Zdanlivo až „konšpiratívna“ úvaha, ktorá sa objavuje ako dôsledok narastajúcej nedôvery v čudné riadenie krajín Európskej Únie „bruselom“. Eurokomisie ako keby žili „v slonovinovej veži“ ďaleko od reality ekonomík a sociálnych problémov členských krajín, všetko je tu krásne, ( a nik z masmédií na Slovensku nezaznamenal, že v Bruseli prebiehal generálny štrajk pracujúcich Belgičanov v januári 2025…), Európska centrálna banka je v područí akéhosi gréckym ekonómom Varoufakisom definovaného „globálneho Minotaura“ a dusí ekonomiky členských štátov Eurozóny už úplne otvorene, Slovensko rukami vlád Matoviča, Hegera, Ódora a prezidentky Čaputovej uviazalo na spoludlžníctve 800 miliárd Eur za celú Eurozónu, pričom dostalo „almužnu“ 6 miliárd Eur na „plán obnovy“ do roku 2027, Slovensko sa tvári, ako veľmi prosperuje pri exporte milióna kusov luxusných osobných áut, pričom z neho do štátneho rozpočtu nejde ani cent z ich predaja… a potom príde v PRAUDE samotnej k takémuto článku, ktorý musí nutne otriasť sebavedomím každého, kto vlastní nejaké to euro na bankovej karte alebo v hotovosti…
Článok slovenského ekonóma Ľuboša Pavelku na webe „Praudy“ 3.februára 2025 o 00:00 h musel otriasť každým seriózne uvažujúcim…a tak tu je link a článok celý uvádzam plus komentár k nemu:
https://nazory.pravda.sk/dnes-pise/clanok/739458-preco-nam-euro-nepomohlo/
Ľuboš Pavelka: Prečo nám euro nepomohlo
Slovensko pred 16 rokmi zaviedlo euro ako druhá krajina z bývalých socialistických krajín. Pred nami prešlo na spoločnú európsku menu v roku 2007 iba Slovinsko.
Ostatné krajiny EÚ, desiatky rokov budujúce v ilúzii „komunizmus“ založený na beztriednej spoločnosti, kde sa peniaze prestanú používať a každý občan dostane všetko podľa svojich potrieb, euro prijali neskôr alebo ho z rôznych dôvodov nezaviedli.
Buď preto, že ho väčšina spoločnosti odmietala, alebo nespĺňali kritériá na jeho zavedenie. V prvom prípade ide o Česko, v druhom prípade o Maďarsko. V prípade Poľska išlo pôvodne o neplnenie kritérií na prechod k euru a v posledných dvoch rokoch je to z dôvodu posilňovania zlotého ku všetkým svetovým menám. A to sa deje najmä preto, že Poľsko zažíva v určitom zmysle slova hospodársky zázrak.
Slovensko by dnes patrilo medzi krajiny, ktoré môžu o eure iba snívať, pretože rozpočtový deficit nedokážeme držať na uzde, v povolených hraniciach troch percent HDP. Plán na ozdravenie verejných financií a politické turbulencie nám skôr dajú prívlastok najnestabilnejšej krajiny eurozóny. Vyhovárať sa na extrémne dlhy Grécka, Talianska, Portugalska a iných krajín periférie eurozóny nám príliš nepomôže v situácii koketovania o vystúpení z EÚ.
Slovensko sa pravdepodobne bude musieť na dlhší čas zmieriť s tým, že si bude požičiavať na plátanie deficitu štátu drahšie ako väčšina krajín eurozóny. Neistota investorov sa totiž vždy premieta do vyšších úrokových prirážok, za ktoré si krajina dokáže požičať. Plánované vydávanie štátnych dlhopisov pre obyvateľstvo v čase poklesu úrokových sadzieb na termínovaných vkladoch a sporiacich účtoch môže byť síce pre časť sporiteľov atraktívne. Na druhej strane z celkového potrebného objemu peňazí, ktoré si budeme musieť požičať, pôjde o malú časť štátneho dlhového koláča.
