Vyštudoval som ekonómiu a riadenie, praxoval som v zahraničnom obchode i podnikal. Som na dôchodku, ale taký nevídaný biznis, v aký sa zvrhli politické a vraj demokratické voľby, moja prax nezažila. Preto sa zamýšľam v tejto úvahe: Ako zastaviť to nechutné podnikanie s voľbami za účelom zisku na Slovensku? Je 58 dní do volieb 30.septembra, máločo sa zmení, nuž ale budú i potom voľby. 2.augusta 2023 Peter Zajac-Vanka
Znova a znova sa to opakuje. Sme nepoučiteľní. Národná rada SR vyhlási voľby a od toho dátumu sa všetci podnikaví na Slovensku vrhnú na „bezva biznis“, zakladajú si politické strany, zháňajú kapitál na „tutovú investíciu“, kalkulujú koľko treba voličských hlasov, aby im to „hodilo“ a prípadne aby sa dostali do platenej Národnej rady SR a do platených štátnych funkcií. A zháňajú a lákajú vhodných ľudí na kandidátky. Veľa ľudí sa už oklamať nedá, stoja radšej bokom. Niektorí si myslia, že pomôžu, väčšinou to pre nich neskončí dobre. Nemusíte mi nič vyčítať, prešiel som tým cirkusom, viem na vlastnej skúsenosti, že „kto vlezie do mlyna, ten sa zamúči“, a tie výčitky typu „chcel si si zarobiť, čo? Prilepšiť ku dôchodku?“ sú skôr závisťou ako nenávisťou. Ale aspoň vierohodne môžem skonštatovať: Tento vraj demokratický systém vyvolenia zástupcov ľudu a potom zverenia im do rúk osud celej slovenskej spoločnosti je veľmi, veľmi chybný, zvrhol sa. O tom bude táto úvaha.
ilustračný záber: aj keby som sem dal Štefánika či Masaryka alebo Dubčeka, vždy sa nájde guča odporcov. A tak – stačí azda zásadný rukou písaný štátnický počin. To ostatné bude iba v rukách kolektívu, ktorý si predseda strany a predseda vlády vytvorí, aby svoju vlasť viedol tými zásadami.
Vezmem sem úvahu blogera R.Pavlíka: „Politik je človek, ktorý má záujem o spoluúčasť na riadení. Ak je pritom presvedčený, že je výnimočný, pre túto činnosť predurčený, založí stranu a stane sa jej predsedom. Potom, svoj záujem predstaví verejnosti slovom či obrazom, ale v každom prípade prísľubom, že ak mu dáme možnosť, jeho riešenia budú pre nás zákonné, prínosné a spoločensky prospešné. Takmer vždy pripojí, že to bude robiť bez vlastnej ziskuchtivosti a podľa najlepšieho vedomia a svedomia. Získanú dôveru, opretý o Ústavu, potvrdí sľubom. Ako vieme, o účasť v parlamente sa môžu uchádzať iba politické strany na čele s predsedom.“
Prameň: Jedno vrece https://blog.hlavnespravy.sk/32590/jedno-vrece/
ďalej citujem blogera Pavlíka
„A teraz niekoľko dôležitých, s vrecom súvisiacich otázok:
Ako a čím boli privatizácie štátnych podnikov pre občanov prospešné?
Ako zrušenie Jednotných roľníckych družstiev prispelo k potravinovej sebestačnosti obyvateľstva?
V čom sú prospešné špecializované zložky práva?;
Ako štátu a občanom prospeli nereprocitné ústupky voči nášmu južnému susedovi?
Aký úžitok mali občania z odovzdania štátnych monopolov do cudzích rúk? …“
Ako prispela k rokovaniu v NRSR strana, ktorá si za celé funkčné obdobie nedokázala obhájiť ani vlastné regulárne postavenie?“
Tých otázok by ešte bolo, ani neopravujem niektoré fakty, ktoré by som v otázkach blogera inak postavil. Odpoveď vás zaskočí, pretože je univerzálna a príznačná:
Aj keby to bol sebalepší a najuznávanejší odborník vo svojom, ten „politický mlynček“, stroj na kompromisy a ústupky, ho zomelie, pretože nemá autoritatívnu moc sám, tu pôsobí žiaľ demokracia ako roztrúsená skleróza, až demencia, každé dobre mienené opatrenie sa v chode motora stane brzdou alebo pieskom v súkolí v spoločnosti, pretože neexistuje to, čo je prirodzené, ba až nutné v riadení firiem:
Neexistuje u politikov osobná hmotná zodpovednosť…
Osobná hmotná zodpovednosť za rozhodnutia a za koordináciu s celkom. Americký profesor Peter F.Drucker šokoval všetkých vyslovením a dokázaním faktu, že rozdiel medzi riadením verejnej inštitúcie a súkromnou firmou NEEXISTUJE! Že tu platia rovnaké zásady priamej osobnej zodpovednosti, odvolateľnosti, áno, sú to platené pozície, každý manažér sa zodpovedá tomu, kto to platí – či už občan – daňový poplatník, alebo súkromný majiteľ – investor.
