Blíži sa výročie 25.februára 1948, teda Víťazstva pracujúceho ľudu v Československu. Nie, o tom článok nebude. Dosť vľavo stojacich autorov si túto tému zgustne a popíše udalosti. Mrzí ma skôr, že ani v tak pokročilej dobe tretej dekády 21.storočia a s takým historickým odstupom od udalostí si nevieme na faktoch povedať pravdu. A tú pravdu sme predsa pocítili za ostatných 36 rokov od „Novembra 1989“. A to, že prečo bolo nutné hospodárske subjekty v 1945 znárodniť a zoštátniť a že to bolo ozaj víťazstvo pracujúcich, že sa to podarilo v 1948 dotiahnuť do konca. Profesor histórie Matúš Kučera ma naučil, že musím ísť po faktoch, najlepšie právne zdokumentovaných a potom si už komentár ako to bolo, viem pridať odborný a zasvätený. Navyše, áno, žiaľ, som ešte jeden z žijúcich svedkov doby socializmu a môžem veľa vecí potvrdiť z vlastného prežitku a skúsenosti. Takže…písane dňa 13.februára 2025…a aj na podnet jedného z teoretikov marxizmu-leninizmu…

Znárodnenie zoštátnením

Ide o slovnú „hračku“ alebo komplikovaný právny akt, ktorý ale pomohol ekonomike Československa?

Zistil som totiž, že teoretici marxizmu – leninizmu u nás majú chaos z praktických krokov v histórii povojnového Československa, ale pritom to bolo vtedy čisté a priamo do praxe zamerané právne a organizačné opatrenie, okamžite riešiace rozvrátenú ekonomiku.

Povedzme si východiská po vojne ( máj 1945):

1.Národné hospodárstvo predvojnového Československa nefungujúce, veľa produkcie v troskách

2.Ako na území Čiech a Moravy, tak aj na Slovensku, ale aj na území  v pomníchovskom marazme zabratých Sudet, „Felvídéku“ ( južného a časti východného Slovenska)  i poľských záberov, všade prevzali výrobné prostriedky i banky a dopravu buď priamo zmocnenci tzv.Ríšskej správy nacistického Nemecka, ale a aj kolaboranti na daných okupovaných územiach, prípadne priamo vlastníctvo prešlo do maďarských rúk fašistického Horthyho Maďarska,  Pilsudského Poľska,  priamo nemeckým vlastníkom v Sudetách. Platnosť Ríšskej marky musela byť zrušená, hotovosť a bankový finančný sektor bol rozvalený, nefungovali hospodárske prepojenia medzi jednotlivými územiami pôvodnej RČS.

3.Čože kolaboranti, ale vlastníctva boli opustené aj po zmiznutých občanoch RČS židovského pôvodu, po zahynuvších majiteľoch padlých vo vojne alebo zabitých v koncentračných táboroch či na úteku mimo Československa.

4.Pomoc UNRRA (humanitárne zásielky) bola dočasná a z pozorovania, ako sa to deje v okupovanom Nemecku bolo jasné, že všetko pre zmenu preberá americký kapitál. Ten aj neskôr (v 1947) ponúkol svoj program hospodárskej pomoci, tzv. Marshallov plán, ale len za prísnych politických podmienok „niečo za niečo“…

Republika Československá je obnovená, ustanovila sa vláda ČSR 4.apríla 1945 v Košiciach na oslobodenom území a politici všetkého vyznania prijali tzv.Košický vládny program – a o ten sa oprel prezident ČSR Eduard Beneš, keď vyhlasoval právne akty známe ako

BENEŠOVE DEKRÉTY

Z hľadiska zabezpečenia majetku Československej republiky možno vyzdvihnúť   týchto päť podstatných právnych aktov, známych viac ako Dekréty prezidenta ČSR (ktoré ale boli aj schválené vládou a zákonodárným zborom):

