Som inžinier ekonómie Peter Zajac-Vanka, narodený 1955. A podávam svedectvo o takom rozpočte, pretože ide o veľa: o dôveru, že my to dokážeme. Ide o historickú pravdu, citovanie z kroniky Slovenska. Pretože tie naše 30 aj 40-ročné „deti“ v parlamente si to pamätať nemôžu (alebo nesmú?).
obrázok: Ilustrácia vlastná – koláž z relácií Spomienky na socializmus v Slobodnom vysielači B.Bystrica – roky 2016-2018, tak toto sme dokázali vybudovať zo štátnych rozpočtov za socializmu, príjmy tam plynuli od hospodárskych socialistických organizácií
Taký bol štátny rozpočet ČSSR na rok 1989. Posledný vyrovnaný. SOCIALISTICKÝ.
Nenájdete ho na internete – lebo vtedy ešte internet neexistoval. Nenájdete ho ani vo vyhľadávačoch, pretože majitelia gúglu a iných networkov si to neželajú. Aj tie údaje, ktoré boli ešte pred vyše desiatimi rokmi vytiahnuté z archívov na internet, už dnes neexistujú, alebo sú skomolené. Lebo veď my sme nemali „federáciu“ a zákon o štátnom rozpočte bol Zákonom Československej socialistickej republiky a nie zákonom „federácie“…nuž, treba ísť do osobných archívov otcov a dedov, alebo do archívov knižníc, ak majú dobovú dennú tlač. Otec mi veľa dôkazov nezanechal. Sám predseda vlády Slovenskej socialistickej republiky 1988 dr.Ivan Knotek sa mi ešte v 2018 priznal, že v zlosti spálil všetky papierové dokumenty okolo toho obdobia, tak bol sklamaný vývojom. Napísal knihu „Kto koho zradil“. Mám zopár údajov čo som si zachoval a tie sem poskytujem. A mám svedectvo – bol som vtedy ekonomicky činný a mal som 34 rokov.
Z archívov a aj v gúgli sa toho zachovalo málo, len toto. A pritom sa štátnym rozpočtom zaoberali vláda ČSSR na „federálnej úrovni“ ( asi odtiaľ tá hlavička foto), republikové vlády Českej socialistickej republiky a Slovenskej socialistickej republiky, Federálne národné zhromaždenie schádzajúce sa v Prahe, Slovenská národná rada a Česká národná rada, podklady pripravovali Štátna plánovacia komisia a republikové Slovenská plánovacia komisia, Česká plánovacia komisia, Štátny CENOVÝ ÚRAD, ministerstvá financií ČSSR, ČSR i SSR, samozrejme pod dohľadom hospodárskej komisie KSČ. Čiže tisíce a tisíce zodpovedných národohospodárov, žiadny „team financov“ a mudrlantov-poradcov okolo premiéra vlády a úradníci Ministerstva financií SR. Tomu potom aj zodpovedal bilančne (hmotne i finančne a podľa potrieb) vyvážený štátny rozpočet rešpektujúci potreby obyvateľstva, štátu, dôsledne držiaci líniu o vyrovnaní štátneho rozpočtu a nezadlžovaní sa. Nakoniec, bolo z čoho čerpať – celospoločenské vlastníctvo investičných prostriedkov produkovalo do štátneho rozpočtu dnešným pohľadom neuveriteľné miliardy na strane príjmu. Žiadni iní vlastníci tam totiž neboli!
Pre nás je dnes ten štátny rozpočet 1989 ideálny
A čudujete sa?
1.Bol vyrovnaný na príjmoch aj výdajoch a bol vo vlastnej mene (Kčs) nad ktorou sme mali kontrolu, neodvodzovali sme ju od svetových mien a mohli sme si sami určovať fiškálnu a ekonomickú politiku hospodárstva. Preto si dnešným pohľadom na proporcie stanovte kurz 1:1 k súčasnej mene, to už neprepočítate historicky.
2.Bol v miliardách Kčs, ktoré sa tvorili v národnom hospodárstve ČSSR, v ňom bolo len vo výrobných investíciách ocenených spolu 5 TISÍC miliárd aj 183 miliárd Kčs. Tj. 5,183 bilióna! Dnes nepredstaviteľný celospoločenský majetok. Nebolo treba „žmýkať ľudí“ .
