Z letnej edície Osvetové národohospodárske letné chodníčky (bez podpory eurofondov).Ing.Peter Zajac-Vanka

Keď profesor ekonómie Jaroslav Husár podal názorný príklad o tom, že HDP ako ukazovateľ hrubého domáceho produktu je iba nič nenapovedajúce číslo a ukázal to na kritériách modelky – missky ako kráľovnej krásy, že „číslo 240“ môže mať rôzny obsah a rozmery, napríklad že je rozdiel medzi kráskou 90 -60 – 90 tj. objem pŕs 90 cm – objem pása 60 cm a objem bokov 90 cm a „kráskou“ rovnako 240 s rozmermi 50 – 90 -100, všetci muži sa zasmiali a „pochopili“ zradnosť jediného globálneho ukazovateľa ekonomiky krajiny, ktorý sa teraz globálne používa. A ajhľa čo sa v tomto zvrhlom svete nestalo: V Spojených štátoch práve vyhrala súťaž krásy v štáte Alabama táto kráska na ilustračnom obrázku. Chápem jej sebavedomie, nechápem spoločnosť ľudí v Alabame : niečo sa im pokazilo…tak ako vo svete globálnej ekonomiky…zostáva zhroziť sa…či zasmiať sa?…

viď link https://www.reminiscencie-sucasnost.sk/precenuju-svoje-schopnosti-v-ekonomii/ od profesora J.Husára, ako aj článok „Ako meriame ekonomickú výkonnosť krajín EÚ?“ https://www.reminiscencie-sucasnost.sk/ako-meriame-ekonomicku-vykonnost-krajin-eu/ s výpočtom nedostatkov ukazovateľa HDP…

Predsa len sem asi vsuniem tú základnú makroekonomickú rovnicu hrubého domáceho produktu (HDP):

Y = C + I + G + (X -M)

kde Y je hrubý domáci príjem národného štátu

C je spotreba domácostí, 

I je investičná spotreba podnikovej sféry, všetkých hospodárskych subjektov ekonomiky,

G sú príjmy a výdaje štátu (reprezentované vládou) a

 X-M je saldo exportu voči importu, všetko idúce cez finančné trhy

A keď sa potom v politickej, globálne-ekonomickej praxi i v masmédiách objaví „číslo“ HDP Slovenska za rok 2023, teda číslo

122 miliárd eur

( link R.Ižip. Trend, 14.2.2024 Slovenský HDP sa rekordne nafúkol. Pre ekonomiku to nie je dobrá správa. Výber správ TRENDU)

už viete čo si o takom ukazovateli myslieť…najmä ak potom experti a globálni i naši ekonómovia v bankách a na MinFin od takého fiktívneho a skresleného čísla odvodzujú SKUTOČNÉ výdavky napríklad 2 percentá z HDP ( tj. 2,44 miliardy Eur) na zbrojenie a armádu a napríklad na splnenie politiky EU gríndíl…

ak ešte nechápete, vložím sem obrázok tej spanilej misky z Alabamy ako znázornenie slovenského HDP…radšej že nie?

Slovenská republika: HDP 122 miliárd Eur, príjmy do štátneho rozpočtu 22,7 miliardy tj.22 701 961 000 Eur

Aký to rozpor v ukazovateli a v účte Slovenskej republiky

Aj sám R.Ižip v Trende píše: „HDP sa nafúklo príliš: Slovenský hrubý domáci produkt dosiahol na konci minulého roka úroveň 122 miliárd eur. Na prvý pohľad ide o skvelé číslo. Pred 30 rokmi, pri vzniku Slovenska, bol totiž iba na úrovni 14 miliárd eur, 20 miliárd prekonal v roku 1996, 50 miliárd v roku 2005 a 100 miliárd v roku 2021. Za posledné tri roky však narástol o bezprecedentných 28 miliárd eur...“ …a hľadá príčiny: „Rast hrubého domáceho produktu v bežných cenách je súčtom dvoch premenných: ekonomického rastu a rastu cien. Problém slovenského rastu HDP posledných troch rokov je, že ho z troch štvrtín ťahal rast cien a iba z jednej štvrtiny rast reálnej ekonomiky. Bol to covid a následný inflačný šok, ktorý natrvalo zvýšil ceny v ekonomike.“

Ale  my vieme, že ekonomika Slovenska v kapitalizme sa nachádza v stave, v ktorom bude potrebné pracovať predovšetkým s analýzou finančných tokov ekonomiky. Máme ekonomiku na Slovensku, nie slovenskú ekonomiku a bude načase začať pracovať s vlastníctvom ako spoločenským vzťahom a už máme jasno, ako je to s kapitálom a ziskom v ekonomike, ktorá vykazuje vysoké HDP a rast, ktorý sa ako keby ani netýkal štátneho rozpočtu SR. . Je načase sústrediť sa na samotné možné národné hospodárstvo Slovenska ešte skôr, ako by sme niečo chceli uskutočniť pre ekonomiku po kapitalizme. 

