Analytici „prázdninovej vlády“ odporúčajú tzv.inteligentnú konsolidáciu štátnych financií a my sa pýtame, čo je to zas za nezmysel

Kde zostala zodpovednosť vrcholových funkcionárov republiky za plnenie si úloh? Vymysleli si pojem inteligentná konsolidácia.

Ilustračná snímka zo zverejnenia pôvodného programového vyhlásenia dnes už odvolanej vlády na roky 2023 a 2024, uvádzam ho i preto, že ako keby chceli ľudia aj dnes pôsobiť naďalej anonymne a v rúškach, pričom zasahujú do našich životov veľmi konkrétne – štátny rozpočet, to nie sú len čísla, to sú osudy ľudí, odkazujeme ako národohospodári

Profesor ekonómie Jaroslav Husár sa vo svojom článku pýta analytikov, čo je to tá „inteligentná konsolidácia“. Ako profesor a teoretik sa s takým výrazom nestretol, asi je to zas niečo politické, nie ekonomické…Veľmi dobre zareagoval osvetou, ozaj v zmysle toho, čo sa očakáva od profesora ekonómie a to je ten článok s otázkou „Čo je inteligentná konsolidácia?“ Upozornenie: toto je dlhý príspevok, viete, národohospodári, nie novinári sme…

prameň :https://www.reminiscencie-sucasnost.sk/co-je-inteligentna-konsolidacia/

Do diskusie pod jeho článok mi môj názor „nezobralo“ a preto tá to odpoveď do diskusie, tak to skúsim sem zavesiť ako súčasť svojho článku ku téme:

Pán profesor, skúsim „len prvý nástrel“ ako reakciu na Vašu osvetu a na ten politický výraz :

Ak len do 1.polroka 2023 je schodok v štátnom rozpočte SR 2,8 miliardy eur, ( a vraj v súlade s celoročnými očakávaniami!), tak čo chce tzv.“prázdninová vláda“  odporúčať  a „inteligentne konsolidovať“? Mandát jej vyprší – (ale veď ona vlastne žiadny mandát NEMÁ!!!) najneskôr do nástupu novej vlády po voľbách, tj. do možno max.do 30.októbra 2023.

Vláda v poverení prezidentky by mohla konať OKAMŽITE:

1. zrušiť zmluvy o nákupe vojenských „potrieb(!)“ a tak stopnúť tú vraj nutnosť vynakladania na zbrojenie tých 2% z HDP,( tj. zhruba 2,2 miliardy eur, keďže HDP za 2022 bol vraj 110 miliárd eur.)

2.Zastaviť „potratové“ eurofondové projekty, lebo ak sa „nestihli“ doteraz schváliť, čo ich ešte chcú resuscitovať pridávaním do nich štátnych dotácií? Budeme zo štátneho rozpočtu večne „dotovať dotácie“ z eurofondov? A z rozpočtu štátu „ťahať“ od daňových poplatníkov z príjmu na výdavky ďalších 560 miliónov eur na „prostriedky na spolufinancovanie projektov“ z prostriedkov na Eurofondy?

A zrazu sa schodok „zázračne“ zníži hneď v 2023 o tri miliardy eur….

z prameňa gov.sk tu uverejnená verejná príloha – výdavky ŠR 2023 a príloha rezerva štátu ( na konci príspevku)

A poznámka „pod čiaru“: dnes správa, vraj SR je jediná krajina eurozóny, kde je ešte dvojciferná inflácia, tj. nad 10 percent.

Komu to vyhovuje? Nuž „prázdninovej vláde“, ktorá nehne prstom v boji proti inflácii, lebo aj vysoké ceny energií a potravín a tovarov na trhu prispievajú k rastu príjmov do štátnej pokladnice: Veď z DPH ( dani z pridanej hodnoty, ktorú platí každý z nás pri každom nákupe čohokoľvek) má vláda zaručenú „províziu“ do štátneho rozpočtu a znižovať ceny a siahať na infláciu by tak znamenalo pre nich zníženie/uškrtenie prílevu provízií do ŠR republiky.

