(Ten nadpis…aby tomu porozumeli aj ľudia pod 40 rokov na Slovensku) a ilustrácia: máme dobre založenú energetiku a ak sa k tomu pridá komplexný agropotravinársky okruh, nemusíme sa obávať budúcnosti
Základný problém Slovenska: “ Slovensko nemá zdroje, ktoré produkujú na hospodárskej úrovni príjem do štátneho rozpočtu a teda na dôchodok.“
Richard Takáč, minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR navrhuje, aby naše peniaze išli na potraviny, nie na bruselské experimenty v zbrojení 27.8.2025
V I.časti sme si povedali, že na Slovensku je prirodzeným kľúčovým hospodárskym okruhom vhodným pre tvorbu a zabezpečenie ekonomických zdrojov poľnohospodárstvo a náväzne k nemu potravinársky priemyselný sektor.
Nemusíme nič nakupovať, nemusíme pýtať investície zo zahraničia.
Tu máme vlastné ekonomické zdroje. teda pôdu, vodu, pracovné sily, vedomosti a schopnosti dopestovať si v rastlinnej výrobe a dochovať si v živočíšnej výrobe dostatok tovarov. Stále ešte žijeme v miernom zemepisnom pásme a ešte rozumieme agrotechnickým a veterinárnym požiadavkam na produkciu.
A navyše, vysoko ušetríme na tom, že začneme opäť vyrovnávať v potravinách požiadavky na sebestačnosť a platenie vlastným hospodárskym a obchodným subjektom za spotrebu.
K tomuto kľúčovému okruhu sa pripájajú okruhy vodohospodárske, okruhy produkcie živín a hnojenia, čiže agrochemický okruh, produkcia mechanizačných a ďalej automatizačných systémov, prepravy, logistiky, skladovania, predaja… A TO VŠETKO MÁME TU NA DOSAH…len si to zorganizovať a právne ošetriť aj s legislatívnou ochranou uprednostnenia vlastnej poľnohospodárskej a potravinárskej produkcie pred zahraničným importom alebo pred cudzími investormi na našej pôde. Ešte stále tu máme k tomu odborníkov, mnohí už len ako poradcovia, ale dajú sa ťažiť ich skúsenosti.
Ako zabezpečiť dostatok vlastných potravín výrobou a spracovaním na Slovensku – aby nemuselo denne tých už vyše tisíc kamiónov dodávať zo zahraničia potraviny do obchodnej siete cudzích investorov ?
z časti prezentácie diagramu o okruhu poľnohospodársko – potravinárskej produkcie:
Legendárny agrokombinát JZD AK SLUŠOVICE začínal v roku 1962 zlúčením niekoľkých neprosperujúcich poľnohospodárskych družstiev na Vsetínsku. Nemali mechanizáciu, ľudia odchádzali, zárobky boli mizerné. …a v roku 1989 to bol veľkopodnik s mlionovými ziskami a obratom, s vysokými zárobkami a mechanizáciou a automatizáciou produkcie, vlastnými počítačmi a vlastnou bankou.
Bol som „po rozumy“ u legendárneho predsedu JZD AK Slušovice doc.F.Čubu vo februári 2014 a toto mi poradil:
1. Určiť si presne produkciu, ktorej rozvoj chceme dosiahnúť – napríklad chov hovädzieho dobytka na mlieko a na mäso
2. Okolo tohto chovu vytvoriť dodávateľské vlastné alebo zmluvné kapacity – v krmivách, veterine, šlachtiteľstve
3.Postaviť k chovu dostatočné kapacity ustajnenia a ostatných zariadení pre produkciu mlieka a mäsa
4.Zabezpečiť odbyt vlastným predajom, zabezpečiť dopravnú a skladovaciu kapacitu
5.Následne vyvíjať výskumné a vývojové inovácie vo vlastných kapacitách
= podčiarknuté: VLASTNÉ KAPACITY!
Otázka: Kde na to vziať finančné zdroje?