Naša krajina sa od zavedenia eura v porovnaní s inými štátmi vzdialila pri porovnávaní blahobytu obyvateľstva od väčšiny nových členských krajín eurozóny. Pritom Slováci, na rozdiel od občanov iných krajín EÚ, zatiaľ na vlastnej koži iba minimálne pocítili dôsledky inflácie na rast nákladov energií. Konsolidačný balíček na rok 2025 s rastom cien energií nepočíta vôbec, keďže plošné dotácie nás budú stáť cca 370 miliónov eur. Namiesto drahších energií zaplatíme viac za spotrebu prostredníctvom DPH. Politici pritom pôvodne deklarovali, že v záujme potreby znížiť výdavky rozpočtu na dotovanie energií sa zavedie adresná pomoc pri dotáciách elektriny a plynu. V roku 2025 sa však bude naďalej dotovať aj veľká spotreba domácností vybavených saunami, klimatizáciami či bazénmi.
Prijatie eura Slovensku umožnilo čerpať oveľa lacnejšie úvery, ako to bolo v slovenských korunách. Úsporu na úrokoch žiaľ naša krajina nevyužila ani na znižovanie deficitu rozpočtu, ani na nové investície. Nehovoriac o tom, že sme nedostatočne čerpali peniaze z eurofondov, kde nám časť zdrojov nenávratne prepadla.
Predražené verejné zákazky, slabý výber diaľničného mýta, nie z našej viny odstrihnutie od príjmov za tranzit plynu cez naše územie, zrušenie koncesionárskych poplatkov, plánované splátky objednanej vojenskej techniky a neochota prijímať nepopulárne opatrenia vzbudzujú obavy. Euro bolo pre Grécko skazou a pre nás minimálne nevyužitou šancou na lepšie zajtrajšky.
vypichujem sám:
Naša krajina sa od zavedenia eura v porovnaní s inými štátmi vzdialila pri porovnávaní blahobytu obyvateľstva od väčšiny nových členských krajín eurozóny.
Prijatie eura Slovensku umožnilo čerpať oveľa lacnejšie úvery, ako to bolo v slovenských korunách.
Euro bolo pre Grécko skazou a pre nás minimálne nevyužitou šancou na lepšie zajtrajšky.
Rád pridám komentár národohospodára
K tej prvej zvýraznenej vete v hnedom rámčeku: Tak ale túto skutočnosť sme si zapríčinili sami a mena Euro je v tom nevinne: Žiadna vláda sa neorientovala na posilnenie štátneho sektora a vlastníctva výrobných prostriedkov ( výnimkou je vodné dielo Gabčíkovo). Nik neuvažoval vo vládach o potrebe vlastnej obchodnej siete pre domáce potraviny a poľnohospodársku produkciu. Okrem podporných štátnych bánk EXIMBANKA a Slovenská záručná rozvojová banka, ktoré dnes už poctivo slúžia cudzím investorom pre ich tu na Slovensku zainvestované kapacity, tu nefunguje jediný skutočne štátny finančný dom, banka, ktorá by disponovala peniazmi slovenských občanov. Ba naopak, vlády dali sprivatizovať aj toky odvodov do zdravotných poisťovní a dokonca vláda Smeru SD čisto z aktuálneho politického tlaku dala súkromný dôchodkový pilier ako nedotknuteľný do Ústavy SR, pričom dôchodcovské správcovské spoločnosti sú všetky v rukách zahraničných bánk. A toto všetko ochudobňuje Slovensko vo všetkých ďalších hospodárskych aj sociánych sférach. TOK FINANCIÍ BY SA TU DAL VÝRAZNE MENIŤ.