Zhrňme si

…vysoké ceny energií a potravín a tovarov na trhu prispievajú k rastu príjmov do štátnej pokladnice: Veď z DPH ( dani z pridanej hodnoty, ktorú platí každý z nás pri každom nákupe čohokoľvek) má vláda zaručenú „províziu“ do štátneho rozpočtu a znižovať ceny a siahať na infláciu by tak znamenalo pre nich zníženie/uškrtenie prílevu provízií do ŠR republiky.

Ten „II.nástrel problému“:

Nie šetriť tam kde sa nemá, ale investovať do výrobného vlastníctva, ktoré prináša príjem do štátneho rozpočtu SR

Predovšetkým sa tu zamlčuje všade v masmédiách, že príjem do štátneho rozpočtu tvoria z 90 % daňoví poplatníci republiky( je to 16,8 miliárd na daniach občanov a firiem, plus v tom  je 10 mld zaplatené v DPH, a 2,5 mld v spotrebných daniach … pričom nejako nebilancovane sa uvádzajú ešte + 2,1 mld nedaňové príjmy (viď príl na konci.)

a z príjmov zo zahraničného obchodu je len a len 41 miliónov eur ( 0,04 mld eur). To je pri vysokom HDP skoro nehoráznosť, už veľakrát pripomínam, že z exportu automobilov a automotive nemá štátny rozpočet skoro ani euro.

Zato z Eurofondov a z Fondu obnovy na rok 2023 máme dostať príjem do štátneho rozpočtu 7,7 miliardy. Ako bolo uvedené v inom článku, že  sme čiastočne v hospodárskej v kóme a napojení na „hadičky“ európskych peňazovodov.

Kde sa to dá zvrátiť?

1.Nekompromisné zdanenie exportu – podľa hrubého domáceho príjmu vyrábame obrovské hodnoty cez výrobné prevádzky cudzích vlastníkov na Slovensku, ale ich tovary tu vyrobené a exportované zo Slovenska sa predávajú po svete bez toho, aby z predaja išiel čo i len cent do štátneho rozpočtu republiky!

2.Investovať zo štátneho rozpočtu do vlastného štátneho vlastníctva výrobných prostriedkov ( a povedzme tu si vedieť vybrať úvery alebo predať štátne dlhopisy). Ak vieme robiť dobre projekty pre získanie eurofondov a z Plánu obnovy, vieme robiť dobré podnikateľské výrobné projekty aj pre štátne alebo miešané vlastníctvo s presným plánom, kedy začne produkcia prinášať zisky a príjem do štátneho rozpočtu. Stratili sme veľa. A strácame i čas.

3.Namiesto investovania do „gríndílu“ stačí Slovensku aj v zmysle zelenej legislatívy zastaviť obrovské prepravné presuny cez Slovensko. Peniaze z tonážnej prepravy a poplatkov cez hory a územie Slovenska sú minimálne a s výdajmi na údržbu okolia a životného prostredia okolo prepravných tepien sa to nedá porovnať. Zastavme „logistické základne“ betónových a zamorených plôch po celom Slovensku. My máme hory, lesy a polia, veľa a veľa sme stratili, máme čo znižovať.Chceme republiku zelenú, lesnatú, s poliami, sadmi, záhradami, nepotrebujeme byť križovatkou diaľníc a logistickým uzlom Európy.

teraz článok k tej istej téme od profesora ekonómie J.Husára

Čo je inteligentná konsolidácia?

vyšlo 6.júla 2023

Dostal som mail (4/7/23), z ktorého citujem: „Dobrý deň,  schodok slovenského štátneho rozpočtu sa síce za prvý polrok medziročne výrazne prehĺbil a dosiahol takmer 2,8 miliardy eur, no zatiaľ je zhruba v súlade s celoročnými očakávaniami. Tohto roku má totiž štátna kasa naplánované vysoké výdavky po prepuknutí vysokej inflácie, najmä na pomoc s drahými energiami. Takúto záťaž však štát dlhodobo neunesie, bude nevyhnutné začať šetriť, a to hneď, ako nastúpi nová vláda po voľbách. 

