už 35 rokov spoločnosť „oslavuje“…a trápne to začína pripomínať Oslavy VOSR každoročne 7.novembra za socializmu. Tiež sme vedeli, kedy boli UDALOSTI (ešte aj s rozporom vo vnímaní kalendára), kto VOSR (Veľkú októbrovú socialistickú revolúciu) urobil, aj aké dejinné následky to malo. Spýtajte sa v roku 2024 mladých školákov – povinne odrecitujú k dátumu 17.november „Nežnú revolúciu“, jej protagonistov – disidentov, aj to, že „prišla sloboda“…zosmiešnili to samotné médiá, keď v TVprograme nechali o tom účinkovať Lábusa a Kaisera, českých komikov…

využil som náladovú snímku bratislavského mosta cez Dunaj, mosta SNP s kaviarňou Bystrica, všetko pomenované za socializmu po dokončení ich výstavby (a premenované za demokracie na „UFO“ a „Nový most“), aby som zdôraznil vyznenie úvahy – áno, bude to o FATA MORGANE, obrázku, ktorý sa zjaví vo chvíľach vyčerpania a vypätia, napríklad na púšti…no a naša spoločnosť v kapitalizme a za demokracie je už poriadne vyčerpaná a zúfalá, mnohí z nás už nedúfajú, že by sa mohli dožiť spoločenskej zmeny...tak sa potešme úvahou…autor Ing.Peter Zajac-Vanka, píše k 17.novembru 2024…tridsať päť rokov „PO…“

Čo by bolo ďalej?…

BOL BY SCHVÁLENÝ štátny rozpočet ČSSR na rok 1990

1.Vláda ČSSR by predložila za predsedníctva vlády L.Adamca by na základe analýz Štátnej plánovacej komisie, Cenového úradu a Ministerstva financií, v súčinnosti s vládami Slovenskej socialistickej republiky a Českej socialistickej republiky návrh štátneho rozpočtu ČSSR na rok 1990 a ten by sa prijal Federálnym zhromaždením ČSSR v Prahe, Českou národnou radou v Prahe a Slovenskou národnou radou v Bratislave.

Štátny rozpočet ČSSR na rok 1990 vychádzal z čísel štátneho rozpočtu z roku 1989, teda bol by opäť bilančne i finančne vyrovnaný, s určením prerozdelením z federálneho rozpočtu na dotácie do štátnych rozpočtov oboch republík, teda ČR i SR. Tie mali zabudované v sebe i dnes tak populárne „verejné rozpočty“. Ak bola výška štátneho rozpočtu na rok 1989 223 miliárd Kčs na strane výdajov i na strane príjmov, teda bilančne vyrovnaný, pravdepodobne by boli príjmy i výdaje štátneho rozpočtu na rok 1990 vyššie…áno, bola neistota „o koľko“, pretože od 1.januára 1990 mala prejsť celá výrobná a obchodná podniková sféra – stále celá štátna – na reformu započatú ešte v lete 1988, teda na vyššiu samostatnosť pri prijímaní podnikateľského plánovania, síce so záväznými úlohami Štátnej plánovacej komisie, ale často už s vlastnou kalkuláciou a cenotvorbou ( stále kontrolovanou Cenovým úradom – i dnes máme Úrad pre reguláciu niektorých cien/v energetike napr./. a uvoľnenú viac smerom do zahranično obchodných vzťahov.

Mimochodom, dnes už nežijúci „bardi“ priemyslu hovorili o tom, že vzorom pre podnikovú sféru socialistického štátneho podniku ( i družstiev – grupujúcich sa do agrokombinátov) sa po hospodárskej stránke stal Agrokombinát JZD Slušovice, na čele ktorého stál legendárny a v tomto čase už uznávaný a aj politbyrom KSČ potvrdený Ing.František ČUBA.

Mnohí – ako napr.môj otec na čele Hydinárskeho priemyslu, ktorého národný podnik otec ako zakladateľ z 1953 musel v 1988 „likvidovať“ rozpúšťaním VHJ (výrobno-hospodárskych jednotiek) na samostatné štátne podniky – neboli spokojní s takýmto členením a postupom, lebo napríklad územne riadený národný podnik vlastne „splodil“ konkurenciu sám pre seba – v prípade Hydinárskeho priemyslu sa vyrojilo z VHJ 7 štátnych podnikov – územne organizovaných po Slovensku, ktorým z ČR mohlo konkurovať ďalších 10 výrobných štátnych podnikov. Vždy som aj ja polemizoval, že to znamená vyššiu kooperáciu medzi podnikmi, prerozdelenie špecializácie výroby a razantné zameranie sa na export, na zahraničné trhy.

Zámer bol ale jednoznačne cielený na zvýšenie konkurencieschopnosti podnikov, výrazné zlepšenie podnikania a expanziu na zahraničné trhy…bolo by sa to podarilo v mnohých odvetviach, ALE LEN ZA PODMIENKY STABILNEJ NÁRODOHOSPODÁRSKEJ SÚSTAVY , ZA PODMIENKY ŠTÁTOM RIADENÉHO MEDZINÁRODNÉHO OBCHODU A ŠTÁTNEJ KONTROLY FINANCIÍ.