3.Rozpočet ČSSR teda ako federatívny zbieraný z celospoločenského vlastníctva dokázal DOTOVAŤ na príjmoch republikové štátne rozpočty ČSR a SSR. Tá účelová dotácia do rozpočtu – Českej socialistickej republike bola v 1989 vo výške 40,6 miliárd Kčs, presne suma 40 626 810 000 Kčs, a do rozpočtu Slovenskej socialistickej republike bola 26,8 miliárd Kčs presne suma v Kčs 26 808 485 000. Nižšie si pozrite rozpis tých dotácií, aby ste pochopili, aké veľkolepé financovanie Čiech, Moravy a Slovenska vtedy prebiehalo a to prosím, každoročne. Chudobné sú eurofondy oproti tomu…
4.Vo výdajoch z rozpočtu sa „ušli“ veľké sumy zdravotníctvu, školstvu, obciam a mestám, krajom, na bytovú výstavbu pre mladé rodiny, na sociálnu sféru podpory zakladania rodín ( mladomanželské pôžičky, odpisy po narodení dieťaťa), na osvetu a spoločenské aktivity. Takmer nikde sa neuvádzal fenomén socializmu definovaný ako „spoločenská spotreba“, ale podľa zákona do tých fondov prispieval štátny rozpočet rovnako ako zo svojho účtu prispieval na podnikovej úrovni každý hospodársky subjekt, tj. socialistické organizácie (podniky a družstvá). Dnešným pohľadom – radosť bolo plánovať výstavby a činnosti, to vtedy vznikali vo veľkom kultúrne domy, zdravotné strediská, nákupné strediská, športoviská, jasle, škôlky, školy…
5.Nik nám zo zahraničia „nekafral“ do míňania štátneho rozpočtu, pretože to boli naše fabriky, banky a družstvá, ktoré vlastnili majetky. Pretože členov komunistickej strany bolo v tom čase 1,5 milióna, plus členov odborov bolo prakticky ako počet všetkých zamestnaných obyvateľov, o štátnom rozpočte rozhodovala mohutná ľudová sila ( …na margo, že to viedla KSČ: no skúste si zrátať, koľko členov má dokopy Hlas-Smer-SNS a koľko voličov volilo koaličnú vládu,a prečo rozhodujú o schvaľovaní štátneho rozpočtu oni a nie ľud …ale to isté predtým aj OLANO, SAS a iných…)
6.Žiadna „Moskva“ nepožadovala presné výdavky na zbrojenie či výdavky na ideologické nezmysly typu gríndíl a podpora imigrácie ako dnešné bruselské komisie a NATO. Výdavky na komplexnú socialistickú ekonomickú integráciu RVHP sa riešili cez kooperačné a špecializačné zmluvy v zahraničnom obchode, sám som na takých projektoch v 1989 pracoval – do štátneho rozpočtu išli len zdanenia.
7.Jedinou nevýhodou bol „príliš široký front“ investovania a financovania, pretože tých priorít národohospodárskeho plánu bolo veľa a „každý chcel stavať, investovať, budovať“…dnešnými slovami, niekoľko rokov bola už čs.ekonomika „prehriata“ a investície nevracali rýchlo vložené prostriedky…a to bola aj jediná oprávnená kritika socializmu aj dnešnými očami…
No – a nechceli by sme mať takýto štátny rozpočet oproti tomuto navrhovanému s dlhmi vo výške vraj „iba 66 miliárd Eur“ a s potrebou osekávať a žmýkať, „lebo brusel“?
V ďalšom zopár „vyškriabaných údajov“ aj z internetu. Prosím, ak máte doma noviny z obdobia socializmu s touto tematikou, či dokonca originál údaje o príjmoch a výdavkoch štátnych rozpočtov, pošlite ich, radi doplníme, zverejníme.