K druhej zvýraznenej vete v hnedom rámčeku: Lacnejšie čerpanie úverov mohlo štátu pomôcť, ak by mal vytvorenú vlastnú vlastnícku produkčnú základňu, ktorá by produkovala zisk mieriaci do štátneho rozpočtu. V žiadnom prípade sa tak nestalo. A tak lacné úvery slúžili iba k vyplácaniu úrokov z dlhov (stará sa o to štátna agentúra ARDAL) a slúži na plátanie dier vo verejných financiách, kde sa štátny rozpočet nedokáže naplniť len a len z daní a odvodov občanov Slovenska. ANI JEDNA VLÁDA, ANI TÁ SOCIÁLNODEMOKRATICKÁ, NEUVAŽOVALA O VYTVORENÍ VLASTNÝCH PRODUKČNÝCH KAPACÍT A TAK PREMRHALA ÚVERY…
K tretej zvýraznenej vete v hnedom rámčeku: ÁNO, PRE SLOVENSKO SA STALO EURO NEVYUŽITOU ŠANCOU PRE LEPŠIE ZAJTRAJŠKY: NEDOKÁZALI SME TO! Vlády na to nemali! Pozrite ako si pomohli Poliaci hospodárskym rastom a to vlastnými firmami a investíciami, naše vlády na Slovensku hlboko spali a zaspali! Ako sme si všetci prepočítavali naše mzdy z korún na euro a tešili sme sa, že v priebehu roka 2009 ( prvého roka zavedenia eura!) dôjde k rastu miezd a do troch (!) rokov sa vo mzdách vyrovnáme krajiám Západu, ktoré už euro mali. Ale mzdy nestúpali. Cudzí investori si to neželali a vláda – aj tá socdem – sa snažila aspoň úpravami minimálnej mzdy zvyšovať výšku miezd, ale to išlo iba „v medziach mierneho pokroku“. Áno vyrovnali sa iba ceny tovarov a služieb. Na európsku úroveň a v tom sme často predbehli aj susedné Rakúsko.
Záverom?
EURO NÁM nepomohlo. Vôbec nepomohlo. Euro sa zaslúžilo iba a len o väčšiu kolonizáciu hospodárstva na Slovensku a k tomu, že čoraz viac mimovládnych organizácií vďaka euru začalo pôsobiť protištátne. S eurom v kapse sa už cítia byť viac Európanmi ako Slovákmi a vlastenectvo im už nič nehovorí.
Euro dobre slúži svojim nadnárodným korporáciám, ktoré môžu beztrestne odčerpávať zisky a transakčnými prevodmi svoje eurá tu z hospodárskych jednotiek zo Slovenska von do cudziny, niet žiadnej ochrany, pretože nemáme vlastnú menu a národná banka už nie je tá, čo kontroluje tieto toky financií. Neurčuje kurzy a nemá právo meniť úrokové sadzby, ani ako ČNB, ktorá je stále emisnou bankou pre koruny české. Tak sme dopadli.
Možno by bolo načim zamyslieť sa nad tým, ako rýchlo zareagovať v prípade, že sa mena euro začne rúcať. Náznaky v politickom boji nemeckých strán tu už sú a ak to urobí Nemecko, že sa vráti k nemeckej marke, euro sa roztrhá na márne kúsky. My môžeme rýchlo mať slovenské Euro – korunu slovenskú. Ing.Marian Tkáč ako bývalý guvernér Národnej banky má s tým skúsenosti a „vie“ ako na to. A vedia to ešte aj stovky zamestnancov Slovenskej pošty a bánk, ktoré menili koruny na euro v januári 2009, ale aj kolkovali československé bankovky vo februári 1993… a s lepším kurzom ako bol kurz 1 Euro = 30,126 Sk!
Nakoniec, profesor ekonómie Jaroslav Husár už v 2008 navrhoval so svojimi študentami v tíme iný a lepší kurz Eura, nebol nikým vyslyšaný… „…Peter, s doktorandmi sme využili tri metódy stanovovanie výmenného kurzu a urobili sme priemer. Získali sme odpoveď, že vhodný kurz by mal byť 19,18 Sk ku 1 euro.“…a v roku 2023 som do jeho webstránky napísal článok, že Slovensko je na tom ekonomicky zle, na tom sa zhodneme už všetci…platí to dodnes
Ing.Peter Zajac-Vanka, editor 4.02.2025
Najnovšie komentáre