sander Tordoir  ,  Aslak Berg  , Elisabetta Cornago  , Zach Meyers,   Luigi Scazzieri 

17. septembra 2024

Stiahnite si PDF

Draghiho správa o chorom európskom hospodárstve obsahuje tvrdé pravdy pre lídrov EÚ, ktorí dlho nedokázali čeliť klesajúcemu tempu rastu v Európe.

S diagnózou správy je ťažké argumentovať: inovačná kapacita Európy v porovnaní s inými veľkými vyspelými ekonomikami klesá, rovnako ako jej obchodná dynamika. Zintenzívnenie štátom vedenej čínskej konkurencie, geopolitické napätie a pokračujúce spoliehanie sa na dovážanú energiu znamenajú, že otáľanie v politike môže viesť k trvalej stagnácii alebo ešte horšiemu.

Niektoré z Draghiho navrhovaných opráv sú nové, dokonca prelomové. Iné sú v diskusii EÚ už dlho. Zásadným prínosom správy je, že ich spája do koherentnej agendy rastu a že sa snaží uznať kompromisy, ktoré sú spojené s jej realizáciou. V piatich oblastiach Draghiho návrhy rozprúdia obzvlášť ostré debaty o smerovaní hospodárskej politiky EÚ.

Po prvé, Draghi správne identifikoval problém konkurencieschopnosti Európy ako problém zlepšenia produktivity, a to aj odstránením ročného deficitu súkromných a verejných investícií vo výške približne 800 miliárd EUR. Implicitne odmieta posilňovanie exportu prostredníctvom mzdovej represie a príliš napätých rozpočtov, čo je stratégia, ktorá Európe počas dlhovej krízy eurozóny neslúžila len slabo a v ére protekcionizmu by sa odrazila ešte viac.

Ale Nemecko a mnohé skromné ​​členské štáty sú stále zapojené do modelu rastu založeného na exporte. A politický rámec EÚ je nedostatočne vybavený na to, aby hospodárstvo „rozpálilo“ vnútorným dopytom: fiškálne pravidlá zostávajú dosť prísne a fond EÚ na obnovu pandémie sa vyčerpá v roku 2026.

Po druhé, Draghi sa odkláňa od diskusie áno alebo nie o priemyselnej politike k nuansovanej diskusii kedy a ako zohľadňuje charakteristiky každého odvetvia, jeho vyhliadky a strategickú hodnotu. Rozlišuje medzi sektormi, v ktorých EÚ úplne stratila svoju komparatívnu výhodu, sektormi, ktoré sú bohaté na zamestnanosť, sektormi, ktoré sú kritické pre bezpečnosť, a novovzniknutými priemyselnými odvetviami: všetky si vyžadujú odlišnú kombináciu obchodnej a priemyselnej politiky od prijímania dovozov po zavádzanie. zahraničnej technológie na vytvorenie ochrany obchodu.

V praxi bude pre EÚ náročné tvrdo reagovať na požiadavky firiem EÚ o pomoc a ochranu, vyhnúť sa plytvaniu peniazmi daňových poplatníkov a pomôcť etablovaným firmám v prospech mladších a inovatívnejších firiem. Draghi tiež obhajuje tvrdšiu líniu EÚ voči čínskemu merkantilizmu a užšie zblíženie s USA, čo sa ukáže ako kontroverzné. Kritici sa budú znepokojovať, že zaujatie jastrabieho postoja EÚ voči Číne by mohlo byť posledným klincom do rakvy krehkého obchodného systému založeného na pravidlách, na ktorom je samotná EÚ hlboko závislá, a mohlo by to podkopať rozvojové krajiny. 

Po tretie, Draghi navrhuje, aby orgány hospodárskej súťaže viac zohľadňovali inovácie a spoločné kontinentálne záujmy, ako je bezpečnosť. V zásade ide o rozumné myšlienky a Draghiho prístup je sotva bezpodmienečným súhlasom „európskych šampiónov“. Jeho reformné návrhy však stále nesú riziká, ktoré nie sú plne uznané a nie sú vždy navzájom konzistentné.

Po štvrté, správa vyzýva na viac spoločného rozhodovania v kľúčových oblastiach hospodárskej politiky. Viac väčšinového hlasovania a spoločných regulačných rámcov, ktoré by unikli mozaike vnútroštátnych rámcov, by posilnili hospodársku schopnosť EÚ konať. Neochota členských štátov vzdať sa suverenity to však politicky sťaží, čím sa EÚ stane zraniteľnou voči zle koordinovaným politikám a tlaku vonkajších síl na jednotlivé členské štáty.

Po piate, EÚ bude potrebovať peniaze na dosiahnutie niektorých z týchto cieľov. Draghi navrhuje zvýšiť rozpočet EÚ a presmerovať výdavky na strategické priority. Zásadná reforma rozpočtu EÚ sa však opakovane ukázala ako nemožná, zatiaľ čo národné rozpočty v mnohých členských štátoch sú napäté. Draghiho návrh na nejaký spoločný dlh môže byť nevyhnutný, ale je kontroverzný, aj keď sa používa len na investície zvyšujúce produktivitu do verejných statkov EÚ, ako sú prelomové inovácie, obrana a cezhraničná energetická infraštruktúra.

Okamžité výkriky niektorých nemeckých politikov, ktorí sa potácajú nad Draghiho zmienkou o spoločnom dlhu, neveštia nič dobré, aj keď Nemecko ako stagnujúca priemyselná veľmoc EÚ by z agendy rastu EÚ malo veľký úžitok.

Draghiho sektorové návrhy v oblasti inovácií, energetiky a obrany by mali byť viac nekontroverzné. Navrhuje viac finančných prostriedkov na výskum a zrušenie nadmernej regulácie a cezhraničných prekážok na jednotnom trhu, ktoré bránia úsiliu inovatívnych európskych firiem rozširovať sa. Rovnako ako Enrico Letta vo svojej správe o jednotnom trhu, Draghi zdôrazňuje, že odblokovanie vysokorizikových investícií prostredníctvom hlbších a likvidnejších kapitálových trhov je rozhodujúce.

Ako spôsoby znižovania cien energie správa obhajuje zlepšenie kolektívneho obstarávania plynu, silnejšiu reguláciu praktík obchodovania s plynom a urýchlenie technologicky neutrálnej energetickej dekarbonizácie. Draghi tiež oprávnene obhajuje viac financií, konsolidáciu priemyslu a lepšiu koordináciu EÚ s cieľom čeliť roztrieštenému obrannému sektoru EÚ.

Realizácia týchto plánov bude stále náročná: členské štáty sa doteraz zdráhali poskytnúť Bruselu dodatočné právomoci v týchto oblastiach, napríklad v oblasti obrannej politiky a obstarávania.

Draghi predstavuje správnu výzvu pre tvorcov politík EÚ vo veku zvýšenej geopolitickej konkurencie a rastúcich investičných potrieb. Podarí sa jej však členské štáty EÚ splniť? Alebo podľahnúť narcizmu ich rozdielov a čeliť „pomalej agónii“ slabnúceho rastu, ekonomickej záťaže a globálneho vplyvu?

Buďme oprávnene nasr….dení, začnime sa hnevať, povstaňme

A „únos Európy?“

Takže úprimné priznanie, že medzinárodné globálne inštitúcie ako Medzinárodný menový fond, Organizácia spojených národov, ani konferencie G7 čI G20 – nefungujú…z pozadia ich riadia globálne korporácie, ktoré majú iné záujmy ako prospech a blahobyt členských národných štátov EÚ.