Povolebná vláda bude mať príležitosť na inteligentnú konsolidáciu verejných financií, hovorí šéf vládnych analytikov. „Tváriť sa, že jednu miliardu ročne dokážeme ušetriť bez toho, aby to drvivá väčšina ľudí zbadala, je ilúzia“, povedal v podcaste eNkonomika šéf Inštitútu finančnej politiky ministerstva financií Juraj Valachy.

Konsolidáciu treba založiť na poznatkoch vedy. Čo nedocenili vlády? Hlboké poznatky. Minulé vlády robili zlú fiskálnu politiku. Budú niesť zodpovednosť? Iste zneužívali právomoci. Prečo štát musí začať šetriť? Lebo hazardovali tí, čo mali zodpovednosť. Roky už hospodárime s deficitom. Odborne – vlády nerobili vedecky poctivú, dostatočne hlbokú a komplexnú fiskálnu politiku založenú na ekonomickej vede. Ekonómia, menovite teória fiskálnej politiky (definuje ekonometrické modely) konkrétne odpovedá na otázku, čo nám môže ekonomická analýza povedať o efektoch, dôsledkoch rôznych fiskálnych  opatrení na hodnoty tých makroekonomických veličín, ktorých zmeny, pohyb pokladáme za indikátor výkonnosti ekonomiky, napr. príjem, output, zamestnanosť, rast, ceny, bilanciu zahraničného obchodu, ba aj platobnú bilanciu.

Čitateľa si dovolím informovať, že na Slovensku máme štátne inštitúcie, ktoré dohliadajú na fungovanie fiskálnej politiky. Predovšetkým je to Agentúra pre riadenie dlhu a likvidity (ďalej len: „ARDAL“) vznikla podľa § 14 zákona č. 291/2002 Z. z. z 21. mája 2002 o Štátnej pokladnici a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 386/2002 Z. z. o štátnom dlhu a štátnych zárukách je orgánom štátnej správy, ktorý je rozpočtovou organizáciou zapojenou na štátny rozpočet prostredníctvom rozpočtovej kapitoly Ministerstva financií SR. ARDAL je orgánom štátnej správy a zároveň je obchodníkom s cennými papiermi podľa (§ 54 zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákona o Štátnej pokladnici.

Čitateľ sa na internete môže presvedčiť čo je úlohou ARDAL Od roku 2004 je to najmä : zabezpečiť na základe analýzy trhu , portfólia štátneho dlhu a vypracovaného systému riadenia rizík, profesionálne riadenie krytia štátneho dlhu a likvidity, s cieľom optimalizácie nákladov s ním spojených, umožniť oddelenie operatívneho riadenia krytia štátneho dlhu a likvidity od formulovania politiky a kontroly dodržiavania rámcov a pravidiel, výrazne zlepšiť komunikáciu s finančným a kapitálovým trhom a investormi, pokúsiť sa v spolupráci s Ministerstvom financií SR a ostatnými inštitúciami pôsobiacimi na finančnom a kapitálovom trhu zvýšiť likviditu a transparentnosť trhu so štátnymi cennými papiermi, zabezpečiť flexibilitu operatívneho riadenia krytia štátneho dlhu, na medzinárodnej úrovni napomáhať pri integrácii slovenského finančného trhu a finančného riadenia okruhu verejných financií s krajinami EÚ. Teda ARDAL prevzala plnú zodpovednosť za operatívne riadenie krytia štátneho dlhu. ARDAL zodpovedá za výkon riadenia krytia štátneho dlhu.

Teda ARDAL prevzala plnú zodpovednosť za operatívne riadenie krytia štátneho dlhu. ARDAL zodpovedá za výkon riadenia krytia štátneho dlhu.

