Pripravované II.vydanie prepracovanej knihy Ekonomika po kapitalizme z roku 2017 písané v priebehu roka 2025 s novým aktuálnym názvom ( vychádza už len v internetovej verzii tu na portáli). Vyjde čoskoro… dané na známosť 24.6.2025
ilustračný obrázok: Aj keď je to doplnené a prepracované II. vydanie pôvodnej knihy Ekonomika po kapitalizme z roku 2017, je tu mnoho nových komentárov a aj kapitoly reagujúce na súčasnosť roku 2025. Preto ku pôvodnej obálke spracovaná grafika, ktorú autor pôvodne zamietol pre I.vydanie a namiesto nej dal tak „učebnicovo“ tie tri kruhy nového spoločensko-ekonomického motora. Ale život ukázal, že dnes je to horšie – chaos je už naozaj tu, všetko je také „mokré“ a zároveň „zaprášemé“, preto farby saharskej hnede a sme pomaly po pás v h…ano, v dažďovej vode…
„Naša jediná nádej po vyvrcholení globalizácie spočíva v tom, že úpadok globalizácie dokážeme zvládnuť lepšie, než ako sme riadili jej vzostup“.
autor výroku:profesor Joseph Stiglitz, americký mysliteľ, povedal to v roku 2025
„…nám podsunuli univerzální globalizaci, která zabila národní státy a spolu s nimi nejen nacionalismus, ale i vlastenectví a touhu budovat a bránit národní stát, a vše nahradili univerzálním internacionalismem. Pojem„vlast“ byl vyhozen na smetiště také, dokonce za doprovodu lákavých a hlasitých výkřiků o rovnosti pro všechny, o toleranci, snášenlivosti, politické korektnosti. Nemluvě o LGBT* agendě a redukci populace prostřednictvím dojímavých příběhů o demokratické užitečnosti manželství osob stejného pohlaví a podobných zvrácenostech“. z blogu Novarepublika V.Skačko 19.6.2025
„Ale my máme povinnosť hospodára pracovať na svojom a prežiť – dlžíme to našim pokoleniam predkov a sme povinní našu vlasť a naše hospodárstvo udržať a zveľaďovať. Našu vlasť a hospodárenie v nej obyvatelia Slovenska, slovenský ľud, vždy ako štafetu znova a znova zveľaďovali napriek všetkým vojnám, porobeniam a politickým zradám, od 6.storočia n.l. sme nezabudli svoj jazyk a svoje zvyky a hospodárili sme tu.„
„Je potrebné hospodáriť a rozvíjať národné hospodárstvo Slovenska tak, aby sme boli šťastní, prekvitali a rozvíjali sa ďalšie storočia, a to bez ohľadu na svetové dejiny. Máme túto povinnosť voči predkom i generáciám potomkov.“
napísal Ing.Peter Zajac-Vanka v závere knihy v roku 2017 a platí to o to viac dnes v roku 2025
Príhovor autora v júni roku 2025
Sme v polovici roka 2025 nášho letopočtu (…od narodenia Krista…) Svet sa posunul do CHAOSU. Nielen euroatlantická civilizácia. Celý svet, všetky kontinenty. Ba aj tie na póloch, pretože sa tam topia ľady. Okrem klimatických zmien sa však znepokojujúco dejú zásadné zmeny v ekonomike, v stave populácií, vo vnímaní spoločností o tom, čo je to sociálne, čo je to demokratické. Okrem hospodárskych kríz sme spadli do chronických morálnych kríz a kríz hodnôt. Čo krajina, to krízové javy – ale nie vždy rovnaké. Čo zoskupenie krajín, to raz „bolesti rastu“, raz kríza úpadku. Rozhoreli sa vojnové konflikty. Sú síce „lokálne“, ale s tak nebezpečnou odistenou výbušninou, že nevieme dňa ani hodiny, keď príde ten „súdny deň“ atómovej katastrofy. Myslitelia manažmentu síce dobre podchytili analyzovanie vonkajších aj vnútorných faktorov zmien, aby sme mohli na ich základe stanoviť prehľad a vybrať to správne riešenie. Volalo sa to S-T-E-E-P-V analýza ( tj. analýza faktorov sociálnych – technologických/technických – ekonomických – environmentálnych -politických/právnych – hodnotových). Lenže aj tieto faktory sú dnes v chronickom a neustále sa meniacom stave, teda nachádzame sa v dokonalom chaose. Tu už neplatia ani tie zásady manažérskych mysliteľov, ktoré rovnako ako mysliteľ Tom Peters hlásali postupy „trhriving from chaos“, čiže ťaženie z chaosu. Dramatici to raz nazvú „dokonalá búrka“, to vtedy, keď o chvíľu už neplatí to, čo platilo pred chvíľou. Samotná ekonomika sveta a krajín sa pod vplyvom chaosu nedokáže vysporiadať s posudzovaním “ STEP-faktorov“, tancujúcich čoraz rýchlejšie vo víre bublín, vĺn a nečakaných – neočakávaných zmien. Sú to zlomové časy a môže sa stať doslova čokoľvek.