A keď už, v reakcii na článok profesora Husára som spracoval aj ja korekciu pre parametre z rovnice HDP a patrí to sem k naštudovaniu, je to z článku uverejnenom 15.09.2023 na webe Spolku národohospodárov Slovenska: https://spolok-narodohospodarov.sk/2023/09/15/kracame-do-priepasti-bez-uniku-ale-pozname-cestu-ako-sa-tomu-vyhnut/

Niečo tu „nesedí“ v tom HDP ukazovateli

A čo nesedí?  Hádépé (HDP), tu v rovnici (Y) „nasáva“ zo štatistiky všetky čísla, ktoré tu „našľahávajú“  cudzí investori cez prílev  zahraničných investícií. My vôbec ale nevieme, ako oni hospodária – tobôž na území suverénnej Slovenskej republiky. Aj preto sú tie reči o nedostatočnej produktivite práce na Slovensku manipuláciou a falošným tvrdením – sem totiž patria aj tie plnoautomatizované haly automobilky VW, či firmy využívajúce cez informačné technológie už aj umelú inteligenciu. To nie „operátor“ je neproduktívny, to firmy majú „diery“ (gap) medzi jednotlivými technologickými operáciami.

Dôkaz? Nedávne masmediálne  neodbornosti o tom, aké zlé vraj výsledky dosahujú zahraničné obchodné reťazce u nás v SR – ale my v praxi vidíme niečo iné. Dobre to napísal jeden z autorov na webe Hlavných správ, že ak v materskej centrále nielen predajných sietí vedia robiť zápočtové „čary“ s výsledkom hospodárenia prevádzok na Slovensku, tak  tu prevádzky vychádzajú v hodnotení  ako chudáci. Ale príjmy z obratu si sťahujú materské firmy cez transferové operácie k sebe domov! Ale nie sú to len obchodné reťazce:  To isté banky, to isté priemyselní investori.

Bol síce prijatý zákon o kontrole transferových platieb, dokonca celoúnijný, no ale že by sa za toľko rokov v SR nenašla jediná falošná transferová platba? Viete o tom v médií hlavného prúdu? To by muselo Ministerstvo financií SR pracovať inak a nielen sa zaoberať „hodnotami za peniaze“.

Teda, aké parametre hľadať, aby sme zmenili finančné toky?

Pán profesor, pýtate sa ( v ďalšom článku): Aké musia byť v budúcnosti (mali to urobiť experti strán) tieto ekonomické parametre, atribúty:  C/Y, I/Y, G/Y, X/Y a M/Y? Vypočítané hodnoty podielov používajú špecialisti – ekonometri na komparáciu ekonomík napr. v rámci EÚ. Bude treba zmeniť finančné toky – ich veľkosť a štruktúru?

Parameter C/Y –  spotreba obyvateľstva ku agregovanému dopytu

Parameter I/Y – investície podnikateľskej sféry ku agregovanému dopytu

Parameter G/Y – výdavky vlády na nákup tovarov a služieb tj.náklady štátu ku agregovanému dopytu

Parameter X/Y – hodnota exportu  ku agregovanému dopytu

Parameter M/Y – hodnota importovaných tovarov a služieb  ku agregovanému dopytu

Až takto očistené parametre príjmov vo vzorci HDP Y = C + I + G + (X -M) budú dávať konkrétne a merateľné údaje pre skutočný výpočet hrubého domáceho produktu. Zatiaľ totiž ak máme podľa NATO a bruselskej eurocentrály EÚ reálne vynaložiť dve percentá z HDP, to znamená 2, 44 miliardy Eur ročne na zbrojenie, tak nám to „zožerie“ skutočné príjmy do štátneho rozpočtu a obyvateľstvo bude vo verejných financiách a v sociálnych výdavkoch naďalej trpieť kvôli tým skresleným, ale skutočne používaným v praxi, skresleným číslam.

pre štúdium si to pozrite v knihe Ekonomika po kapitalizme ( lebo iba tam sa to bude dať uskutočniť) link https://narodohospodari.sk/ekonomika-po-kapitalizme-kniha-v-pdf/

v časti 13. knihy 2.2. Ako redefinovať makroekonomické a mikroekonomické ukazovatele a v komentári digitalizovanej knihy časť v nadpise: „Teda, aké parametre hľadať, aby sme zmenili finančné toky?„

Dôsledky pre Slovensko: Nie je to ukazovateľ hospodárenia slovenskej ekonomiky, je to ukazovateľ čudných dejov v Slovenskej republike. Alebo otočme otázku: A kde potom sa stráca tých sto miliárd Eur ročne?