*5/1945 Sb.– „Dekret presidenta republiky ze dne 19. 5. 1945 o neplatnosti některých majetkově-právních jednání z doby nesvobody a o národní správě majetkových hodnot Němců, Maďarů, zrádců a kolaborantů a některých organizací a ústavů“

*12/1945 Sb.– „Dekret presidenta republiky ze dne 21. 6. 1945 o konfiskaci a urychleném rozdělení zemědělského majetku Němců, Maďarů, jakož i zrádců a nepřátel českého a slovenského národa“

*28/1945 Sb.– „Dekret presidenta republiky ze dne 20. 7. 1945 o osídlení zemědělské půdy Němců, Maďarů a jiných nepřátel státu českými, slovenskými a jinými slovanskými zemědělci“

*108/1945 Sb.– „Dekret presidenta republiky ze dne 25. 10. 1945 o konfiskaci nepřátelského majetku a Fondech národní obnovy. „

A pre budúcnosť národného hospodárstva bol najdôležitejší Dekrét prezidenta ČSR 100/1945 Zb. „O znárodnění dolů a některých průmyslových podniků“, ktorého rozsah typov vymenovaných podnikov v zákone znamenal, že sa tento zákon považuje za základný právny akt znárodnenia, spolu so zákonmi 101/1945, 102/1945, 103/1945 a 104/1945 Zb.

Týmito opatreniami sa umožnilo zároveň, aby mohla začať hospodárska  obnova Československej republiky už v roku 1945.

A BOLO TO ZNÁRODNENIE ZOŠTÁTNENÍM

viď PDF Zákon 100/1945 Sb.

Dekrét prezidenta ČSR bol uzákonený zákonom č.100/1945 a zákonmi 101/1945, 102/1945, 103/1945 a 104/1945 Zb. a pre tento článok je podstatná definícia, že to bolo znárodnenie zoštátnením. V paragrafe 4 zákona 100/1945 je definované znárodnenie v odsekoch 1-5 takto:

„ods.1: Znárodnením nadobúda československý štát vlastníctvo znárodnených podnikov v rozsahu nižšie stanovenom“

môžete si preštudovať podrobne celý zákon, dôležitá je však praktická rovina právnych a organizačných opatrení:

ZNÁRODNENÝ PODNIK je považovaný za štátne vlastníctvo. Je v ňom ustanovený národný správca majetku. Podľa par.12 toho istého zákona  majetková podstata znárodneného podniku vplynie do národného podniku. Podľa par.13 „Národný podnik je povinný užívať v názve firmy názov národný podnik aj keď prevezme doterajšiu znárodnenú firmu.

Komplikované vysvetlenie však v  praxi znamenalo, že v takomto národnom podniku podľa zákona začína namiesto národného správcu  fungovať predstavenstvo podniku  a národný podnik riadi jeho riaditeľ, začali fungovať závodné rady pracujúcich, pričom národný podnik podlieha riadeniu príslušného ministerstva podľa vecnej stránky.

Tak bolo zabezpečené celospoločenské vlastníctvo  výrobných prostriedkov , riadené štátom a spravované prestavenstvom, riaditeľom a závodnou radou pracujúcich. Slovo „národné“ v dobovom chápaní viac definovalo štátne než ľudové vlastníctvo. Mnohé aktivity a incidenty okolo vlastníckych pomerov počas rokov 1945-1947 viedli ku korekcii zákona, ktorým sa už v podmienkach vyriešenia vládnej krízy z februára 1948 (Februárovým víťazstvom pracujúceho ľudu, kde mimochodom významnú úlohu zohrali práve závodné rady pracujúcich a ozbrojené milície) hovorilo ZNÁRODNENIE.

