Prečo sa o tejto katastrofe slovenskej ekonomiky a spoločnosti vôbec nik nezmieňuje? Pretože populisti sa oháňajú „pomocou blížnym“ a kovid-pandémia im veľmi vyhovuje pri zadlžovaní sa Slovenska? Pretože málokto „vie čítať“ dokonca i zverejnené údaje? Politici nie sú hospodármi. Vedia, že po štyroch rokoch vládnutia už budú beztrestní…12.12.2021

„Dobačovali“ sme…

Načo toľko slov. Nech hovoria pozbierané údaje. Na obrázku je tabuľka „Hrubý zahraničný dlh SR v mil Eur“ stiahnutá z oficiálnej stránky Ministerstva financií Slovenskej republiky. ( je redukovaná z podrobností ale sumarizovaná do celku)

Všimnite si, že údaje sú pozbierané ešte len za druhý štvrťrok roku 2021. Teraz je december. Bude nepredstaviteľné, ako to ďalej v zadĺženosti Slovenska medzitým narástlo. Od septembra sa tu rozvíjali ľudovo-populistické projekty „Očkovacej lotérie“ , akosi záhadne pritekali miliardy na účty SR a akosi rozšafne a furiantsky sa peniaze „rozhadzujú“ akože medzi národ, raz ako „poukážky“ pre umŕtvený cestovný ruch a HO-RE-CA a kultúru, raz priamo pre pobláznenie seniorov aby sa dali očkovať už aj treťou dávkou vakcíny proti koronavírusu.Nekritizujem to zľava ani sprava. Kritizujem to odborne: pretože zatiaľ čo niet peňazí pre lekárov, pre sestričky, ošetrovateľky a záchranárov, všetko sa musí reformovať v mene „šetrenia nákladov“(áno, aj verejno-prospešné zdravotníctvo, školstvo, verejné služby a financie verejnej správy, teda pre obce a mestá), na druhej strane sa doslova populisticky rozhadzujú peniaze kade-tade a pravicová Rada rozpočtovej zodpovednosti nepochopiteľne mlčí…

Vyznajte sa v neprehľadnosti….

Minister financií SR nepredstaviteľne zavádza ak tvrdí, že budúci štátny rozpočet SR bude mať schodok iba 5 % z HDP. Len nepovie, aké že to číslo vo finančnom vyjadrení HDP bude na budúci rok. Masmédiá hlavného prúdu to papagájujú bez toho, aby si to niekto preveril. Ale to nie je ten korektný údaj, na ktorom visí zadĺženosť Slovenska. Oveľa vyššiu vypovedaciu hodnotu má platobná bilancia štátu

Pretože zo zverejnenej tabuľky Ministerstva financií je jasné, že nech sa bude diať čokoľvek, po pandémii príde na splácanie dlhov:

Máme

hrubý zahraničný dlh vo výške 110 miliárd 778 miliónov 700-tisíc eur k 30.júnu 2021. To bolo v polroku 2021.

Teda nie je to žiadny „malý“ dlh vo výške 65% HDP ako sa oficiálne vyjadrujú politici. Aj to by bolo hrozivé a tomu vlastne zodpovedá možno tá suma

33 miliárd 76 miliónov a sedemsto tisíc Eur , čo je samotná zadĺženosť vlády Slovenskej republiky

Ale Národná banka Slovenska je tiež organizáciou vo vlastníctve štátu a tá sama má dlh

35 miliárd 592 miliónov Eur ( a to pritom iba disponuje eurami, nemáme vlastnú menotvorbu)

Sú tu ďalej banky na Slovensku, a tie majú krátkodobé dlhy i dlhodobý dlh vo výške

13 miliárd 42 miliónov a 800 tisíc eur. Maličkosť. A našinec si u týchto bánk požičiava a im zrušil štát aj bankový odvod, pričom stále vykazujú veľmi pekné zisky pre svojich investorov.

Tzv. Ostatné sektory ekonomiky (vrátane toho kľúčového na Slovensku – priemyslu a automotive) sú zadĺžené na sumu

12 miliárd 434 miliónov a 900-sto tisíc eur. A TO BOL IBA POLROK BEŽNÉHO ROKA.