Zákon č. 195/1988 Zb.Zákon o štátnom rozpočte československej federácie na rok 1989
| Čiastka | 43/1988 |
| Platnosť od | 14.12.1988 |
| Účinnosť od | 01.01.1989 |
| ZÁKON |
| z 13. decembra 1988 |
| o štátnom rozpočte československej federácie na rok 1989 |
| Federálne zhromaždenie Československej socialistickej republiky sa uznieslo na tomto zákone: |
| § 1 |
| (1) Celkové príjmy štátneho rozpočtu federácie sa určujú sumou 223 640 800 000 Kčs. |
| Celkové výdavky štátneho rozpočtu federácie sa určujú sumou 223 640 800 000 Kčs. |
| Celkový prehľad štátneho rozpočtu československej federácie je uvedený v prílohe. |
| (2) Z celkových výdavkov štátneho rozpočtu federácie tvoria: |
| A. Účelová dotácia do štátnych rozpočtov republík |
| – Českej socialistickej republike 40 626 810 000 Kčs |
| – Slovenskej socialistickej republike 26 808 485 000 Kčs |
| z toho: |
| I. dotácie a subvencie na vybrané investičné akcie s dosahom pre celú federáciu a ďalší rozvoj republík |
| – Českej socialistickej republike 10 295 900 000 Kčs |
| – Slovenskej socialistickej republike 7 005 700 000 Kčs |
| II. dotácie na vybrané neinvestičné akcie |
| – Českej socialistickej republike 30 330 910 000 Kčs |
| – Slovenskej socialistickej republike 19 802 785 000 Kčs |
| v tom: |
| a) dotácie na družstevnú bytovú výstavbu |
| – Českej socialistickej republike 3 180 000 000 Kčs |
| – Slovenskej socialistickej republike 2 630 000 000 Kčs |
| b) dotácie na individuálnu bytovú výstavbu |
| – Českej socialistickej republike 840 000 000 Kčs |
| – Slovenskej socialistickej republike 550 000 000 Kčs |
| c) dotácie na modernizáciu bytového fondu |
| – Českej socialistickej republike 1 000 000 000 Kčs |
| – Slovenskej socialistickej republike 50 000 000 Kčs |
| d) dotácie na štátne programy technického rozvoja |
| – Českej socialistickej republike 453 600 000 Kčs |
| – Slovenskej socialistickej republike 224 000 000 Kčs |
| e) vybrané druhy cenových dotácií a intervencií |
| – Českej socialistickej republike 12 004 300 000 Kčs |
| – Slovenskej socialistickej republike 9 389 000 000 Kčs |
| f) dotácie na ekonomické nástroje v zahraničnom obchode |
| – Českej socialistickej republike 11 531 000 000 Kčs |
| – Slovenskej socialistickej republike 6 324 000 000 Kčs |
| g) dotácie na potreby brannej povahy včítane výskumných a vývojových úloh |
| – Českej socialistickej republike 895 010 000 Kčs |
| – Slovenskej socialistickej republike 417 785 000 Kčs |
| h) dotácie na odbornú prípravu zahraničných občanov dočasne zamestnaných v čs. organizáciách |
| – Slovenskej socialistickej republike 45 000 000 Kčs |
| i) dotácie na preventívne zdravotnícke opatrenia |
| ii) – Českej socialistickej republike 427 000 000 Kčs |
| – Slovenskej socialistickej republike 173 000 000 Kčs |
| B. Globálne dotácie (( tj.celkové dotácie)) |
| – Českej socialistickej republike 45 545 690 000 Kčs |
| – Slovenskej socialistickej republike 30 523 515 000 Kčs. |
| § 2 |
| Vláda Československej socialistickej republiky alebo na základe jej splnomocnenia minister financií môže upraviť záväzné úlohy a limity štátneho rozpočtu federácie, najmä v súlade so zmenami štátneho plánu, cenovými, organizačnými, metodickými zmenami, s úpravami ekonomických nástrojov v zahraničnom obchode, zmenami úrovne kurzu Kčs a pri uvoľňovaní prostriedkov z vládnej rozpočtovej rezervy. Tieto opatrenia sa nesmú dotknúť vyrovnanosti štátneho rozpočtu federácie. |
| § 3 |
| Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januárom 1989. |
| Husák v. r. |
| Indra v. r. |
| Adamec v. r. |
A všimnime si láskavo, že
Príjmy zo socialistického hospodárstva v tisícoch Kčs 223 181 515 tj. 223,1 miliardy
z toho:
z hospodárstva (tj.ekonomických výkonov vlastníctva ) 203 934 281
z vedy a techniky 355 534
z peňažných a technických služieb ((banky)) 16 871 110
zo spoločenských služieb a činností 468 590
z obrany a bezpečnosti 1 552 000
Dane od obyvateľstva a poplatky 88 000 tj.88 miliónov
Ostatné príjmy 371 285
——————————————————————
Úhrn v tisícoch Kčs 223 640 800
Takže ak antikomunisti tvrdia, že štát nedával zamestnancom plné výplaty, ale škrtil ich vyše 50% daňami – kde to je v štátnom rozpočte? ((vysvetlenie nepochopia súčasní „financmajstri“, lebo to bol inak postavený systém – zdanená mzda išla na účty dôchodkového a sociálneho systému a platili ju podniky a socialistické organizácie, nie občania)), tieto dane 88 miliónov sú z inej ako mzdovej oblasti). Tj. neplatili sa dane zo spotreby a obratová daň od obyvateľstva. Maloobchodné ceny boli naopak DOTOVANÉ ŠTÁTOM!))
