Otec by mal v tomto roku 2025 už 99 rokov. Jeden deň mu chýbal v roku 2006 k dožitiu svojej osemdesiatky. Otcov a budovateľov si vždy znázorňujeme ako starcov. Ale táto jeho fotografia je z roku 1946, o dva roky skôr ako mladý 22 ročný muž už po vojenskej službe stál vo februári 1948 s puškou na pleci pri závodnej bráne fabriky ERDAL Bratislava. Dali mu pásku ĽM a mal príkaz od závodnej rady – nepustiť osoby bez povolenia za bránu fabriky… O pár rokov neskôr už ako 28-ročný budoval hydinársky priemysel na Slovensku. A v roku 1988 ako štatutárny zástupca generálneho riaditeľa VHJ Hydinársky priemysel, GR trustu, bol pri rozpustení stredného článku riadenia (VHJ) a premene národných podnikov na niekoľko samostatných štátnych podnikov. A bol z toho veľmi rozčarovaný. Povedal, že samostatné hydinárske podniky do pár rokov neprežijú… Som rád, že sa už tohto finále nedožil. Hydinárske podniky zanikali a neprežili. Kupujeme prebaľovanú hydinu z Poľska, Ukrajiny, importujú nám sem reťazce hydinu z krajín MERCOSUR ( škandál s brazílskym hydinovým mrazeným mäsom, čo po rozmrazení hnilo, škandál s tzv.fipronilovými vajciami z importu – všetko sa to „skrmovalo“ cez jedálne dôchodcovských domov, nemocníc, školských zariadení, fuj…) a tých niekoľko zostávajúcich hydinárskych firiem sprivatizoval (chvalabohu Slovák v Čechách) A.Babiš cez skupinu Agrofert Holding. Môžeme si ešte kúpiť slovenskú hydinu z malých fariem a firiem, ale to sme sa vrátili tam na začiatok – takmer do roka 1948…a vajcia si nosíme radšej čerstvé od príbuzných na dedine. Ako pred rokom 1948.
Otec, som na Teba hrdý a som vďačný za to, čo si vybudoval aj keď to už zaniklo. Bol si budovateľom moderného hydinárskeho priemyslu v ČSSR a na Slovensku a si spojený so socialistickou civilizáciou, ktorá už zanikla…syn Peter (26.júla 2025)
V súvislosti s týmto usporiadaním sa prešlo od roku 1948 k nákupu vajec na kg ( na váhu), prikročilo sa k presvecovaniu vajec, k triedeniu a k ich akostnému značkovaniu.V súvislosti s vytvorením jednotného systému veľkodistribučného článku s potravinárskymi výrobkami v roku 1948 vznikol Veľkodistribučný podnik (VDP), do ktorého sa začlenil i NUPOD (družstevná organizácia Nákupná ústredňa potravných družstiev ( NUPOD) v Bratislave) so svojimi zberňami vajec.
Riadenie nákupu, opracovania, skladovania a distribúcie vajec prevzalo z VDP v roku 1949 Družstvo pre hospodárenie s poľnohospodárskymi výrobkami ( DHPV), ktorého hlavnou náplňou bolo zabezpečovanie výkupu rastlinných a živočíšnych produktov.Zberne vajec boli v roku 1951 znárodnené a do konca roku 1955 dobudované v počte 31.Už v 1962 ročný objem opracovania vajec bol 60 – 90 mil kusov, Nárast počtu triediarní a výsad vajec neustále rástol, zotrvačne ešte možno zaznamenať rok 2005, tu sa začal rapídne už v podmienkach trhovej ekonomiky znižovať výsad vajec. ku koncu marca 2005 ich predali producenti celkom 167 mil.kusov a produkcia upadala…
link https://hearthis.at/slobodnyvysielac/klub-narodohospodarov-77-2020-07-28/
A len poznámka . v tom čase po roku 1980 morky a morčacie mäso neboli moc obľúbené u spotrebiteľov, trvalo to pár rokov, kým sa morčacie mäso presadilo, zaslúžil sa o to kooperačný podnik BRA-N-KO so sídlom v Nitre.
( i zverinu) a bolo 8 závodov kombinátneho typu.
Veľa by som mohol písať, z osobného i rodinného života, ale som rád, že patrím ku generácii, ktorá ešte uznávala svojich otcov, vážila si ich pracovitosť aj keď nezbohatli, videli ako sa denno-denne tvorí hospodárstvo a ja som mal ešte osobitné šťastie: výsledky výrobnohospodárskej jednotky som aj sám potom v praxi videl predávať v exporte – a boli žiadané…nastúpil som na PZO Koospol filiálka Bratislava, ale protekciu som od otca nemal…naopak, on nebol tomu zas až tak rád. Mojou protekciou bol spolužiak na VŠE, obchodná fakulta, ekonomika a riadenie zahraničného obchodu, s ktorým som sa učil, kamarátil, spolu sme aj absolvovali – a jeho otec nás denne mal možnosť vidieť – aj preto mi ešte počas štúdia povedal: „Peter, Ty si náš, nastúpiš u nás“ …do Koospolu PZO – ale najprv som bol v exporte/importe na vinárskom referáte…po vojenskej službe v decembri 1980 som prišiel na Koospol a od dverí ma „uniesla“ vedúca referátu hydiny, vajcia, perie, pani Holá – že „Ty si náš, my si Ťa nepustíme“…Až do odchodu na PZO TECHNOPOL v 1983 som mal teda možnosť vidieť, ako sa vyrába (stáže na závodoch), ako sa exportuje, plánuje, aké kooperačné zmluvy existujú a ako sa neustálne nové a nové produkty dávajú na trh. No, občas to doma iskrilo – otec v riadení výrobnohospodárskej jednotky, syn pri exporte…ale teraz si vážim, že som to zažil. Vďaka!
DODATOK č.1
…júl 2025: „Boj o slovenský rezeň vrcholí: Kurací porazil bravčový, no namiesto našich farmárov na tom zarábajú obchodníci z cudziny“...článok z denníka Pravda, píše Jozef Sedlák
„Kurací rezeň dal k. o. bravčovému, nie však zásluhou slovenských hydinárov. Tí pokrývajú domácu spotrebu len na 41 percent, takmer dve tretiny hydinového mäsa, ktoré skonzumujú našinci, pochádza z dovozu, a to najmä z Ukrajiny, Brazílie, Poľska či z Česka. Slovensko, ktoré bolo v minulosti sebestačné tak v bravčovom, ako aj v hydinovom mäse, žije už dobrých dvadsať rokov na potravinový úver.„
“ Prichádzame o pridanú hodnotu, o pracovné miesta a v konečnom dôsledku o potravinové sebavedomie. Prežilo len zopár spracovateľov a zúžil sa aj okruh chovateľov hydiny. „ …“slovenská produkcia hydiny v posledných rokoch kolíše od 77– do 80-tisíc ton ročne.„
„Na otázku Pravdy, koľko je takýchto opustených fariem na Slovensku, Ladislav Birčák odhadol, že v každom okrese sa nájde možno päť. Aj keď by bolo príliš optimistické čakať, že sa podarí rozbehnúť výrobu v každej z nich, je to spôsob, ako využiť výrobný potenciál umŕtvený nepodarenou transformáciou družstiev a ich spoločných hydinárskych podnikov. „…
NIET ČO DODAŤ…
Najnovšie komentáre