Ešte musím spomenúť aj Radu pre rozpočtovú zodpovednosť. Vznikla v roku 2012 ako nezávislý orgán monitorovania a hodnotenia vývoja hospodárenia Slovenskej republiky. Prostredníctvom profesionálnej práce a na základe najmodernejších analytických nástrojov by rada mala nastavovať zrkadlo vláde, zlepšiť informovanosť verejnosti.

A máme aj Inštitút finančnej politiky, ktorý zviedol nový pojem inteligentná konsolidácia.

Prečo teda vznikali deficity, keď máme 3 orgány, a prečo je problém inteligentnej konsolidácie? Nemôžem nespomenúť že ekonomické vedy všetkým trom inštitúciám poskytujú prostriedky na vedecké riadenie ekonomiky, analytické nástroje, čo som už spomenul vyššie. Aby som to konkretizoval, a teda čitateľ veril mojim tvrdeniam, uvediem konkrétny ekonometrický model (iba naformulujem) a to na báze sústavy lineárnych rovníc.

Y = C + I + G + (X -M) rovnica HDP C = C(Y(1 – ty) – µ)  rovnica spotreby I = I(i)  rovnica investícií M = M(Y) rovnica dovozu i = i(Y, MS)  rovnica úrokovej miery, sadzby

,

kde G, X a MS (zásoba peňazí) sú tzv. autonómne premenné pričom premenné M = import, C = spotreba obyvateľstva, ty je proporcionálna príjmová daňová sadzba, µ sú dane invariantné s Y a i je úroková sadzba. Funkcie modelu sú vo všeobecnom tvare, presná funkcia nie je špecifikovaná. Napríklad I = I(i) znamená, že investície sú funkciou úrokovej miery, ale som nešpecifikoval typ funkcie, iba hovorím, že je lineárna (napr. I = a – bi). Takáto všeobecnosť  postačuje na to, aby som urobil jeho analýzu.

S modelom totiž môžem experimentovať (spomenuté inštitúcie) a získavať nové a nové riešenia.

(len poznámka PZV uprostred článku, odkaz pre prof.J.Husára : viem si predstaviť namodelovanie tých krokov 1.,2.,3. z mojej časti „dá sa to zvrátiť?“ tak, aby sme pohli príjmy z hospodárstva Slovenska do vysokých čísel vlastnou produkciou a exportom)

Iste budú iné hodnoty premenných na ľavej strane od =, ak napríklad X = 100 a iné ak X = 120. Premenná I bude iná ak úroková miera bude raz i = 6 percent a i = 10 percent. Po získaní variantných riešení máme možnosť vyhodnotiť varianty aj vzhľadom na ekonomické fakty, ktoré nie sú vyjadrené rovnicami.

Vládni analytici, ekonómovia by mohli tento model vyhodnocovať aj pomocou derivačného počtu, aby hlbšie preskúmali smer ako sa budú správať závisle premenné (+, -); ako bude fungovať ekonomika. Reálny model môže mať 100 a viac rovníc, teda vláda má pod kontrolou 100 a viac rovnováh ekonomiky.

Záver

Ekonomická teória fiskálnej politiky odpovedá, ako čitateľ zistil,  na otázku, čo nám môže ekonomická analýza povedať o efektoch, dôsledkoch rôznych fiskálnych  opatrení na hodnoty tých makroekonomických veličín, ktorých zmeny, pohyb pokladáme za indikátor výkonnosti ekonomiky, napr. príjem, output, zamestnanosť,  rast, ceny a bilanciu zahraničného obchodu, ba aj platobnú bilanciu.

Aby bol čitateľ informovaný aj o inštitucionálnom usporiadaní na kontrolu fiskálnej politiky, v úvahe som uviedol tri dôležité inštitúcie, orgány. Vzniká tak otázka ako dôsledne si tieto inštitúcie plnia úlohy dané zákonom. Kde zostala zodpovednosť vrcholových funkcionárov za plnenie si úloh? Vymysleli si pojem inteligentná konsolidácia.

Vládni analytici nedocenili hlboké poznatky teórie fiskálnej politiky. Povolebná vláda bude mať príležitosť na inteligentnú konsolidáciu verejných financií, hovorí šéf vládnych analytikov. Ale, neporušili zákonom stanovené povinnosti?