Samotné podniky vykazujú v priamych investíciách tzv.medzipodnikové pôžičky vo výške

16 miliárd 434 miliónov aj 9sto tisíc eur. To sú pasíva investícií a pasíva voč priamym zahraničným investorom

Celkovo teda táto hrubá zahraničná zadĺženosť Slovenska tvorila už k 30.júnu 2021 tých 110 miliárd 778 miliónov 700tisíc eur.

Zvýraznil som to pre pochopenie tragickosti. Toto je ekonomika Slovenska. Môže vyzerať ľúbivo v Hrubom domácom produkte ( pretože ten je o hodnote výroby a o hodnote spotreby, ale nič nehovorí o prešustrovaní a zadĺženosti).

Došli sme do záveru: Nie sme „na dne“, sme v priepasti a padáme stále ďalej. Ak sa teoreticky všetci veritelia rozhodnú že Slovensko musí vyhlásiť bankrot, nikomu nepomôže že ujde. Ak má pas občana SR a občiansky preukaz, preberá na seba celú zodpovednosť za tieto dlhy. Aj keď ich nespôsobil. On sa už nejaký exekútor vo svete nájde….

So znechutením zisťoval pre vás Ing.Peter Zajac-Vanka

Čo je to platobná bilancia štátu?

Ešte kus osvety pre vás:

Platobná bilancia krajiny („tuzemska“) je sústava účtov (respektíve jeden ekvivalentný účet-výkaz), ktorá/-ý obsahuje všetky transakcie medzi tuzemskom a celým jeho zahraničím, ako aj všetky zmeny pohľadávok a záväzkov tuzemska voči zahraničiu, za referenčné obdobie, spravidla za rok.

NBS ju definuje ako „štatistický výkaz zachytávajúci ekonomické transakcie medzi rezidentmi Slovenskej republiky a rezidentmi zvyšku sveta za referenčné obdobie.“

Platobnú bilanciu zostavuje každý mesiac centrálna banka štátu/zoskupenia štátov v kumulatívnej forme.

Štatistika platobnej bilancie Slovenska je v súlade s metodikou uvedenou v Manuáli platobnej bilancie MMF (5. vydanie, Washington 1993, Medzinárodný menový fond), ktorý je v súlade s novým svetovým systémom Národných účtov (1993, Komisia Európskeho spoločenstva, MMF, OECD, SN, SB, Brusel/Luxemburg, New York, Paris, Washington, D.C.).

Platobná bilancia v užšom zmysle sa chápe ako saldo platobnej bilancie (tzv. „aktívna/pasívna platobná bilancia“). Takéto (bežné) použitie pojmu je nesprávne, pretože platobná bilancia (ako účet) je definovaná tak, že jej saldo je vždy nula (tak ako u každého normálneho účtu v účtovníctve), a „saldo platobnej bilancie“ sa teda môže vzťahovať vždy len na časť platobnej bilancie (ako účtu), nikdy nie na platobnú bilanciu ako celok.

(všetko prevzaté z wikipedie)
Platobná bilancia má spravidla tieto časti:

  • a) bežný účet:
    • „neviditeľná bilancia/bilancia neviditeľných transakcií“ – pojem v USA, Spojenom kráľovstve a staršie napr. vo Francúzsku:
      • bilancia služieb:
        • obchod so službami (= bilancia služieb v užšom zmysle)
        • obchod s faktorovými výnosmi/príjmami
  • b) kapitálový účet v širšom zmysle (*):
    • pohyb dlhodobého kapitálu (zahraničné investície priame a portfóliové, vývojové pomoci…)
    • pohyb krátkodobého kapitálu (krátkodobé úvery, odklady platieb…)
  • c) chyby a omyly (transakcie nezaraditeľné pod a alebo b)
  • d) devízová bilancia (=“rezervné aktíva“; zmena menových rezerv centrálnej banky) – v niektorých štátoch je súčasťou kapitálového účtu platobnej bilancie
    • monetárne zlato
    • devízy

(*)Odchylne od vyššie uvedeného delenia sa u NBS a MMF b) nazýva kapitálový a finančný účet a pozostáva z:

  • b1) Kapitálový účet v užšom zmysle (kapitálové transfery)
  • b2) Finančný účet (priame investície v zahraničí, priame investície vo vykazujúcej ekonomike, aktíva a pasíva portfóliových investícií)

Platí: saldo z a)+b)+c) (tzv. saldo z transakcií alebo saldo platobnej bilancie) = – saldo z d) (saldo devízovej bilancie), inými slovami: saldo z a) + b) + c) + d) = 0