Nuž, naozaj už zostali iba spomienky na ekonomickú demokraciu. Z roka 2011. Bolo že to osvieženia, bolo že to rozrušenia. České a slovenské vedecké osobnosti sa predbiehali vo vyjadreniach, ľavičiari už videli víťazný pochod tejto filozofie a ekonomického smerovania svetom…a v roku 2025 – ale oveľa, oveľa skôr, ešte v roku 2020, to všetko zapadlo prachom. Je to osud filozofií a pokrokových konštrukcií, ktorých sa chytia nesprávne ruky, alebo inak povedané, ktoré sa nedostali do mysle miliónov ľudí ( iba pár stovák nadšencov…). Čo k tomu ešte dodať? Že bola príležitosť – a nebola využitá? Že ľudia, ktorí to hlásali, nedokázali presvedčiť verejnosť? …alebo že to bolo zámerne tutlané a „nevšímavosť“ bola iba hraná, aby sa kapitalizmus neodklonil od svojej víťaznej ceste do ničoty? Lebo veď ako skončila podobná pokroková filozofia ekonomiky vedomostí, riadenia ekonomiky pomocou vedomostí? Ako dnes už zosnulý D.Čaplovič, prvý podpredseda vlády SR „pre vzdelanostnú ekonomiku“ (ani nepochopil podstatu smerovania knowledge economy) hlásal, že „do každej školy jeden počítač, do každej rodiny jeden počítač?)…neviem, sám – ako hlásateľ oboch konceptov som v rozpakoch… po roku 2000 zanikla ochota baviť sa o ekonomike vedomostí, po roku 2019 zanikla vôbec myšlienka ekonomickej demokracie na Slovensku…paranoicky si myslím, že autohaváriu, ktorú som prežil s rodinou v deň mojich narodenín v roku 2019, naaranžoval niekto, kto chcel zbaviť slovenskú spoločnosť hlásateľa tej nebezpečnej myšlienky, že zamestnanci si budú riadiť podnik sami a nie súkromný kapitál, ale verejné finančné fondy budú určovať, do čoho investovať pre rozvoj ekonomiky… A tak dnes už len „zosnulej myšlienke“ venujme pár riadkov. Spomienková úvaha Ing.Peter Zajac-Vanka, 9.marca 2025
Spomienky
No, je to smutné, ak už v roku 2025 iba spomíname na snaženia v roku 2011 a po roku 2011. Svet sa točí oveľa rýchlejšie ako obsiahne jeden ľudský život. Spomínam, ako nás všetkých nadchlo, že v kolíske kapitalizmu, ba globálneho imperializmu, hlásal filozof amerického pôvodu, profesor David Schweickart, koncept ekonomickej demokracie ako alternatívu k vtedajšiemu kapitalizmu. Vôbec nám nebolo podozrivé, že v vnútra Spojených štátov, z americkej akademickej pôdy, z Chicago Loyola Universtity, sa nejaký profesor rozhodol hlásať tri črty ekonomickej demokracie ako cesty k alternatíve kapitalizmu. A že pre jednu zo svojich prednáškových ciest si vybral práve Českú a Slovenskú republiky. V Prahe prednášal v apríli 2011, v Bratislave v októbri 2011 – a to dokonca v aule Ekonomickej univerzity Bratislava, v bašte liberalizmu a pravice. A toho 11.10.2019 prezentoval dokonca aj svoj pohľad na SOCIALIZMUS, socializmus bez Lenina a Marxa, ale ako alternatíva ku kapitalizmu – cez tie tri črty ekonomickej demokracie, ktorými sú zamestnanecká samospráva podnikov, verejné a nie súkromné financovanie ekonomického rozvoja krajiny a férový trh, teda vzájomne výhodný obchod. A ako sme boli všetci z toho nadšení.