Odpoveď: vlastné ekonomické zdroje sú pôda, voda, ľudia, chovy – a každý týždeň sa zrátavajú finančne výsledky a čo sa dá, obratom predávať (výstupy ako mlieko, mäso, dokonca chov a šľachtiteľstvo
Do pol roka máte účty konsolidované, do roka máte „banku“ a centralizujete v nej finančné výsledky hospodárenia stredísk – áno, použil systém SPH od Baťu –strediskové podnikové hospodárstvo
A okruhy rozvíjať ďalej –

Vysvetlenie cez foto diagramu, ten spracovaný ešte v roku 2017:
tu už prejdem na diagram:
Oddelené vľavo pole od výroby k predaju a výskumu – a z výskumu zas do výroby – každý hospodársky cyklus inovuje a inovuje
Kruhy hospodárenia po jednotlivých horizontálnych líniách – vidíte v oblúkoch – všetko komplexne zabezpečuje kapacitne podnik alebo podniky
A dodávam – tieto podniky najideálnejšie na krajskej úrovni ( východ-stred-západ Slovenska) územne zabezpečujúce zásobovanie obyvateľstva, pričom konkurovať si môžu len a len v exporte ak už ho dosiahnu
Po okresoch výrobné závody agrokombinátov, podmienka zásobovať spotrebiteľov do vzdialenosti 40 – 50 km
Nemožné v súčasnosti?
Ešte raz si pozrite video Proměny československého zemědělství (1980) a to od 24:24 min videa
link https://youtu.be/84qZhyqXXuQ
Pridal som osobný príklad rozvoja hydinárskeho priemyslu na Slovensku.Tu sa začínalo z kľúčového produktu sliepka/kurča – tzv.faktori chodili po dedinách a vykupovali živú hydinu, vozili ju do spracovateľského závodu, kapacita jatky bola daná počtom žien šklbajúcich perie z porazenej hydiny v jednej zmene.
Výkupne boli po okresoch aj na vajcia, kačice, husi.
Zmesiaca na mesiac rástol objem chovu i výroby mäsa a vajec, pretože za tovar sa platilo a obrat rástol.
O nejaký rok už stáli priemyselné mechanizované jatky a družstvá samotné zakladali farmy na veľkochov hydiny a skladovanie vajec.
Hyninársky priemysel sa rozrástol do troch krajských národných podnikov s dodávkami z okresov, výkrmnými farmami, porážkárňami, spracovaním, skladovaním, až po vlastné podnikové predajne v 80.rokoch (Unigal).
A rovnaký vzlet treba i v chove a výrobe bravčového mäsa, tu som spomínal hydinové mäso, takisto rybný priemysel
k tomu naväzujú rastlinná výroba,
obdobne ovocinárstvo, zeleninárstvo
a tu už potravinársky priemysel so svojimi spracovateľskými kapacitami a predajom do obchodov a pre jedálne, reštaurácie, na export.
Ak sa u nás „zorganizoval“ trhovo tzv.automotive priemysel dodávajúci štyrom automobilkám luxustných osobných automobilov, toto v poľnohospodárstve a potravinárstve s vlastnými zdrojmi a kapacitami že by sme nedokázali?
Následný nečakaný dodatok:
A dá sa to! Príkladom môže byť obec Abelová – viď článok Jozefa Sedláka 29.8.2025 link:
„Uvidel zúboženú, vyľudnenú, starnúcu, bezperspektívnu dedinu so skrachovaným družstvom. „Posledný správca družstva rozpredal, čo malo akú takú hodnotu, čo sa dalo odmontovať, bolo odmontované, pôda bola po prenajímaná komusi, kto na nej nehospodáril, snažil sa iba brať dotácie, kšeftoval s nájomnými zmluvami.“…
„… pôda vo vrchoch nebola nikdy najvyššej bonity, neváhal do nej investovať. Priebežne s právnikmi rozmotával neprehľadné nájmy medzi predsedom družstva a vlastníkmi pôdy. Misky váh sa preklonili na jeho stranu a stál pred otázkou ako podnikať tam, kde družstvo v ponovembrovom chaose stroskotalo…“
…“sú jej ozdobou i útočiskom pre stáda pasúceho sa dobytka. Dovedna už obnovili na lúky a pasienky na ploche dvesto hektárov. Všetko opísané sa odohráva v réžii spoločnosti AB laz. Názov je skratkou pre ábelovské lazy, ktoré po generácie obhospodarovali roľníci z Ábelovej…
Ide to – prvé lastovičky osobnej iniciatívy sú tu, už aby to štát podchytil legislatívou a – štartujeme!
Táto informácia nepotrebuje komentára:
A píše ju najrenomovanejší novinár, zaoberajúci sa poľnohospodárstvom na Slovensku už 40 rokov – Jozef Sedlák: