Tento príspevok som pojal ako osvetový, nuž namiesto „wikipedie“, ktorá je už plne v politických záujmoch. Som absolventom odboru „ekonomika a riadenie zahraničného obchodu“ s titulom inžinier ekonómie na Obchodnej fakulte Vysokej školy ekonomickej v Bratislave ( 1979) a v praxi som používal v kalkuláciách clo každodenne. Pracoval som v zahraničnom obchode, neskôr v medzinárodných hospodárskych vzťahoch a potom ešte i v rokoch 2012 – 2013 ako exportér vo výrobnej fabrike. Mám k tomu čo povedať, najmä z mojej novšej rekvalifikácie na národohospodára. Píšem to 9.apríla 2025, keď začali platiť americké clá.

Rúca sa rokmi budovaná globálna ekonomika, založená na úsilí nadnárodných korporácií o minimalizovanie až anulovanie colných bariér. Globálne hospodárske korporácie potrebovali anulovať clá medzi štátmi najmä pre lacnú možnosť presúvať výrobu, dodávky materiálov, tovary, suroviny, medzi štátmi bez poplatkov a bez obmedzení. Automobilová montovňa na Slovensku, patriaca cudzej kapitálovej korporácii, dokáže produkovať zisk iba takým spôsobom, že nadmerné toky surovín, polotovarov, dielov a uzlov patriacich do montáže milióna kusov hotového výrobku, bezcolne priváža do montovne a potom hotový výrobok, drahý ako luxusný osobný automobil, bez colného poplatku a bez dane „exportuje“ do sveta. Vidíte, to slovo „export“. Tu už ide iba o technický výraz „vydodania“ za hranice národného štátu logistickými prepravami, pretože skutočný export, ekonomicky vzaté, je až vtedy, ak sa tovar predá a exportuje von za hranice a z tržby z toho predaja sa platí daň. Platia ju automobilky daň z predaja u nás? (Vôbec NIE!!!).

Clo ako nástroj hospodárskej politiky štátu

1.Primárny účel – chráni domácich výrobcov a predajcov

2.Veľmi užitočný cieľ: zvýšiť príjem do štátneho rozpočtu

3.Nástroj zamedzenia „neželaných“ importov do hospodárstva krajiny

Potvrdzujem, že aj za svojej praxe pracovníka zahraničného obchodu som denne plnil tie tri ciele a úžitok a bol som hrdý na to, že prispievam svojou prácou k blahobytu a rozvoju Československa. A v ostatných rokoch 2012-2013 k plneniu príjmov do štátneho rozpočtu Slovenskej republiky.

1.Primárny účel – chráni domácich výrobcov a predajcov. Pri importe zabezpečuje, že tovary zo sveta sa môžu uplatniť na domácom trhu, ale musia byť znevýhodnené cenovo. Cieľom je, že: „môžeš mať aj zahraničné auto, možeš si kúpiť aj argentínsky stejk, ale zaplatíš za to importnú cenu. Lebo „zvyšok“ domácich spotrebiteľov kupuje domáce výrobky a chránime tým domácich výrobcov i zamestnanosť. A prirodzene i hospodársky priestor štátu. Domácu výrobu.

Tak toto prosím robí prezident USA D.Trump. Uvedomil si, že Spojené štáty sa dezindustrializovali a že z exportnej mocnosti sa stal importný spotrebiteľský trh. Veď o.i. aj urán do atómových elektrární dovážajú. Nehovoriac o tom, že si „zabili“ domácu výrobu skoro všetkého, lebo korporácie aj so sídlom v USA vyrábajú lacno po svete, nie v USA.

2.Veľmi užitočný cieľ: zvýšiť príjem do štátneho rozpočtu. Colnými sadzbami na importovaný tovar sa dosahuje inkasovanie peňazí z ceny tovaru, idúce priamo do štátneho rozpočtu krajiny. V dávnej minulosti, ešte v stredoveku, panovníci mali zaistený príjem do panovníckej pokladnice z importu ale i z prevozu tovaru cez ich územie. Nebohý profesor histórie M.Kučera uvádza, že preclievané boli lode so soľou idúce zo Soľnohradu, alebo naopak zo Sedmihradska. Colným poplatkom podliehali aj otroci po ceste od Transylvánie cez Dunaj do Prahy, kde boli trhy otrokov. Poriadok tu urobila akurát zmluva medzi Franskou ríšou a Veľkou Moravou v roku 892 n.l. V súčasnosti tvoria poplatky z cla minimum príjmu do štátneho rozpočtu. Veď panuje globálna ekonomika, ktorá dekádami donútila štáty clá znižovať až ich anulovať.

Ale napriek tomu teraz vyšlo najavo, že už dekádu medzi sebou Európska Únia, USA, Čína, dvíhajú clá a v súčasnosti sa to práve americký prezident rozhodol razantne riešiť. Prudko zaviedol clá na všetky importy do USA. Zo všetkých krajín sveta. Je obchodník, bude najmä požadovať zníženie ciel exportovaného tovaru z USA. A ak nič iné – vysokými colnými inkasami za importované tovary získa vysoké sumy do deficitného rozpočtu USA.

3.Nástroj zamedzenia „neželaných“ importov do hospodárstva krajiny. Colné reštrikcie sa uplatňovali v histórii všade tam, kde si vedenie krajiny neželalo importovať tovar z inej krajiny v zmysle politického účelu, alebo z dôvodu zamedzenia konkurencie alebo protismerných tokov tovaru. Isteže, historickým príkladom je obdobie studenej vojny v druhej polovici 20.storočia. Zo strany Západu politické embargo, zo strany krajín RVHP ochrana kultúry a svetonázoru (časopisy, noviny, knihy, mediálne nosiče) ale i bežné obmedzovanie importu textílií, spotrebných tovarov. Aby som bol objektívny, embargo Západu do krajín „COCOM“(„komunistického spoločenstva“) sa týkalo viac zamedzenia exportu high-tech, strategických surovín a výrobkov do embargovaných krajín, – spomeniem postih japonskej firmy Toshiba len zato, že exportovala do ZSSR videoprehrávače).

No a horúcou súčasnosťou je už niekoľko rokov trvajúce embargo na tovary z Ruskej federácie a do Ruskej federácie. Nemyslite si, toto uplatňuje i Slovenská republika, aj keď premiér SR hlása iné…

Vyzerá to tak, že toto sú príznaky konca éry globálnej ekonomiky v 21.storočí.

Citujem z Nové republiky Vidláka – článok  https://www.novarepublika.cz/2025/04/prijmova-stranka-rozpoctu   6.04.2025

„Normální lidi si znovu začínají myslet, že bohatství národa vzniká v továrnách, kde pracuje vlastní obyvatelstvo a díky tomu má slušný životní standard, který stačí na bydlení, rodinu, děti i koníčky a díky tomu má důvod svou zemi bránit.“