…Bolo veľkým predpokladom, že toto sa podarí a podnikom vzrastie výroba a aj hospodárske výsledky z uplatnenia produkcie na domácom trhu i v zahraničí tak, že im budú rásť zisky a tým aj silné odvody do štátneho rozpočtu.

Bolo by sa to podarilo v mnohých odvetviach, ALE LEN ZA PODMIENKY STABILNEJ NÁRODOHOSPODÁRSKEJ SÚSTAVY , ZA PODMIENKY ŠTÁTOM RIADENÉHO MEDZINÁRODNÉHO OBCHODU A ŠTÁTNEJ KONTROLY FINANCIÍ. …Bolo veľkým predpokladom, že toto sa podarí a podnikom vzrastie výroba a aj hospodárske výsledky z uplatnenia produkcie na domácom trhu i v zahraničí tak, že im budú rásť zisky a tým aj silné odvody do štátneho rozpočtu.

o TOM presviedčali výsledky podnikov, ktoré od leta 1988 vošli do experimentálneho overovania reformy a išlo im to…

SOCIALIZMUS ako spoločensko-ekonomické štátne zriadenie by sa udržal a rozvíjal ďalej

2. Udržal by sa charakter štátu ako socialistický a rozšíril o dôsledne dodržiavanú ústavnú federáciu dvoch rovnoprávnych republík spojených jednotným národným hospodárstvom, menou Kčs a finančným systémom i vojenskou obranou. Naďalej by bolo dominantné celospoločenské vlastníctvo výrobných prostriedkov, teda vlastníctvo výrobných, obchodných a bankových podnikov . To by umožňovalo vláde ČSSR rozvíjať národné hospodárstvo a spoločnosť po sociálnej a kultúrnej stránke naďalej podľa päťročných a možno neskôr i sedemročných plánov rozvoja.

Pravdepodobne by došlo k uvoľneniu podnikateľskej iniciatívy v oblastiach, ktoré to doslova vyžadujú, teda drobné a živnostenské podnikanie v terciálnej sfére služieb, cestovného ruchu, stravovania, dopravy, prípadne aj tradičného priemyslu takmer remeselného charakteru vo forme rodinných podnikov i poľnohospodárskych fariem. Spoločnosť si uvedomovala, že podnikateľskú iniciatívu ľudí schopných prácou a samostatnosťou dosiahnuť viac je lepšie podporovať ako potlačiť, chyby z minulosti po roku 1948 by sa neopakovali.

Pravdepodobne by nasledoval v oblasti kľúčového priemyslu a strategických výrob i obchodu návrat ku definovaniu formy nescudziteľného – tj.štátom nepredajného Národného podniku ( poučenie z Budvaru n.p. právne ochráneného práve formou národného podniku by bolo významné). A všade tam, kde to vyžaduje rozvinutie medzinárodnej hospodárskej spolupráce so zahraničnými podnikateľskými i štátnymi subjektami, by sa rozvinuli formy od spoločného podnikania (joint/verntures) cez konzorciá až ku ad hoc organizačnej štruktúre nadštátneho či globálneho charakteru – korporácie. A to by bolo dokonca viac fair ako trend, ktorý rozbehla Čína.

Fenomén spoločenskej spotreby, ktorým bola pretkaná legislatíva socialistického hospodárskeho systému, by sa ďalej rozvíjal od zabezpečenia kapitol spoločenskej spotreby zo štátneho rozpočtu cez financovanie spoločenskej spotreby podnikmi do fondov až po fondy a granty obcí a miest a nevýrobnej sféry. Pretože vzhľadom k neobchodovateľnosti s majetkom podnikov a vôbec, štátneho a obecného majetku, nepreukazovali by sa ukazovatele návratnosti zisku kvôli kapitalizovaniu vkladov a investícií a tak by sa efektivita výkonov merala opäť ukazovateľmi kvality a nie ukazovateľmi návratnosti zisku (ROI v prípade podnikov a HDP ako ukazovateľ úspešnosti krajiny.)

Všetky financie z hospodárskej činnosti po odrátaní nákladov, investícií a odmien, by išli do spoločenskej spotreby a do sociálneho rozvoja pre blahobyt občanov štátu.

Ešte raz: Celospoločenské vlastníctvo výrobných investícií zabezpečí, že netreba vyplácať kapitalizované zisky súkromným osobám, majiteľom, ale všetky financie z hospodárskej činnosti po odrátaní nákladov, investícií a odmien, by išli do spoločenskej spotreby a do sociálneho rozvoja pre blahobyt občanov štátu.

A to v roku 1989 odovzdávalo národné hospodárstvo k 31.decembru 1989 novému roku 1990 len vo výrobných investíciách nepredstaviteľnú sumu pre 15 miliónový ľud vo výške 5 biliónov aj 183 milárd korún československých. Jeden bilión je tisíc miliárd a dnes po 35 rokoch a všetkých peripetiách mnie a menových kurzov môžeme vyhlásiť, že jednotka Kčs je rovná jednotke eura či jednotke dolára, či Kč.