Počiatočné nadšenie sa prejavilo takmer okamžite – vznikla politická strana 99% – občiansky hlas ( úplne vo voľbách prepadla!), ľavicoví vedeckí autori prezentovali na fórach povzbudení Schweickartom svoje myšlienky ( napr.na Klube Nového slova, doc.Haluška, doc.Hohoš, Ilona Švihlíková z ČR, prof.Hrubec, vznikli iniciatívy ako v ČR Iniciatíva zdola, zaoberajúca sa družstevníctvom, v SR v DavDva sa mladí angažovali v hlásaní družstevníctva, vyhľadávali príklady zo sveta, my sme založili obč.združenie Centrum pre šírenie ekonomickej demokracie, kde mnohí ľavicoví mladíci nadšene natáčali videá, chodili do vysielania Slobodného vysielača B.Bystrica – a potom ich nadšenie vyprchalo, orientovali sa extrémistickejšie – chceli z OZ urobiť extrémne ľavicovú politickú stranu – a OZ zaniklo…vydal som dve knihy, v ktorých na základe čŕt ekonomickej demokracie popisujem, čo by sa dalo robiť s priemyselným podnikom v krachu, ako ho transformovať na podnik so zamestnaneckou samosprávou (Coopindustria…) a doslova učebnicu Ekonomika po kapitalizme. To bolo v 2015 a v 2017. Medzitým sa emócie utlmili, nadšenie sa utlmilo a – vo vysielaní o Ekonomickej demokracii v Slobodnom vysielači B.Bystrica som zostal sám. Isteže, boli hostia, napríklad aj Marian Vitkovič, profesor J.Husár, ale akosi to padalo do prázdna…
V USA kandidoval aj stúpenec filozofie ekonomickej demokracie, demokratický senátor za ľavicu, Bernie Sanders, ale nakoniec postúpil svoj post ešte staršiemu kandidátovi Bidenovi. Až po čase sme si mohli overiť, že tam pôsobili nejaké „čachre“ a vieme, kam sa zvrhla celá politika Demokratickej strany USA za Bidena. O ekonomickej demokracii a o samotnom Schweickartovi už ani „ˇť“. A o tom, ako sa rozvíjali aktivity okolo zamestnaneckých samospráv, tak sľubne rozvíjané počas hnutí „Occupy Wallstreet“, sa už nikdy viac nič nedozvieme. Ľavičiari sa aj tu zmenili na „progresivistov“ so svojimi novými ideológiami…
Počiatočné nadšenie sa stratilo aj v Smere Sociálna demokracia, kde nás ešte v 2011 povzbudzovali, aby sme „niečo urobili“ a podporovali (aspoň nám dali priestor na stretávanie) Pracovnú skupinu pre modelovanie ekonomickej demokracie na Slovensku. To trvalo, kým sa ešte aj Ľuboš Blaha nepriživil svojou knihou ku ekonomickej demokracii, kým neboli voľby v marci 2012. Na jednom z posledných stretnutí Pracovnej skupiny sa nás zišlo päť odborných garantov – a otázka znela: kde je publikum kde sú ostatní? Odpoveď priam práskla po tvári: „Všetci stoja v rade pred Úradom vlády, rozdávajú sa tam funkcie…“ skupina samovoľne zanikla, pár článkov ešte do Nového Slova a – koniec. Vo voľbách do NR SR už nikto z ľavice nemyslel na ekonomickú demokraciu – program ponúkal Spolok národohospodárov Slovenska. Nakoniec som rád prijal možnosť kandidovať na otvorenej kandidátke Ľudovej strany Naše Slovensko so škaredým prívlastkom Kotlebovci a na programovej konferencii sme mohli koštatovať prienik viacerých národohospodárskych opatrení. (Áno, vtedy sa umiestnil na kandidátke aj Taraba, dnešný minister vo vláde SR. držal mi flipchartový papier pri objasňovaní prieniku bodov).
