“Silný oceliarsky priemysel v domácom vlastníctve predstavuje základnú prioritu národnej bezpečnosti a je rozhodujúci pre odolné dodávateľské reťazce,” uviedol Biden vo vyhlásení. “Bez domácej výroby ocele a domácich oceliarov je náš národ menej silný a menej bezpečný,” dodal.

Doboha a to sme my tu na Slovensku NEVEDELI?! Privatizácia VSŽ Košice mala svoj osudový dátum: 11. marec 1994.

…a možno to myslel aj vtedajší predseda vlády Vladimír Mečiar podobne a dobre, ale tragicky sa mu to vymklo z rúk a malo to katastrofálny dopad na rúcajúce sa národné hospodárstvo Slovenska po roku 1994…

Joe Biden zablokoval dohodu o kúpe americkej spoločnosti jej japonským rivalom za 14,9 miliardy USD (14,47 miliardy eur). TASR o tom informuje na základe správ AP a AFP.A povedal zdôvodnenie, to čo je na začiatku článku…

Zo sumy 1 568 159 000 korún slovenských ( tj. 1 miliarda 568 miliónov Sk) v 1994 na hodnotu 14,47 miliardy eur v ponuke 2024

Ale nejde iba o financie: Silný oceliarsky priemysel v domácom vlastníctve predstavuje základnú prioritu národnej bezpečnosti a je rozhodujúci pre odolné dodávateľské reťazce. Bez domácej výroby ocele a domácich oceliarov je náš národ menej silný a menej bezpečný,

A ešte ide aj o toto:

V pondelok 4. januára 1960 sa začala výstavba našej hutníckej fabriky, ktorá sa stala neoddeliteľnou súčasťou metropoly východného Slovenska. Po dobudovaní celého uzavretého hutníckeho cyklu sa Východoslovenské železiarne stali najväčším hutníckym kombinátom v strednej Európe.

Výstavba areálu na viac ako 800 hektároch pozemkov a potom aj začiatok výroby v železiarňach zásadne ovplyvnili charakter mesta Košice, ako aj celého východoslovenského kraja.

Malo to obrovský význam:

Zvýšený dopyt po plochých valcovaných výrobkoch koncom 50-tych rokov 20. storočia v súvislosti s rozvojom strojárskeho, automobilového a stavebného priemyslu, ako aj spriemyselnenie menej rozvinutého východného Slovenska rozhodli o výstavbe hutníckeho kombinátu v blízkosti Košíc. ...Uhlie na jeho prevádzku i rudnú surovinu z Krivého rohu sme dovážali vagónmi zo ZSSR.

A tak sa pýtam Bajdena: Kurva kde si bol, keď nám privatizovali Východoslovenské železiarne?

Privatizácia VSŽ Košice mala svoj osudový dátum: 11. marec 1994. V ten deň poslanci Národnej rady SR vyjadrili premiérovi nedôveru a vláda v rovnaký deň schválila deväť privatizačných projektov. Okrem iného aj predaj 1 568 159 akcií VSŽ Košice spoločnosti Manager. Vladimír Mečiar, hoci už de facto stratil mandát predsedu vlády, viedol rokovanie kabinetu, ktorý rozhodol, že 10 percent akcií železiarní dostalo päť manažérov tohto podniku.

No nielen vláda a premiér 11. marca 1994 stihli veľa. Obracali sa aj piati manažéri VSŽ – medzi nimi aj Alexander Rezeš. Dňa 11. marca podpísali spoločenskú zmluvu o vytvorení spoločnosti Manager, v ten istý deň doručili obvodnému súdu návrh na jej zapísanie do obchodného registra a hneď v ten istý deň bola v ňom aj právoplatne zapísaná! A to ešte nie je všetko. 11. marca si spoločnosť Manager v Priemyselnej banke vybavila úver – na prvú splátku kúpnej ceny v celkovej výške 314 miliónov Sk. Akcie VSŽ v nominálnej hodnote 1 568 159 000 korún dostalipiati muži tohto podniku za 314 miliónov. Hoci sa vtedy na trhuza jednu akciu platilo 600 korún, pre nich bola len za tretinu. Na úkor daňových poplatníkov teda dostali od vlády dar za viac než 600 miliónov korún. A nebol to jediný „dar“.

Druhý vyplýval z podstaty transakcie, ako ju už 19. marca 1994 opísal v parlamente poslanec Zsolt Komlósy. Banka Slovakia, ktorá mala finančné krytie z Fondu národného majetku, dala pôžičku Priemyselnej banke a tá ju predisponovala spoločnosti Manager. Takže FNM, ktorého prezidentom bol vtedy Vladimír Mečiar, vlastne požičal piatim ľudom 314 miliónov Sk, v dôsledku čoho štát a jeho daňoví poplatníci prišli o dvojnásobok tejtO SUMY.

Prezídium Fondu národného majetku, v ktorom malo HZDS šesť ľudí z deviatich, rozhodlo o predaji 15,2 percenta akcií VSŽ Košice čerstvo založenej spoločnosti Ferrimex, za ktorou bol Alexander Rezeš. Z rozhodnutia Prezídia FNM sa stal spolumajiteľom ďalších pätnástich percent akcií VSŽ Košice – opäť za cenu podstatne nižšiu, ako bola aktuálna na trhu. A keďže štát neskôr predal aj ďalších 10 percent akcií spoločnosti Hutník, VSŽ Košice sa fakticky stali súkromným majetkom., ktorú mohli dostať, keby akcie predali na burze cenných papierov.

No a potom prišli „kovboji“ Mikloš, Dzurinda a ďalší a rozhodli, že železiarňam bude lepšie pod americkou zástavou. …a dnes tu Bajden starecky vykrikuje, že “ národný majetok si nedá ukradnúť“ (parafrázujem).

No nefacká nás hanba, že sa toto všetko deje ešte za života tých generácií, ktoré boli hrdé na svoje VSŽ?

Je to iba dôkaz, že dnes sme už nesvojprávni obyvatelia kolónie, na ktorej území sa odohrávajú biznis-hry typu MONOPOLY – predáš, kúpim, zhrabnem zisk…

6.januára 2025, Ing.Peter Zajac-Vanka