Kritika bola vedená hlavne pre štruktúru a rozpracovanosť výrobných investícií, teda nedostatočná rýchlosť uvedenia investícií do chodu a široká štruktúra investícií po celom spektre výrob a hospodárskej činnosti. A to mala práve nastupujúca päťročnica vyriešiť.

Predstavme si, že za tých 35 rokov by rástla hodnota výrobných investícií každoročne čo i len o tri percentá (rástla skutočne viac) a dosiahla by možno i stopercentný nárast hodnoty, teda dnes v 2024 by bola táto hodnota vyše 10 biliónov 200 miliárd Kčs. Boli by sme hospodárskou veľmocou. Socialistické Československo.

DOSTALI BY SME SA DO FÁZY HOSPODÁRSKEHO BLAHOBYTU

3. Pri stálom a kvalitatívnom raste oblastí národného hospodárstva Československa, pri využití duálnej sily českého a slovenského hospodárskeho systému dodávateľských vzťahov a pri spoločnej expanzii na medzinárodné trhy by sme aj ako vysoko spracovateľská a otvorená ekonomika dosahovali každých pár rokov inovačné „skoky“ v technológiách a kontinuálny rozvoj podľa požiadaviek meniaceho sa celosvetového (globálneho) trhu a dokázali by sme prinášať „domov“ do Československa tie hodnoty, ktoré urobili kedysi dávno z malých európskych krajín hospodárske veľmoci – a to aj bez potreby koloniálneho správania sa v zahraničí. Ak sa kedysi porovnával vrchol dosiahnutia blahobytu v Európe „ako vo Švajčiarsku“ – tak áno, prekonali by sme Švajčiarsko.

To by malo vplyv aj na populáciu -obyvateľov ČSSR. Ak bol rast populácie zdokladovaný za 40 rokov od 1948 po 1989 ako prírastok 2,8 milióna ľudí narodením a v rodinách,( z toho jeden milión osemstotisíc na Slovensku), teraz by sme hovorili o pribudnutí ďalšieho jeden a polmilióna narodených za 35 rokov. Dôsledkom by bolo, že žiadna demografická kríza by ČSSR neobchádzala, udržať 16 a pol milióna občanov vo vlasti by však nebolo nutné ak by sa hranice otvorili vždy dominantne smerom von s možnosťou návratu. Aj to je poučenie z histórie.

Dôraz na podporu mladých rodín a bytová výstavba by zostala zachovaná, samozrejme s presunom na kvalitnejšie bývanie vo vyššom štandarte a množstve bývania v rodinných domoch na vidieku. Pri neustálom rozvíjaní škôl, zdravotných stredísk, nemocníc, teda pri rozvoji školstva a zdravotníctva tempami ako v päťročniciach do 1989.

Dôsledná obrana štátu a neutralita vo vojenských paktoch

4. A aby sme si neidealizovali globálny vývoj a geopolitické „zlomy“, pravdepodobne by republika musela pristúpiť na vyhlásenie neutrality a dosahovanie bezpečnostných záruk diplomatickou nevojenskou cestou. Tu nebudeme filozofovať, ako by sa vyvíjali ďalej spoločnosti okolo nás v Európe – ani vývoj na Ukrajine v reálnom svete sa nepodarilo odhadnúť. Ale rozhodne by sme si vedeli ubrániť svoje územie dostatočným obranným potenciálom a strážili by sme hranice i vnútrozemie pred agresiou vojenskou i tlakom imigrácie.

5.Aspoň za slovenskú spoločnosť a Slovensko ako republiku vo federácii:

Ak sme sem prišli okolo roku 540 n.l. a ako poznamenal pozorovateľ z Ríma, „ako by nás bolo vysialo na tomto území“, nikdy viac a za žiadnych nájazdov nás už nik odtiaľto nevyhnal a pretrvali sme až do 21.storočia. Pravdepodobne si budeme strážiť našu kultúru a naše duchovné hodnoty viac ako európske národy, ktoré podliehali vplyvom v 21.storočí, ale to znamená, že budeme vedieť ľudskej spoločnosti dať viac ako len repliky iných kultúr.

DODATOK:

Nuž, ak ste sklamaní, že táto úvaha nie je až tak konkrétna ako ste si predstavovali, odpovedzte si ale sami:

Ako by vyzeral váš život a život vašej rodiny v podmienkach rozvoja socializmu – povedzme v deväťdesiatych rokoch, po roku dvetisíc, v prvej dekáde 21.storočia, v druhej dekáde 21.storočia, alebo až doteraz?

Budem mať v roku 2025 už sedemdesiat rokov, ale viem veľmi pekne porozprávať o predstave, ako by som bol svoj život prežil za tých tridsaťpäť rokov v inom ako kapitalistickom zriadení a s vývojom, aký som za tých 35 rokov zažil.

Snívajte, premýšľajte. A mladých inšpirujte…