A aj preto sa na riadiace pozície vyberajú manažéri výberovým konaním, pri ktorom musí kandidát preukázať odbornosť, ale aj schopnosť viesť tím, schopnosť zhromaždiť zamestnancov pod strategické ciele, nadchnúť ich, ale aj kontrolovať a riadiť všetky zdroje. A musí prezentovať určitú presnú víziu, ako aj akčný plán vedúci k stanoveným cieľom. (Ale pozor, „riadiť štát ako firmu“, to je Babišovo volebné heslo, to by musel byť manažérom – majiteľom štátu).Po poverení funkciou ručí vybraný človek hmotne i morálne, žiadne „vonkajšie okolnosti“, to by bola výhovorka, nuž a v stredoveku ručil taký hospodár – vlastnou hlavou!
Pridávam teda otázku k blogerovým:
Prečo sa teda do NR SR nevyberajú kandidáti výberovým konaním? Prečo kandidáti i predsedovia politických strán neprejdú celoslovenskými výberovými komisiami, ktoré preosejú neschopných, tárajov, dobrodruhov, možno i bláznov a nezodpovedných a výsledkom budú doslova víťazi výberových konaní? Nehovorte že dnes v dobe elektroniky to nejde! Veď ešte aj zrátanie hlasov z volieb zverujeme počítaču a operátorom, ktorí ale každý z nich má nejaké svoje politické preferencie a svetonázor!
Prečo sa teda do NR SR nevyberajú kandidáti výberovým konaním?
Existuje jediná volebná demokracia, ktorá má ešte ako-tak právo voliť dostatočne zodpovedne: A to sú zvolení ľudia do obecných samospráv: suseda neoklamú, sľubovať blbosti ťažko môžu, tu je každodenná kontrola v živote obce a kandidát celý život na očiach. Už tu jeden článok je, kde to tak vychádza, že práve zvolení starostovia obcí a ľudia z obecných samospráv by mohli spôsobom SNEMU, ZHROMAŽDENIA, rozhodovať o celoštátnej vláde, ba možno by už nebol potrebný ani 150-členný parlament politických „zástupcov ľudu“.
Politik by mal byť aj štátnik
„Politik by mal byť aj štátnik. Žiaľ, to sa stane iba málokedy. Vlastne to nie je ani nutná podmienka k tomu, aby mohol byť súčinný pri vládnutí. Nakoľko systém dáva politikom moc takmer bez trestnej zodpovednosti, môžu v rozpore so sľubmi konať najmä v záujme strany, prípadne pre vlastný úžitok. Ich rozhodujúcim motívom je hmotný zisk, osobné uspokojenie, záväzok voči oligarchovi, alebo vydierateľnosť. Opakujem, najväčšiu zodpovednosť má predseda strany.“ ešte stále citujem blogera…
Lenže štátnik je od slova: štát, ochranca a budovateľ štátu, pridávam. Koľko takých štátnikov sme mali my Slováci v histórii? M.R.Štefánik? Nepáči sa dnešným ľavičiarom… Dr.Gustáv Husák? … Nepáči sa dnešným pravičiarom a liberálom, pričom práve presadenie federatívneho usporiadania a Ústavy ČSSR v roku 1969 bolo mimoriadnym štátnickým činom pre Slovensko, od 1.januára 1969 tu bola administratívne a dosť hospodársky predurčená Slovenská socialistická republika, to moderní politológovia radi prehliadajú. Milan Hodža? … Kto si dnes spomenie na ministra povereného riadením Slovenska za prvej RČS? Ľudovít Štúr? …Prečo všetci o ňom vedia, ak vôbec, že uzákonil slovenčinu? Ale – UZÁKONIL! Štátnický čin uprostred nesmierneho maďarizačného útlaku za c-k cisárstva. …Alexander Dubček? …Bol to ten, ktorý sa snažil v kolektíve ďalších, aby sme už v roku 1968 nezažili na sebe vtedy „ukrajinský vývoj“, kde by na našom území prebiehala studená vojna NATO a VZ. Možno aj generál armády, prezident ČSSR Ludvík Svoboda, ktorý ponechal vtedy vyspelú čs.armádu v kľude, v kasárňach…nehovoriac o starších dejinách, keď sformoval z Veľkej Moravy kráľ Svätopluk (Slovák z Nitry) v roku 864 mocnosťami uznávanú Veľkomoravskú Ríšu… a dnes? Kto?