Nový parlament a vláda ČSR v roku 1948 prijali viacero zákonov, ktorými dokončili znárodnenie národného hospodárstva už ako celku. Boli to napr. zákony 114/1948  „Zákon o znárodnění některých dalších průmyslových a jiných podniků a závodů a o úpravě některých poměrů znárodněných a národních podniků“. Zák.126/1948 o znárodnení  šlachtiteľských podnikov, 121/1948 o znárodnení v stavebníctve, zák.120/1948 o znárodnení obchodných podnikov,118/1948 o organizácii veľkoobchodnej činnosti a znárodnení veľkoobchodných podnikov, zák.119/1948 z  28. 4.1948 „o státní organisaci zahraničního obchodu a mezinárodního zasilatelství.“ Všade v zákonoch znie prvá veta: „znárodnenie zoštátnením“, alebo
„Znárodněním nabude stát vlastnictví k znárodněnému majetku“.

„Znárodněním nabude stát vlastnictví k znárodněnému majetku“.

OMYL TEORETIKOV MARXIZMU –LENINIZMU

Nikdy sa teda pojem ZNÁRODENIE neponímal ako „odovzdanie vlastníctva všeľudovým masám“ v zmysle praktického vydania vlastníctva „masám“. Ono to prakticky ani nie je možné. Z histórie napr. husitského hnutia v 14.storočí vieme, ako to narábanie so spoločným vlastníctvom skončilo pri budovaní revolučného mesta Tábor v južných Čechách, kde príchodiaci odovzdávali svoje imanie do veľkých drevených sudov a žili zo všeobecne rozdávaných potravín a šiat, obuvi, všetkých potrieb. V určitej chvíli sa niektoré náboženské sekty táboritov zvrhli a zneužili tento spoločný ľudový majetok na svoje ciele. Rovnako dnes sú problémové družstevné „kampeličky“, rozkrádané predsedami kampeličky,  alebo aj akokoľvek dobre myslená družstevná aktivita, pokiaľ nie je nad ňou celospoločenský dozor. A ten dozor – to je vlastne dozor v rukách štátu.

Asi prakticky najbližšie k takému ideálu „celospoločenského vlastníctva“ siahal zákon 88/1988Zb. o štátnom podniku, kde sa politické centrum KSČ v roku 1988 rozhodlo decentralizovať prísnu kontrolu nad štátnym vlastníctvom formou rušenia národných podnikov v prospech štátnych podnikov a v nich mali vznikať opäť Rady pracujúcich, riaditeľ podniku mal byť volený z viacerých kandidátov vlastným osadenstvom podniku a podniky mali mať dostatočnú finančnú a podnikateľskú samostatnosť. Po experimentálnych úspechoch týchto podnikov v druhej polovici roka 1988 a v roku 1989 sa po prevrate tento zákon zneužil a činnosť vedenia podnikov sa zvrhla v bohapusté prerozdeľovanie majetku v predprivatizačnej agónii hospodárenia podnikov spôsobenej zákonmi o malej, veľkej, kupónovej privatizácii a v reštitúciách.

Ako sa ukázalo, neradno dať nezodpovedným a neuvedomelým masám do rúk majetok, ak nevedia, čo s ním a ženie ich viac chtíč po bohatstve ako racionálne myslenie hospodára.

Nuž, na tento omyl a tragické zvrhnutie majetkových pomerov v tej dobe sme doplatili všetci. Ako sa najnovšie vyjadril nositeľ Nobelovej ceny za ekonómiu profesor Joseph Stiglicz – (týka sa to ale vstupu do EÚ:) „Východná Európa schudobnela viac ako kedy nebola vstúpila do Európskej únie“.

Dovolím si záverečnú parafrázu na vyjadrenie profesora Stiglitza:

Ak by sme si zachovali doteraz národné podniky znárodnené hoc aj zoštátnením, naše národné hospodárstvo by dnes bolo dvakrát silnejšie ako kedysi.

Teda nemali by sme „iba“ päť tisíc miliárd menovej jednotky vo vlastníctve výrobných prostriedkov, ale desaťtisíc miliárd menovej jednotky. Dnes nemáme vo vlastníctve takmer nič…

Ing.Peter Zajac-Vanka (ročník 1955)

ilustračná snímka :fotografia vlastná k autorskej relácii na Slobodnom vysielači B.Bystrica v roku 2018