Výdavky (v tisícoch Kčs)
——————————————————————
Výdavky federálnych organizácií na
hospodárstvo 43 217 775 tj.investície do podnikov
vedu a techniku 5 153 300
peňažné a technické služby 3 648 685
spoločenské služby a činnosti
pre obyvateľstvo 1 637 960
obranu a bezpečnosť 24 032 908 výdavky na armádu a verejnú bezpečnosť
správu 2 445 672
——————————————————————
Spolu 80 136 300 účty federatívne
——————————————————————
Dotácie zo štátneho rozpočtu federácie
do štátnych rozpočtov republík spolu 143 504 500
——————————————————————
Úhrn v tisícoch Kčs 223 640 800
UPS! A štátny rozpočet ČSSR 19898 je opäť vyrovnaný.
Štátny rozpočet na rok 1990 mal zostavovať zvolený minister financií ČSSR Ing.Václav KLAUS v decembri 1989. Ale ten buď „nevedel“, alebo skôr „nechcel“, lebo chcel „asanovať“ socializmus v Československu. A tak vyhlásil tzv. „rozpočtové provizórium“ na hospodársky rok 1990 a to v čase, keď 99,9% vlastníctva bolo v rukách štátu: čím stvoril „dokonalý chaos a búrku po otvorení hraníc“ v roku 1990, z čoho sa už štátne vlastníctvo nemalo ako spamätať. Najbližší štátny rozpočet ČSFR na rok 1991 už bol SCHODKOVÝ, teda vyššie výdaje a nižší – oveľa nižší príjem a nutnosť požičať si od Medzinárodného menového fondu – to bolo prvé zadĺženie štátu , dodnes dedičné!
Čítajme a poučme sa.
Príhovor autora:
Nie, nie je to nostalgia. Nostalgia, to je kúpa piva Zlatý bažant 1983 vyrábaný nadnárodným koncernom Heineken a predávaný zahraničnými obchodnými sieťami Kaufland, Billa, Lidl a Tesco…alebo kúpa českého Plzeňského v plechovke, vyrábaného SAEB – čiže nadnárodným pivoraníckym koncernom SouthAfrican Brevery.
To, čo tu píšem, nie je obhajoba komunizmu, ani jeho propagácia. Pretože ako občan ČSSR som nikdy nežil v komunizme. Áno, o tom sme sa učili, ba babka mi hovoril, že komunizmus tu bude vtedy, ak budú banány lacnejšie ako zemiaky. ..a v roku 2024 sa taj už stalo…:)...ja som žil v socialistickom národnom hospodárstve a žil som dobre, som stúpencom socializmu.
Ten článok je pripomienka, aby sme boli hrdí na to, čo sme kedysi dokázali, ako sme žili a ako ešte vždy môžeme začať najmä hospodársky a sociálne fungovať. Nikto z nás, občanov Slovenska, tie dlhy nenarobil. Ako čítate, začal to nešikovný Klaus a nabaľovalo sa to každou vládou, v v priebehu krátkej histórie predsa vieme presne, kto bol ministrom financií a navrhoval, kto bol premiérom a schvaľoval, kto boli poslanci a schvaľovali Zákon o štátnom rozpočte.
A hlasuje sa – v utorok…
nemusí byť prvým iba nešťastný Kažimír vo funkcii guvernéra NBS…
A ako je to so štátnym zlatom? Bolo! A bolo umiestnené v trezoroch Štátnej banky československej v Prahe. Ale opýtajte sa, kde má Slovensko svoj zlatý štátny poklad vo výške 37,1 tony zlata? A prečo ho má stále, dnes už mimo Európskej Únie, v londýnskej banke Bank of England? Ručíme zaň za svoje dlhy alebo už ho nevlastníme?
Najnovšie komentáre