Také „milé príhody“ som zažíval aj pri hľadaní sponzorov pre knihy, aj pri ich prezentáciách: Exminister Baco za HZDS nevydržal moju argumentáciu k podpore knihy Coopindustria a skryl sa dlhodobo na toaletu…L.Blaha mi blaho-sklonne nechal posledné tri minúty konferencie o družstevníctve v sále NR SR pre prezentáciu Coopindustrie – odmietol som… B.Ondruš si poctivo počas družstevnej konferencie listoval v Coopindustrii a už si ju aj po skončení konferencie odnášal, keď som ho zachytil, „nemal pri sebe drobné“, ale potom si knihu naozaj prevzal a zaplatil darovné, pýtal sa vtedy, „Ty – a kde sa ten podnik skutočne nachádza?“… Za Smerákov si knihy Ekonomika po kapitalizme ( v každej bolo venovanie konkrétnej osobe – aj pre R.Fica) prevzala sekretárka na vrátnici na Sputnikovej ulici, atď, atď. Komunisti knihu odmietli, „pretože sa tam necituje nikde Marx, ba ani Lenin“…no a skončil som. Bol som už v dôchodkovom veku, mať o dvadsať rokov menej, sám si usporiadam politickú stranu, a ba aj nejaké tie podniky zamestnaneckej samosprávy. Krachujúcich podnikov je po Slovensku čoraz viac…
Neviem prečo si pri knihe COOPINDUSTRIA všetci predstavujú, že musí ísť zákonite o družstvo
Áno, vypomohol som si pre zrozumiteľnosť v knihe existujúcim právnym stavom, keďže subjekt hospodárstva DRUŽSTVO je definovaný v Obchodnom zákonníku SR a je ľahšie založiť družstvo (finančne i organizačne) ako súkromný podnik typu s.r.o. či a.s. Takmer nikto to tak nepochopil a všetci sa pri zamestnaneckej samospráve okamžite „zorientovali“, že musí ísť o poľnohospodárke družstvo.Knihu samozrejme neštudovali, maximálne prelistovali. Pretože: Pričom samotný pojem Coopindustria sa nachádza aj v talianskej legislatíve a označuje družstevný podnik priemyselného výrobného charakteru, tak ako som to chcel zdôrazniť pri objasňovaní krachujúceho priemyselného podniku na Slovensku, prechádzajúceho transformáciou na zamestnaneckú samosprávu. S najrýchlejším možným postupom založenia družstevnej právnej formy. Lebo rovnako ako právne neexistuje pojem národný podnik, neexistuje ani právny pojem „zamestnanecká samospráva“.
Ad memoriam
V januári 2024 zanikol podnik a.s.TRENS Trenčín. To je ten, ktorý mi bol vhodnou predlohou pre popis transformácie akciovej spoločnosti v krachu na zamestnaneckú samosprávu, družstvo. O tom bankrote a zániku som sa dozvedel už až potom, čo sa to stalo. Volal som si s niektorými bývalými kolegami (pracoval som tam v rokoch 2012 – 2013) a boli znechutení. Tlak majiteľov bol silný. Na knihu si nik ani len nespomenul… tak čo už… spi sladko, dobrá myšlienka.
Autor knihy Coopindustria, podnik fungujúci na princípe zamestnaneckej samosprávy
Ing.Peter Zajac-Vanka
link https://www.youtube.com/watch?v=6mvTtEmH-rs vyšlo to vo videu na Youtobe v klube ANTRE ako „Podnik fungujúci spravodlivo, na princípoch zamestnaneckej samosprávy“
9.4.2011, Klub Nového Slova, ASA, Bratislava Tak týmto na Slovensku štartovala téma EKONOMICKEJ DEMOKRACIE. Pán docent L.Hohoš vydal preklad knihy Davida Schweickarta Ekonomická demokracia – po kapitalizme, Vydav.Spolku slov. spisovateľov, všetci sme „objavovali“ americkú kritiku kapitalizmu a systematický návod na riešenie „ako z toho von“ a pán profesor Schweikart nemohol nakoniec prísť. Tu sme si všetci, čo sme mali otázky a pripravovali koreferáty, sľúbili, že začneme pracovať na českej a slovenskej variante ekonomickej demokracie, lebo veď naši exiloví ekonómovia v USA ovplyvnili aj filozofa Schweickarta. Tu sa zrodila aj myšlienka pracovnej skupiny pre modelovanie ekonomickej demokracie v Bratislave. Na Inštitúte ASA. Viedol som to… s požehnaním strany Smer Sociálna demokracia, do marca 2012…potom už „smeráci“ stratili záujem, venovali sa upevňovaniu moci a „skrášľovaniu“ kapitalizmu, o zásadné hospodárske zmeny stratili záujem.
Systémové alternatívy kapitalizmu – Peter Zajac-Vanka
link na Youtobe https://www.youtube.com/watch?v=hW7j0VlG2PM&t=6s
a potom prišla kniha Ekonomika po kapitalizme – klubové vydanie – tu je i elektronická verzia v PDF a doplnená komentármi z 2023
Ekonomika po kapitalizme – kniha v PDF s komentármi
Najnovšie komentáre