Kto?…
KTO?!!!
Napriek tejto úvahe, napriek tomu, že vieme do akého politického stroja ideme vhodiť svoj hlas, voliť bude treba ísť…alebo, ako vždy zaskočím komunistov snívajúcich o revolúcii a ľavicovú inteligenciu, ktorá voľby už zásadne odmieta:
A koľko už máte mužov v zbrani a armádnych divízií, ak si dovolíte ten prepych neísť voliť? Lebo – „i tak še dá“, 29.augusta tohto roku tomu bude 79.rokov, čo sa taký model na Slovensku uplatnil…
Záver, ktorý som pôvodne zabudol napísať:
Čo sa ja tu čo kafrem politológom do „remesla“? Nuž, len preto, že pri spomienkach na minulosť (ročník 1955) som si uvedomil, že my vtedy mladé generácie sme „neriešili“ politiku a nesnívali sme (až na zvrhlé výnimky) o politickej kariére…vtedy v jedinej strane a vláde.
My sme mali chuť tvoriť, vytvárať, žiť, budovať…a uskutočňovali sme to. Vyštudoval som zahraničný obchod a cez moje ruky pri exporte do roku 1990 prechádzali milióny korún a videl som, ako z toho republika, moja vlasť, niečo má, neriešil som kto je vo vláde, mali sme spoločný cieľ a darilo sa nám…dnes takto čakajú na správneho štátnika a organizátora spoločnosti státisíce ľudi na Slovensku.
Dočkajú sa 1.októbra?
…než som stačil dopísať, faktická poznámka – ekonomicky dôležitá:
Politické strany ktoré dosiahnu požadované percento vo voľbách, sú financované zo štátneho rozpočtu, čo je chyba!!!!! Potom sú v stranách takí idioti…, ktorí si z politiky urobili výnosný biznis pre svoje obohacovanie sa. jeden z diskutérov pod článkom Štát je zlý vlastník 31.7.2023
takže: Ako napraviť túto zvrhlú prax?
Nefinancovať politické strany zo štátneho rozpočtu – krok I.
Zvolení poslanci do zákonodárneho zboru NR SR dostanú iba plat vo výške minimálnej mzdy v SR – krok II. Veď si musia byť vedomí, že idú slúžiť svojej vlasti.
doplnenie ilustračnými fotografiami
Jeden milión sedemsto trinásť tisíc Slovákov nežijúcich na Slovensku – to je „voličstvo“, ktoré nemá čo zasahovať do toho, koho si zvolíme na Slovensku: Oni už volili „nohami“, pokiaľ to nie sú len občania SR vyslaní za prácou či podnikaním a dočasne žijúci v zahraničí…aj toto číslo nám bude deformovať volebné výsledky. Ale v zahraničí tvrdo ovplyvňujú oprávnených voličov…
Namiesto diskusného komentára
čo si prečítate hneď 5.augusta:
Drvivá väčšina ľudí si myslí, že by sa poslancom parlamentu mali zmraziť platy. Patríte medzi nich?
prameň Parlamentné listy https://www.parlamentnelisty.sk/spravy/540934/drviva-vacsina-ludi-si-mysli-ze-by-sa-poslancom-parlamentu-mali-zmrazit-platy-patrite-medzi-nich/
5.8.2023 (SITA.sk) – Až 83 percent ľudí si myslí, že budúca vláda by mala zmraziť platy poslanom Národnej rady SR, proti je len 13,5 percenta opýtaných.Ako ďalej vyplýva z prieskumu agentúry AKO pre televíziu JOJ, 3,3 percenta ľudí to nevedelo posúdiť a 0,1 percenta nechcelo odpovedať, či by tak vláda mala, alebo nemala urobiť.Zber dát bol realizovaný od 24. júla do 28. júla a zúčastnilo sa na ňom tisíc respondentov.
Ale i tak by bolo optimálnejšie, neplatiť volených poslancov platom ako doteraz, tj.vyše 5.000 eur mesačne, ale odvodzovať ich plat od štátu od minimálnej mzdy v národnom hospodárstve.
Najnovšie komentáre