Ba naozaj hrozí, že sa stane čokoľvek. Vrátene „atómovej zimy“ planéty, ale a aj lokálnych úpadkov celých krajín, civilizácií, kolapsu systémov energetických, mocenských, ekonomických, sociálnych…a malá krajina Slovensko, generačne obmenená mladým obyvateľstvom ( ekonomicky činné sú generácie, ktoré sa už narodili do kapitalizmu) sú bezbranné, ale žiaľ aj bezstarostné – a teda „nevedia“… Nepríde žiadny obetavý Danko, známy zo staroslovanskej povesti o Dankovom srdci a nevytrhne svoje srdce aby svietilo jeho ľudu na cestu „ako z toho von“. Sme odkázaní na našu nedokonalosť. V populácii sa ale vždy nájdu jednotlivci, ktorí možno z rôznych pohnútok, ale predsa len napriahnu ruky a ukážu smer a postupy. Ako hovorí profesor ekonómia Jarovslav Husár – „TAKTO A TADIAĽTO!“
Preto som prepracoval a doplnil túto knihu. Stále zdôrazňujem, že to tu nie je hotový návod k použitiu. Ale poskytuje inšpiráciu v celom komplexnom pohľade na hospodárstvo a ekonomicko-sociálne deje. A neskromne sa priznám, akokoľvek som bádal, vždy som zatiaľ našiel iba konštatovanie stavu vecí a kritiku vývoja problémov, ale nenarazil som na taký „kontraprojekt“, ktorý rieši ekonomiku v zlomových časoch globálneho chaosu aspoň v jedinej krajine. Mojou vlasťou je Slovensko, tak sa zameriam na variant so slovenskou ekonomikou. A snáď nezostanem ako jediný a osamelý autor…
MOTTO:
ekonomiku po kapitalizme si môžeme vytvoriť aj sami a tu doma u nás na Slovensku
Novou politickou triedou v globálnej spoločnosti sa stáva obyvateľstvo jednotlivého národného štátu: Je to rýchlo sa sebaidentifikujúca masa ľudí v každej krajine, títo občania národného štátu si odrazu uvedomujú, že majú v globalizovanom svete spoločný osud a spoločný ekonomický i sociálny záujem. Je to reakcia na vznikajúce elity globálnej kozmopolitnej spoločnosti a prví na to prišli sociológovia – a po nich som tento nový jav zaradil do knihy za čerstva i ja. Zatiaľ je to jav mimo vnímania súčasných politikov a masmédií, ale bude to zrejme politická trieda, ktorá bude onedlho nositeľom postkapitalistických zmien.
autor to napísal ešte pred I. vydaním už až na vnútornú obálku knihy – ale v roku 2025 je to už politická pravda, politici ten posun podchytili – od Trumpovho MAGA, cez vzbúrených lídrov v EU združujúcich sa v CPAC, od LePenovej cez Orbána a dnes už i Fica a od septembra aj Babiša.
No a teraz pôjde dlhodobo o to, aby sme vôbec Slovensko udržali pre seba, aby sme našli vhodný spôsob ako prosperovať aj bez cudzích korporácií a cudzieho vplyvu na hospodárstvo, aby sme to boli aj o pol storočia tu my, Slováci,
Budem informovať, ako to vyjde…
Viete, že internetovú diskusiu som odmietol. Môžeme sa baviť a seminároch naživo. Ale sotva článok vyšiel, už mi „nahral“ historik Anton Hrnko a vážim si, ho, takže sem patria jeho postrehy z jeho článku pre Hlavné správy 25.6.2025
„Zahraničná politika národného štátu“
citujem len časti…
„Zahraničná politika bola, je a vždy bude o presadzovaní národných záujmov v európskom prípade národných štátov. Aby však mohla niečo presadzovať, musia byť oné národné záujmy definované. A práve v definovaní národných záujmov je najslabšia stránka slovenskej zahraničnej politiky. Náš štát ani po vyše tridsiatich rokoch nebol okrem všeobecných tvrdení o územnej celistvosti a nedotknuteľnosti hraníc nijakým spôsobom schopný definovať národné a štátne záujmy Slovenskej republiky.
Geopolitický priestor je hlavným faktorom, ktorý vplýva na osudy národov a štátov, ktoré musia zvažovať svoje pôsobenie tak, aby pre národ, resp. štát boli zabezpečené priaznivé podmienky rozvoja. Stabilné vnútorné prostredie štátu je tak do značnej, ak nie rozhodujúcej miery závislé od vonkajšieho prostredia.
Slovensko je jednou z mála krajín strednej veľkosti, ktorá nemá vlastný ústav strategických štúdií ani ústav bezpečnostných štúdií, ktorý by bol financovaný zo štátnych prostriedkov a závery jeho pracovníkov by boli všeobecne rešpektované. Avšak nielen rešpektované, ale sa nimi ako základom vedeckej politiky politická sféra aj riadila. Naša politická elita nepotrebuje žiaden podklad strategického charakteru, o ktorý by opierala svoje rozhodnutia. Naopak svojvôľa, nekompetentnosť, neochota prijímať rady, založené na dôslednom vedeckom poznaní problému, vytvárajú z politických rozhodnutí čistú insitu. “
ďakujem, pán Hrnko