Prof. J. Husár

Bratislava, 6/7/23

Pozn. red.webstránky

(Pevne dúfam, že sa pridajú aj ďalší ekonómovia, ktorým to myslí národohospodársky a nie čisto „inteligentne“, ten pojem je taký milý, ako umelá inteligencia keď „neprodukuješ = neži“)

prílohy

a

o rezervách vlády 2023

a

a

a

a skúsme dať ešte odpis z Príjmov SR 2023 podľa štátneho rozpočtu zo stránky gov

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januára 2023.

Zuzana Čaputová v.r.

Boris Kollár v.r.

Eduard Heger v.r.

PRÍL.1

Bilancia príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu na rok 2023 – cifry sú v eurách, tj. príjem je celkovo 26 miliárd 699 miliónov aj 184 040 eura, tak to treba čítať

(v eurách)

I—–I—————————————————–I—————-I

I     I                      Ukazovateľ                     I                I

I—–I—————————————————–I—————-I

I  a  I                          b                          I       1        I

I—–I—————————————————–I—————-I

I     I Príjmy spolu                                        I 26 699 184 040 I

I—–I—————————————————–I—————-I

I A.  I   Daňové príjmy                                     I 16 795 409 000 I

I—–I—————————————————–I—————-I

I A.1 I     Dane z príjmov a kapitálového majetku           I  3 961 651 000 I

I—–I—————————————————–I—————-I

I     I     v tom: daň z príjmov fyzickej osoby             I    -62 716 000 I

I—–I—————————————————–I—————-I

I     I            daň z príjmov právnickej osoby           I  3 655 697 000 I

I—–I—————————————————–I—————-I

I     I            daň z príjmov vyberaná zrážkou           I    368 670 000 I

I—–I—————————————————–I—————-I

I A.2 I     Dane za tovary a služby                         I 12 771 663 000 I

I—–I—————————————————–I—————-I

I     I     v tom: daň z pridanej hodnoty                   I 10 009 813 000 I

I—–I—————————————————–I—————-I

I     I            spotrebné dane                           I  2 543 316 000 I

I—–I—————————————————–I—————-I

I     I            dane z používania tovarov a z povolenia  I    132 782 000 I

I     I            na výkon činnosti                        I                I

I—–I—————————————————–I—————-I

I     I            iné dane za tovary a služby              I     85 752 000 I

I—–I—————————————————–I—————-I

I A.3 I     Dane z medzinárodného obchodu a transakcií      I     41 232 000 I

I—–I—————————————————–I—————-I

I     I     v tom: podiel na vybratých finančných           I     41 232 000 I

I     I            prostriedkoch                            I                I

I—–I—————————————————–I—————-I

I A.4 I     Sankcie uložené v daňovom konaní a sankcie      I     20 863 000 I

I     I     súvisiace s úhradami za služby verejnosti       I                I

I     I     poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska    I                I

I—–I—————————————————–I—————-I

I B.  I   Nedaňové príjmy                                   I  2 129 737 694 I

I—–I—————————————————–I—————-I

I C.  I   Granty a transfery                                I  7 774 037 346 I

I—–I—————————————————–I—————-I

I     I            Tuzemské granty a transfery              I     45 232 489 I

I—–I—————————————————–I—————-I

I     I            Zahraničné transfery                     I  7 728 804 857 I

I—–I—————————————————–I—————-I

I     I            v tom: prostriedky z rozpočtu Európskej  I  5 717 554 058 I

I     I                   únie                              I                I

I—–I—————————————————–I—————-I

I     I                   prostriedky z Plánu obnovy a      I  2 011 250 799 I

I     I                   odolnosti                         I                I

I—–I—————————————————–I—————-I

I     I Výdavky spolu                                       I 35 040 556 232 I

I—–I—————————————————–I—————-I

I     I Prebytok / Schodok (+/-)                            I -8 341 372 192 I

I—–I—————————————————–I—————-I